Medzi základné predpoklady funkčnej a odolnej plochej strechy patrí správny sklon a vhodný návrh zloženia strešného plášťa. Predovšetkým vrchná vrstva strešného plášťa by mala byť odolná proti účinkom slnka, vody a vetra. Aké sú hlavné zásady, ktoré treba pri návrhu plochej strechy zohľadniť, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Určite sa už viacerí pohrávali s myšlienkou, že na streche, ktorú vlastnia alebo projektujú, by mohla rásť vegetačná zeleň. Napokon sa dali presvedčiť, že vegetačná strecha zateká a je finančne náročná. V súčasnosti sú však už dostupné mnohé kvalitné technológie a nie je problém vybudovať na streche či terase okrasnú záhradu, park s terasou či dokonca s jazierkom. Je na investorovi, aby zvolil druh vegetačnej strechy, a na projektantovi zasa jej návrh. Samozrejme, na to, aby sa dielo vydarilo, je potrebná úzka spolupráca jednotlivých profesií – architektov, stavebných inžinierov a záhradníkov.
Pri súčasnom boome výstavby sa zastavuje stále väčšia plocha, ktorá bola pôvodne zelená. Mesto sa nielen zahusťuje, v dôsledku čoho ubúda zeleň v mestách, ale aj rozrastá do voľnej krajiny. Jednou z možností, ako dopĺňať ubúdajúce plochy zelene, sú vegetačné strechy. Sú to predovšetkým investori a projektanti, ktorí môžu sprostredkovať pozitívne vplyvy vegetačných striech širšej verejnosti. Na nasledujúcich stranách sa preto dočítate o ich výhodách a možnostiach, ktoré ponúkajú.
Návrh strešného plášťa nezávisí iba od zvoleného konštrukčného systému, ale aj od funkčného využitia priestoru pod i nad ním. Stále dokonalejšie materiály na zateplenie, odvetranie a hydroizoláciu plochej strechy ponúkajú viac možností jej využitia. Strechy dnes môžu bez obáv slúžiť napríklad aj na pestovanie trávnatého koberca. Ako prakticky uplatniť najnovšie trendy pri návrhu plochých striech?
Poistná hydroizolácia je jednou z neoddeliteľných vrstiev strešného plášťa obytného podkrovia. Aby mohla v skladbe strechy dobre plniť svoju funkciu, dôležitý je vhodný výber poistnej hydroizolácie vo vzťahu ku konštrukcii strechy a jej správne zabudovanie aj vzhľadom na ostatné vrstvy strešného plášťa. Nevyhnutné je tiež dodržiavanie konštrukčných zásad a riešenie detailov. Len správne navrhnutý a realizovaný strešný plášť je funkčný počas celej životnosti objektu.
Spolu s rýchlym rozvojom nových technológií a rastúcou koncentráciou obytných a pracovných priestorov dochádza k neustálemu zvyšovaniu miery ohrozenia životov, majetku a životného prostredia v dôsledku požiarov. Preto sa požiarna bezpečnosť stavieb dostáva do popredia záujmu celej spoločnosti. Na minimalizovanie následkov požiarov slúži okrem aktívnej protipožiarnej ochrany (hydrantové systémy, hasiace prístroje) aj pasívna ochrana – prijatie takých opatrení, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo vzniku a šírenia požiaru. Sem patria aj protipožiarne sadrokartónové konštrukcie.
Sanácia vlhkého muriva je natoľko rôznorodá a komplikovaná problematika, že je veľmi ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý možno uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Svoje miesto pri riešení akéhokoľvek sanačného zásahu majú sanačné omietkové systémy, ktoré zaisťujú odvádzanie vlhkosti obsiahnutej v murive, a to bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva.
V 70. rokoch, keď sa pri budovaní stĺpov niektorých výškových budov použil betón s vyššou pevnosťou v tlaku, než bolo v tom čase bežné, sa takýto betón označoval ako vysokopevnostný. V skutočnosti však išlo len o vylepšené betóny. Neskôr sa na zníženie vodného súčiniteľa začali namiesto dovtedajších plastifikátorov používať superplastifikátory. Veľmi rýchlo sa zistilo, že takto upravený betón získal celý rad ďalších vlastností – vysokú tekutosť, vysoký modul pružnosti, vyššiu ohybovú pevnosť, nižšiu permeabilitu, zlepšenú odolnosť proti obrusu a lepšiu trvanlivosť. Označenie vysokopevnostný už ďalej nevystihovalo celkové vylepšenie vlastností tejto novej skupiny betónu. Preto sa začal čoraz viac presadzovať termín vysokohodnotný betón (VHB).
Skratka KMB z nemeckého spojenia Kunstoffmodifizierte Bitumendickbeschichtung predstavuje hrubovrstvovú bitúmenovú izoláciu obohatenú plastom, ktorá sa aplikuje stierkou alebo vo vhodnej konzistencii aj striekaním v jedno- či dvojzložkovej forme.
Silikátové hydroizolačné materiály s kryštalizačnými účinkami (skrátene kryštalizačné hydroizolácie) sú relatívne novým typom hydroizolačných materiálov. Ide o systém na báze cementu určený na aplikáciu na nové, ale aj staršie betónové konštrukcie. Výsledné hydroizolačné vlastnosti tohto systému sú veľmi dobré, závisia však od kvality vyhotovenia (vrátane spôsobu realizácie dilatačných a technologických škár), a najmä od ďalšieho ošetrovania betónu.
Ploché strešné plášte sú v súčasnosti častým konštrukčným riešením najmä pri priemyselných, bytových a občianskych stavbách s väčším pôdorysom. Pri týchto objektoch totiž predstavuje plochá strecha prijateľný kompromis z hľadiska investičných nákladov, konštrukčných možností a architektonického vzhľadu. Kvalita najčastejšie používaných strešných povlakových krytín je už dnes na vysokej úrovni, preto čoraz väčšmi vystupuje do popredia otázka kvalitného spracovania detailov, a to nielen v súvislosti s realizáciou, ale aj pri vypracúvaní samotného projektu. I naďalej platí staré známe izolatérske heslo: Čím menej detailov a prestupov povlakovou krytinou, tým lepšie. Žiaľ, realita je často opačná a dnes sa už zvyčajne nezaobídeme bez umiestnenia niektorých zariadení na strešný plášť. Preto treba týmto prípadom venovať zvýšenú pozornosť tak pri návrhu, ako aj pri realizácii.
Termoplastické izolačné fólie sa v súčasnosti vyrábajú viacerými overenými technológiami, medzi ktoré patrí aj valcovanie jednotlivých vrstiev s následnou lamináciou do výslednej hrúbky. Táto technológia tiež umožňuje úpravu fólie na rôzne účely. Jednotlivé lamely môžu obsahovať prísady zabezpečujúce napr. UV stabilitu, odolnosť proti pôdnym mikroorganizmom či ropným produktom, príp. rozdielnu farebnosť. Pri valcovaní do výslednej hrúbky sa môžu zapracovať i ďalšie vrstvy, ktoré zabezpečujú mechanicko-fyzikálne vlastnosti, ako je pevnosť, rozmerová stálosť a prieťažnosť. Takto vyrobené izolačné fólie možno rozdeliť na homogénne (nevystužené) a heterogénne (vystužené).
Aby sme zabezpečili spoľahlivosť a bezpečnosť montovaných keramických stropov, treba už pri ich návrhu a samotnej montáži dbať na dodržiavanie všetkých pokynov výrobcu. Práve nedodržiavanie týchto pokynov môže viesť k rôznym chybám a následným poruchám vodorovných nosných konštrukcií.
Technologický rozvoj najmä v oblasti tepelnoizolačných a vodotesných materiálov spôsobil, že plochých striech – aj v súvislosti so stavebným boomom – stále pribúda. Spolu s rastúcimi nárokmi na vnútorné vybavenie budov sa zvyšuje počet prestupov strešným plášťom k vonkajším častiam technologických zariadení, a tým narastá riziko porušenia kompaktnosti hydroizolácie. Nasledujúce konštrukcie sú príkladom toho, ako možno toto riziko čo najviac obmedziť.
Základným znakom funkčnosti strechy je jej hydroizolačná schopnosť. Hydroizolácia musí zamedziť vnikaniu vody do strešného súvrstvia a chrániť ostatné vrstvy pred pôsobením vody. Vplyvom rôznych faktorov (zlý projekt strechy, použitie nevhodných materiálov) môže dôjsť k poškodeniu strechy, ktorá stráca svoju funkčnosť a objekt tak nemožno s plným komfortom užívať. Aby strecha opäť začala plniť svoju funkciu, treba hydroizolačnú vrstvu vhodným spôsobom sanovať.
