Slovaktual: Nedá sa porovnávať s lowcostovou konkurenciou

image 78201 25 v1

Hoci je štvrťstoročnica existencie firmy dôvodom na radosť, oknári v Pravenci ostávajú nohami pevne na zemi. Na okázalé oslavy niet času, aj líder trhu musí každý deň tvrdo bojovať o každého klienta.

Keď Marián Krč emigroval za lepšou budúcnosťou do Rakúska, ťažko mohol predpokladať, že naozajstný podnikateľský sen prežije na Slovensku. Ako skúsený montér plastových okien sa po revolúcii v roku 1989 vrátil do rodnej krajiny. Pritiahli ho aj zaujímavé zákazky týkajúce sa výmeny starých okien a dverí. Trh postsocialistickej krajiny bol hladný po kvalitnejších výrobkoch zo zahraničia. Jeho montážna partia spočiatku iba montovala okná dovezené z Rakúska, no netrvalo dlho a v rodinnom dome na desaťárovom pozemku v Nitrianskom Pravne rozbehli v roku 1993 vlastnú výrobu plastových okien. Marián Krč si uvedomoval, že na hornej Nitre sú ľudia zvyknutí usilovne pracovať, vnímal miestny pracovný potenciál odchovaný sériovou výrobou dreveného nábytku v Pravenci, svojho času najväčšou v bývalom Československu.
Drahší, ale lepší
Stratégiu fungovania firmy od začiatku formovala dôležitá ideológia zakladateľa. Marián Krč sa rozhodol, že jeho spoločnosť bude od začiatku vyrábať kvalitnejšie výrobky, čo však znamenalo vyššiu cenu ako konkurencia. No zákazník na revanš dostával k výrobku kvalitnú výbavu a servis, takže napriek vyššej cene nevznikal zásadný problém. Dôkazom, že táto stratégia pretrvala dodnes, je vzorový profil okna, ktorý ukazuje Ľubomír Majzlan, jeden z dvoch súčasných konateľov spoločnosti, a vysvetľuje: „Od základnej úrovne všetky sklá vlepujeme do rámu a všetky okna majú tri dorazové tesnenia a pevnú stredovú priečku. Naše okná tak majú pevný bod zvyšujúci bezpečnosť. Navyše, pri daždi všetka voda, ktorá steká po okne, ostáva v drážke, ktorej hovoríme mokrá komora, a z nej vyteká von a nedostane sa do priestoru, kde je kovanie.“

Firma musí rásť
Prvý stroj na výrobu plastových okien kupoval majiteľ do firmy bez požičaných peňazí z banky. Ostatne, banky na začiatku 90. rokov boli ochotné požičať len málokomu, takže na rozbeh podnikania musel dať Marián Krč so spoločníkmi dokopy všetky rodinné úspory. Stroj objednaný z Rakúska si sami poskladali a rozhodli sa, že všetok zisk, ktorý firma vytvorí, vložia naspäť, teda ďalej investujú. Miroslav Murgaš, druhý z konateľov spoločnosti, vysvetľuje, že od začiatku až dodnes je pre firmu dôležitý kvalitatívny i kvantitatívny rast: „Pán Krč tvrdil, že prvoradý je rast. Rásť musel obrat a s ním aj spoločnosť. Od roku 2005 bol Slovaktual jednotkou na slovenskom trhu a konkurencia, ktorá je na druhom, treťom a štvrtom mieste, dnes generuje spolu približne rovnaký obrat ako my.“ Ľubomír Majzlan dodáva: „Marián Krč bol ako šéf veľmi prísny. Keď prišiel do firmy, tak všetko stálo v pozore, v dobrom zmysle slova. Nebol to ,človek tabuliek‘. Bol však neuveriteľne praktický a mal veľký zmysel pre efektivitu. Nikdy nešiel hneď do svojej kancelárie. Najprv prešiel celou výrobou, potom prišiel do administratívy, s kompetentnými ľuďmi okamžite riešil, čo bolo treba.“

Povedz mi, kde bývaš…
Od roku 1993 teda firma vyrába vlastné okná pod značkou Slovaktual. Z Nitrianskeho Pravna, kde kapacita rodinného domu nedokázala pokryť nápor objednávok a výroba sa rozložila na tri rôzne miesta v dedine, sa postupne začala presídľovať do Pravenca. Od roku 2000 sa spoločnosť musela pretransformovať z malej rodinnej firmy na veľkú spoločnosť. V miestnom priemyselnom parku, založenom už v roku 1942, postupne spomínaná drevovýroba zanikla spolu so socialistickým blokom. Ostali tam pracovití ľudia a dostatok priestorových kapacít pre rastúcu výrobu plastových okien. Prvé okná, ktoré Slovaktual vyrábal, boli trojkomorové s dvojsklom. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že zákazníci si nechceli okno len kúpiť, potrebovali k nemu aj servis. Firma začala teda predávať okná s kompletnou službou. Montážna partia demontovala staré okná, namontovala nové, vyrovnala a začistila ostenia okien a odviezla staré okná. To všetko pri bežnom trojizbovom byte za jeden deň, takže majiteľ bytu už mohol na druhý deň izby vymaľovať. Pri panelákových bytoch to bolo niečo, čo kompletne valcovalo konkurenciu. Tempo prác vyvažovalo vyššiu cenu okien. V porovnaní s bytmi, kde mali obyvatelia aj dva týždne rozbitý interiér, boli tieto zákazky o pár tisíc korún drahšie, ale komfort sa nedal porovnávať. Legendou sa stalo predajné miesto v Prievidzi, kde mali presne rozpísané typy panelových domov aj s rozmermi okien, zákazníkovi stačilo len povedať, kde býva. Hoci sa všetky okná vyrábajú na mieru, tento prístup zabezpečil firme raketový rast. Firma dnes vyrobí okolo 1 200 plastových okien denne, počet hliníkových okien sa pohybuje okolo stovky. Pracovníci vo výrobe musia byť manuálne zruční, musia poznať presné postupy a dodržiavať kvalitu. Hliníkové okná sú z technologického a výrobného hľadiska náročnejšie, tam ide už doslova o strojársku výrobu, v Slovaktuali ich aj s hliníkovými vstupnými dverami vyrábajú od roku 1997. Produkciu vlastných plastových okien sa podarilo firme rozbehnúť rýchlo aj vďaka tomu, že pracovníci z montážnych partií mali s oknami bohaté skúsenosti. Keď sa potom postavili k stroju, rýchlo porozumeli princípom technológie výroby.

Low cost je problém
Spoločnosť sa hrdí tým, že za 25 rokov nemá ani jedno nefunkčné okno. Na otázku, či už za tie roky neprichádzajú zákazníci späť s požiadavkou na výmenu okien, sa Ľubomír Majzlan len usmeje: „Naše staršie okná sú plne funkčné, ale je pravdou, že na rozdiel od tých dnešných sú už technologicky zastarané. Zákazníci v prvom rade neprichádzajú po nové okná, hľadajú spôsoby, ako tie, čo majú, zreparovať. Jednou z možností je inštalácia nových skiel, ale vzhľadom na technologický pokrok je jednoduchšie okná vymeniť. Stáva sa nám, že partia, ktorá okná do domu pred rokmi montovala, ich dnes ide vymeniť za nové. Dobre namontované okno sa dá dobre aj vybrať, nepoškodí sa vnútorný priestor, maľovka, omietky ani fasáda. Naši noví zákazníci sú dnes deti našich prvých zákazníkov.“ Na hornom Ponitrí vzniklo viacero výrobcov plastových okien, Slovaktual sa teda potreboval od konkurencie odlíšiť. V roku 2000 stavil na prvé päťkomorové plastové okno na Slovensku so stredovým tesnením a stredovou priečkou. Vyššia kvalita si vyžiadala aj vyššiu cenu. Firma však prežila aj lacnú poľskú konkurenciu. „Naši predajcovia na severnom Slovensku a Orave si do výkladov dávali oznam, že neopravujú poľské okná. Ľudia totiž nakúpili lacno a po troch rokoch už nevedeli okno zatvoriť,“ vysvetľuje Ľubomír Majzlan a dopĺňa: „Veľkým problémom sú lowcostové výrobky, ktoré prichádzajú z dovozu. Ľudia primárne hľadajú splnenie základnej funkcie okna, a tou je vyplnenie stavebného otvoru. Zákazník sa často pozerá iba na cenu. Osloví päť až šesť dodávateľov okien. Kalkulovaná cena ho môže veľmi prekvapiť, pretože pri bežnom rodinnom dome sa cenová ponuka na okná môže pohybovať od 3-tisíc eur až po 11-tisíc eur.“ Na otázku, kde je v tomto rozpätí Slovaktual, Ľubomír Majzlan diplomaticky odpovedá: „70 % našich objednávok tvoria okná z vyššej strednej triedy a prémiové výrobky. S lowcostovou konkurenciou sa nedá porovnávať. Pri renováciách aj novostavbách máme úspech, ak zákazník nešetrí za každú cenu na úkor kvality a po zvážení za a proti si vyberá s pohľadom do budúcnosti.“
 
… a o mesiac prišla kríza
V roku 2000 sa firma presťahovala do priemyselného parku v Pravenci. So stavebnými boomom, ktorý nastal v roku 2003, rástol aj Slovaktual. Pribudla hala B, kde sa dodnes vyrábajú štandardné okná, v roku 2006 hala C, kde sa sústreďuje výroba kvalitných okien spĺňajúcich štandardy pre pasívne domy, neskôr pribudla aj hala D a nový sklad. Typizované okná „na sklade“ už firma nevyrába, produkuje sa len na zákazku. O predaj, servis a záruky sa stará sieť 150 predajných miest na Slovensku a v Českej republike. V roku 2005 mala firma už vyše 200 zamestnancov a začali sa o ňu zaujímať prví investori. Reálne ponuky začali prichádzať o dva roky neskôr. Hoci majiteľ Marián Krč neplánoval spoločnosť predať, uvedomoval si, že ďalší rozvoj firmy bude potrebovať strategického partnera. Slovaktual si vedel predstaviť len ako súčasť korporácie, ktorá bude jeho firmu rozvíjať a neurobí z nej len lacnú pobočku vo východnej Európe. Ten pravý investor (spoločnosť AFG, ktorá vlastnila najväčšieho švajčiarskeho výrobcu okien) prišiel sám, bez intervencie štátu. Drevená zárubňa dverí do zasadacej miestnosti, na ktorú švajčiarsky majiteľ zaklopal, mu napovedala, že v Slovaktuali sa neboja investovať do kvality. O majiteľovi Mariánovi Krčovi bolo známe, že mal veľmi zdravé podnikateľské cítenie. V roku 2008 vycítil ten správny okamih na predaj firmy, pretože mesiac po predaji vypukla kríza.

Lacnejšie a kvalitnejšie
Nasledujúce roky spoločnosť prežila bez prepúšťania zamestnancov. Dnes sa na to obdobie pozerajú ako na stagnáciu. Predajcovia pocítili pokles predaja a začal sa tlak na cenu. Len pre porovnanie, kam sa tento tlak dostal dnes: v rokoch 2003 až 2004 bola cena okien do priemerného trojizbového bytu 2 400 eur. Okná, ktoré sa montujú v súčasnosti, sú o dve kvalitatívne triedy vyššie a stoja okolo 1 500 eur. Cenový pokles je až 40 %, pričom predtým tvorili okná 6 až 8 % z rozpočtu na výstavbu rodinného domu, dnes sú to len 3 až 4 %. Navyše, dnešné pasívne okná, ktoré firma predáva, spĺňajú normy, ktoré budú platiť až v roku 2020. Krízu Slovaktual prežil, prvé dva roky po predaji firmy ju ešte viedol Marián Krč, potom do vedenia prišli noví konatelia Ľubomír Majzlan a Miroslav Murgaš. Od roku 2012 sa firma transformuje na koncernový podnik. Už dva roky sídli v Pravenci kompetenčné centrum pre divíziu opláštenia budov, do ktorej patria aj sesterské spoločnosti EgoKiefer vo Švajčiarsku, Dobroplast v Poľsku a najnovšie aj spoločnosť Wertbau
v Nemecku.

Strata identity nehrozí
„Dnes sa firma rozkladá v objektoch s rozlohou viac ako 33-tisíc m2, z čoho 16-tisíc m2 tvorí nová hala F postavená v roku 2014. Celý areál má plochu 11 ha. Spoločnosť po prvýkrát vo svojej histórii dostala od štátu investičný stimul vo výške 2,65 milióna eur na rozšírenie výroby a zvýšenie výrobnej kapacity plastových okien existujúceho závodu. Investičná pomoc bola poskytnutá vo forme úľavy na dani z príjmu. Celkovo sa preinvestovalo v rámci výstavby a zariadenia novej haly F 17,9 milióna eur, pričom do konca roku 2017 sa vytvorí viac ako 120 nových pracovných miest. Dnes má firma 450 zamestnancov“, hovorí Miroslav Murgaš a prípadné obavy zo straty identity a príslušnosti k firme po príchode zahraničného investora vyvracia: „Spoločnosť stále vyrába pod značkou Slovaktual a naši zamestnanci sú na firmu hrdí. V roku 2014 sme zaznamenali 30-percentný nárast vo výrobe hliníkových okien a v roku 2016 počet zamestnancov prekročí 500. Noví ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sú častokrát spätí s firmou cez svoju rodinu, známych, región, aktívne tak podporujeme vytváranie tejto silnej väzby na našu spoločnosť. Vítame tiež spustenie programu prepojenia stredného školstva priamo s výrobou.“

Aký investor, také požiadavky
Stavebníctvu dnes veľmi prospieva postupné ozdravovanie podnikateľského prostredia. „Mnohí investori požadujú silných dodávateľov, u ktorých nesmie žiaden subdodávateľ ostať nevyplatený. Predávame cez našu sieť predajcov, do priamych zákaziek vstupujeme výnimočne iba pri veľkých projektoch, ktoré zmluvný predajca nie je schopný prefinancovať. Vtedy dodávame priamo investorovi,“ vysvetľuje obchodnú politiku spoločnosti Ľubomír Majzlan. „Vyhýbame sa stavbám, kde by sme mali dodávať nekvalitné okná, to nie je naša cesta.“ Na záver musíme spomenúť ešte jeden problém – kritérium najnižšej ceny v tendroch a aukciách. „To nie je najväčší problém,“ tvrdí Miroslav Murgaš. „Ten je v nízkych požiadavkách na kvalitu, materiály a zhotovenie diela. Keď plánuje investor projekt s kvalitnými vstupmi a produktmi, zisťuje, že sa okruh dodávateľov zúži z desiatich na dvoch, možno troch. Keď sa v propozíciách investora nachádza požiadavka na sklo vlepené v krídle, aby trojsklo nespôsobovalo padanie či prevísanie okna, tak sa naše výrobky dostávajú paradoxne na nižšiu cenu, lebo to ponúkame ako štandard. Ak chce investor byty predať moderným zákazníkom, prípadne ak sa okná personalizujú podľa jednotlivých bytov, tam sme veľmi úspešní. Čo sa týka verejných investorov, veľa závisí od podmienok zadávateľa. Pokiaľ je jedinou podmienkou najlacnejšie okno, ktoré má spĺňať už iba pre rok 2014 stanovenú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla celého okna 1,4 W/(m2 . K), tak je to pre bezpečnosť, kvalitu i budúcnosť málo.“

www.slovaktual.sk

Text: Mária Nováková
Foto: Slovaktual

článok bol uverejnený v časopise ASB