Ekonomická kríza ovplyvnila realizáciu zateplenia krovov s výmenou krytiny a vstavbou užívateľských priestorov do existujúcich krovov. V ostatných rokoch tak dominuje etapovitá realizácia. Tá však so sebou prináša množstvo porúch a problémov.
Na slovenskom trhu sú mnohé typy kotlov. Iba niekoľko z nich však dokáže uspokojiť širokú škálu najrôznejších zákazníckych požiadaviek. Mnohé domácnosti túžia po dome s nízkou energetickou náročnosťou, k čomu je potrebný vysokoúčinný kotol s menším tepelným výkonom. Na druhej strane nechcú prísť o komfortnú dodávku teplej vody, čo si naopak žiada kotol s výkonom čo najväčším. Okrem toho užívateľ uprednostňuje úsporné vykurovanie s nízkymi prevádzkovými nákladmi, kotol s nenáročným ovládaním a estetickým dizajnom.
Medzinárodné centrum pre energeticky efektívne vetranie AIVC (Air Infiltrarion and Ventilation Centre) vytvorilo program budov „s takmer nulovou spotrebou energie“, v ktorom väčšina európskych krajín prijala plán, v rámci ktorého sa zaväzujú stavať od roku 2019 nové budovy v zmysle tohto programu.
Strecha patrí k najnamáhanejším konštrukciám domu. Dennodenne musí bojovať so svojimi nepriateľmi, ktorými sú poveternostné vplyvy a čas. Tento zápas sa však často končí práve prehrou strechy. Keďže kompletná výmena strešnej krytiny je nákladnou investíciou, už pri prvotných príznakoch jej poškodenia sa treba poobzerať po vhodnom spôsobe rekonštrukcie.
Poruchy a chyby betónových konštrukcií obvodového plášťa a konštrukcií lodžií či balkónov sú vďaka svojmu rozsahu vážnym problémom. Pri realizácii energeticky efektívnych opatrení a obnove bytových domov sú konštrukcie lodžií a balkónov opomínané a zanedbávané. Často sa ignoruje základná stavebná požiadavka, a to zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability týchto konštrukcií.
Komplexná rekonštrukcia panelového bytového domu do nízkoenergetického štandardu sa riešila ako experiment v priebehu rokov 2007 až 2010. Hlavným aktérom bol EkoWatt, ktorý túto úlohu riešil s podporou MŽP ČR.
Jednou z technológií na dosahovanie cieľov energetickej politiky Európskej únie je kombinovaná výroba tepla a elektriny, v rámci ktorej sa v súčasnosti ako najperspektívnejší obnoviteľný zdroj energie na Slovensku javí drevná biomasa – dendromasa.
Potreba chladenia obytných a pracovných priestorov sa už pomaly stáva nevyhnutnosťou. V počasí prevládajú stále väčšie extrémy a dajú sa očakávať dlhšie trvajúce letné obdobia s vysokými teplotami. Stropné chladenie vtedy ponúka primeraný komfort aj zdravé prostredie.
So zvyšujúcou sa úrovňou technického poznania a snahou o väčšiu bezpečnosť sa upresňujú požiadavky na ETICS a jeho aplikáciu. Aktuálne a diskutované sú v súčasnosti požiadavky na požiarnu bezpečnosť, ktoré sa stále upresňujú v súlade so všeobecným trendom zlepšovania ochrany zdravia a životov osôb. Pritom je zároveň žiaduca optimálna ochrana stavebných konštrukcií a vnútorného zariadenia proti následkom požiaru.
Letmá betonáž predstavuje technológiu zhotovovania mostných nosných konštrukcií, pri ktorých je obmedzené, respektíve úplne vylúčené použitie podperných systémov. Tým možno do značnej miery minimalizovať obmedzenia priestoru a prípadnú prevádzku pod realizovanou konštrukciou. Takýto spôsob výstavby sa použil aj pri budovaní časti mostného objektu v rámci rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť.
Inteligentné budovy predstavujú na Slovensku v súčasnosti skôr utópiu ako skutočne realizované stavby. Prevláda názor, že inteligentná budova musí byť úzko previazaná s modernou technológiou a vysokými investičnými nákladmi.
Návrh koncepcie a statické riešenie nosných konštrukcií dostavby areálu Ostravskej univerzity v Ostrave-Hladnove predstavoval pomerne veľkú výzvu. Univerzita sa nachádza na Hladnovskom kopci, pre ktorý sú charakteristické zložité základové pomery. Ide o tektonicky nestabilné poddolované územie s výskytom tekutých pieskov. Suterén novej prístavby zasahuje takmer 4 m pod základovú škáru existujúcich nepodpivničených objektov. V rámci projektu bolo nevyhnutné vyriešiť aj podchytenie pôvodných základov murovanej budovy univerzity, ktorá bezprostredne prilieha k novej budove.
Ekodizajn sa stále viac a viac stáva stredobodom pozornosti nielen výrobcov, ale aj používateľov klimatizátorov s výkonom do 12 kW, pretože od 1. januára tohto roka platí nariadenie č. 206/2012/ES, v ktorom sa stanovuje minimálna energetická účinnosť klimatizátorov uvádzaných na trh Európskej únie. Okrem toho platia od začiatku tohto roka aj nové energetické štítky.
Energetická hospodárnosť budov sa hodnotí v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z. z. o podrobnostiach výpočtu energetickej hospodárnosti budov a obsahu energetického certifikátu. Na výpočet hospodárnosti sa používa hodnotenie projektové, normalizované alebo prevádzkové, ktorým sa každému miestu spotreby energie a nosiču v budove určuje celková dodaná energia.
Novelizovaná európska smernica o energetickej hospodárnosti budov ukladá členským štátom Európskej únie povinnosť postupne znižovať energetickú náročnosť budov. Dosiahnutie energetického štandardu budovy až na takmer nulovú potrebu energie výrazne ovplyvňuje aj hrúbka tepelnej izolácie. V prípade expandovaného polystyrénu (EPS) sa hrúbka môže zvýšiť na 20 až 30 cm, čím sa maximalizujú úspory energie pri konštrukcii nízkoenergetických stavieb, ako aj budov s takmer nulovou potrebou energie.
