Partneri sekcie:
  • Ceresit

Nové požiadavky na meranie a rozpočítanie tepla v európskej legislatíve

teplo, teplarenstvo
Zdroj: Shutterstock

Aké nové požiadavky na meranie a rozpočítavanie tepla zavádza európska legislatíva, ktorá upravuje oblasť teplárenstva, tepla a chladu?

V rokoch 2018 a 2019 Európska únia vydala sériu predpisov energetickej legislatívy ako súčasť legislatívneho balíčka pre čistú Európu. Prvé štyri smernice boli vydané v roku 2018 a výrazne zasiahli do oblasti teplárenstva. Ide o nasledujúce legislatívne predpisy: ƒsmernicu EP a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti;

  • smernicu EP a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EU o energetickej efektívnosti;
  • nariadenie EP a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/ EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013;
  • smernicu 2018/2001 o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie. V roku 2019 boli vydané ďalšie štyri legislatívne predpisy týkajúce sa primárne vnútorného trhu s elektrinou. Okrem nich Európska komisia pokračovala v legislatívnej činnosti a vydala delegované nariadenie a odporúčania Komisie k smerniciam o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov:
  • delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/ EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia;
  • odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1658 z 25. septembra 2019 týkajúce sa transponovania povinností úspor energie podľa smernice o energetickej efektívnosti; ƒ
  • odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1659 z 25. septembra 2019 k obsahu komplexného posúdenia potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia podľa článku 14 smernice 2012/27/EÚ; ƒ
  • odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1660 z 25. septembra 2019 týkajúce sa vykonávania nových ustanovení o meraní a vyúčtovaní v smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti; ƒ
  • odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/786 z 8. mája 2019 týkajúce sa obnovy budov [oznámené pod číslom C(2019) 3352] (text s významom pre EHP); ƒ
  • odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1019 zo 7. júna 2019 o modernizácii budov (text s významom pre EHP).Časť z uvedených predpisov sa dotýka merania a rozpočítavania tepla.

    Smernica 2018/844/EÚ

    Smernica 2018/844/EÚ novelizuje smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Novelizácia sa týka aj teplárenstva, a to vo výraznej miere. Z pohľadu merania a rozpočítania ide o smernicu ovplyvňujúcu oblasť spotreby tepla v budovách. Nastavenie smernice 2010/31/EÚ a jej noviel výrazne ovplyvňuje množstvo spotrebovaného tepla na Slovensku. Novela obsahuje najmä:

  • požiadavky na ekonomicky a technicky zdôvodniteľnú inštaláciu termostatických ventilov;
  • optimalizáciu TZB a posúdenie energetickej hospodárnosti TZB projektantom;
  • identifikáciu vysokoúčinných alternatívnych systémov;
  • finančné opatrenia a ich prepojenie na cielené alebo dosiahnuté úspory energie;
  • kontrolu vykurovacích systémov a kombinovaných systémov vykurovania a vetrania od 70 kW vrátane posúdenia účinnosti a veľkosti zariadenia a schopnosti optimalizácie hospodárnosti prevádzky; ƒ
  • kontrolu klimatizačných systémov a kombinovaných systémov klimatizácie a vetrania od 70 kW vrátane posúdenia účinnosti a veľkosti zariadenia a schopnosti optimalizácie hospodárnosti prevádzky; ƒ
  • povinnú inštaláciu systémov automatizácie a riadenia budovy v nebytovej budove od roku 2025 podmienenú ekonomicky a technicky; ƒ
  • možnosť inštalácie systému priebežného monitorovania efektívnosti v bytových domoch; ƒ
  • poskytovanie informácií týkajúcich sa TZB; ƒ
  • úpravu výpočtu energetickej hospodárnosti; ƒ
  • prípravu indikátora stupňa inteligentnej pripravenosti budovy.

Smernica 2018/2002/EÚ

Novela 2018/2002/EÚ smernice 2012/27 o energetickej efektívnosti upravila požiadavky na meranie, vyúčtovanie a informovanie o vyúčtovaní tepla, teplej vody a chladu úplne novým a podrobným spôsobom. Táto téma sa ako celok oddelila od elektriny a plynu a tieto články sa sprehľadnili. Komplexne sa doplnil chlad do celého súboru článkov 9a až 11a.

Článok 9a Meranie v prípade vykurovania, chladenia a teplej vody

Článok 9a upravuje meranie tepla, teplej vody a chladu vo všeobecnosti. Je tu ustanovená povinnosť inštalácie meradla za konkurenčné ceny a takého, ktoré zobrazuje skutočnú spotrebu energie. Taktiež sa uvádza umiestnenie meradla buď na odbernom mieste, alebo pri výmenníku tepla.

Článok 9b Pomerové meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej vody

Článok 9b upravuje pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie, chladenie a teplú vodu. Ide o trojkrokové riešenie podobne ako v pôvodnej smernici. V prvom kroku ide o požiadavku inštalácie individuálnych meradiel spotreby, pričom sa vyzdvihuje požiadavka na ekonomické a technické hodnotenie a otázka primeranosti inštalácie z pohľadu úspor energie.

V druhom kroku, t. j. ak nemožno z niektorého z uvedených dôvodov inštalovať určené meradlo, možno inštalovať pomerové rozdeľovače. Inštalácia pomerových rozdeľovačov sa taktiež posudzuje z hľadiska technickej vhodnosti a nákladovej efektívnosti.

Tretím krokom v prípade nemožnosti využívania pomerových rozdeľovačov je využívanie alternatívnych nákladovo efektívnych spôsobov merania spotreby. Novinkou je požiadavka, aby členský štát vypracoval všeobecné kritériá, metodiky alebo postupy, podľa ktorých sa bude určo- vať, kedy je inštalácia meradla alebo pomerového rozdeľovača ešte nákladovo efektívna, technicky vhodná a kedy sa takáto inštalácia neoplatí z dôvodu malých alebo žiadnych úspor energie.

Odsek 2 v článku 9b ustanovuje povinnosť inštalácie individuálnych meradiel teplej vody v nových bytových budovách a vo viacúčelových budovách, ak sú tieto budovy vybavené centrálnym zdrojom tepla na prípravu teplej vody alebo sú napojené na CZT.

Odsek 3 v článku 9b ustanovuje povinnosť zavedenia transparentných a verejne dostupných pravidiel rozdeľovania nákladov na teplo, teplú vodu a chlad. Tieto pravidlá majú za úlohu zabezpečiť presné a transparentné vyúčtovanie individuálnej spotreby. Špecificky sa uvádza, že súčasťou pravidiel majú byť aj pravidlá vyúčtovania nákladov na teplú vodu, spoločné vykurované priestory, vyžarované teplo a na účely vykurovania a chladenia bytov.

Článok 9c Požiadavka diaľkového odpočtu

Článok 9c obsahuje požiadavky na diaľkový odpočet z meradiel tepla, teplej vody a chladu. Je to nová požiadavka. Požaduje sa povinná inštalácia meradiel s diaľkovým odpočtom v termíne po 25. októbri 2020, pričom sa pri ich inštalácii majú zohľadňovať podmienky nákladovej efektívnosti, technickej vhodnosti a úspor energie.

Ďalej článok 9c ustanovuje povinnosť zmeny alebo úpravy meradiel na meradlá s diaľkovým odpočtom najneskôr do 1. 1. 2027, pričom je členskému štátu daná možnosť preukázať, kedy je takáto úprava nákladovo neefektívna.

Článok 10a Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej vody

Článok 10 upravuje informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, teplej vody a chladu. Meranie je podmienené inštaláciou meradiel. Informácie vo vyúčtovaní majú byť presné a spoľahlivé, založené na skutočnej spotrebe alebo na odpočte z pomerových rozdeľovačov nákladov podľa prílohy VIIa. V článku sa ďalej uvádza možnosť umožniť odpočet koncovému odberateľovi a konečnému spotrebiteľovi samostatne, ak sa nevykoná pravidelný odpočet.

Až v prípade, keď sa takáto možnosť neuskutoční, možno využiť odhad spotreby alebo paušálnu sadzbu. Toto je nové pravidlo, ktoré doteraz nebolo použité v prípade tepla. Sprístupnenie údajov poskytovateľovi energetickej služby možno vykonať aj pre teplo, teplú vodu a chlad. Údaje možno poskytovateľovi sprístupniť aj v prípade tepla, teplej vody a chladu.

Možnosť poskytovania elektronických informácií a faktúr je už súčasťou súčasnej právnej úpravy. Poskytovanie jasných a zrozumiteľných informácií je taktiež upravené v súčasnej legislatíve. Podpora kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov je uvedená aj v súčasnej legislatíve týkajúcej sa elektriny a plynu. Pri teple takáto požiadavka doteraz nebola. Požiadavka, že informácia nie je výzvou na úhradu, je už zabezpečená v súčasnej legislatíve. V odseku 3 je uvedená aj nová požia- davka na uvedenie subjektov zodpovedných za poskytovanie informácií.

Článok 11a Náklady na prístup k informáciám o meraní, vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej vody

Článok 11a upravuje pravidlá vyúčtovania a poskytovania vyúčtovania konečným spotrebiteľom. Oproti pôvodným požiadavkám z pôvodnej smernice sa okrem tepla rieši aj teplá voda a chlad. V odseku 1 sa dopĺňa bezplatný prístup k údajom o vlastnej spotrebe. V odseku 2 sa dopĺňajú pravidlá týkajúce sa nákladov na rozpočítanie tepla v bytovom dome, ktoré doteraz neboli upravené.

Rozpočítanie sa vykonáva na báze neziskovosti. Náklady sa môžu previesť na konečných spotrebiteľov, ak sú primerané. Nový odsek 3 umožňuje vytvorenie prostredia hospodárskej súťaže na poskytovanie služieb rozpočítania, čo už je v SR riešené prostredníctvom poskytovania podpornej energetickej služby.

Smernica však požaduje vytvorenie základných pravidiel, odporúčaní alebo podpory verejného obstarávania a využívania vzájomne spolupracujúcich systémov a zariadení na podporu rozvoja takejto služby, čo bude potrebné dopracovať.

Príloha VIIa

Príloha VIIa upravuje podrobnosti merania, rozpočítania, rozúčtovania a vyúčtovania. Vyúčtovanie sa musí zakladať na nameraných údajoch alebo údajoch z pomerových rozdeľovačov. Táto povinnosť vytvára základné podmienky na rozúčtovanie nákladov, ktoré sa má prioritne vykonávať na základe údajov z pomerových rozdeľovačov nákladov.

Primárne časovanie odpočtu je raz za rok, keď sa má aj doručiť vyúčtovanie. Časová frekvencia vyúčtovania a informácií o vyúčtovaní je podmienená typom nainštalovaných meradiel. Ak je do 25. 10. 2020 nainštalovaný diaľkový odpočet na pomerových rozdeľovačoch alebo meradlách, vyúčtovanie alebo informácia o spotrebe založená na údajoch z meradiel alebo z pomerových rozdeľovačov sa má poskytnúť polročne.

Ak sa konečný spotrebiteľ rozhodol dostávať vyúčtovanie alebo informáciu o vyúčtovaní elektronicky, potom sa tieto údaje majú poskytovať štvrťročne. Konečný spotrebiteľ môže o štvrťročnú periodicitu taktiež požiadať. Od 1. januára 2022 sa periodicita na poskytovanie údajov mení na mesačnú, avšak je to možné obmedziť pri vykurovaní alebo chladení iba na vykurovaciu alebo chladiacu sezónu.

Taktiež možno tieto informácie sprístupniť na internete alebo aktualizovať tak často, ako to systém umožňuje. (Poznámka: Všetko bude závisieť od toho, či sa tým zvýšia náklady pre konečného spotrebiteľa alebo nie.)

Odsek 3 v prílohe VIIa ukladá požiadavky na obsah údajov o vyúčtovaní a obsah samotného vyúčtovania. Informácie majú byť jasné a zrozumiteľné. Informácie obsahujú skutočné ceny energie, skutočnú spotrebu energie, údaje z pomerových rozdeľovačov nákladov a celkové náklady na energiu.

Príloha VIIa – o čom je potrebné informovať

Ďalej sa má informovať o palivovom mixe a súvisiacich emisiách skleníkových plynov, daniach odvodoch a sadzbách. Povinnosť uvádzať tieto informácie možno obmedziť pre CZT nad 20 MW. Informácia má obsahovať grafické porovnanie skutočnej spotreby so spotrebou za predchádzajúci rok, ktoré sa má korigovať na dennostupne.

Informácia má ďalej obsahovať údaje o podporných organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach s informáciami o opatreniach energetickej efektívnosti, porovnateľných profiloch spotreby alebo porovnateľných zariadeniach, porovnateľných spotrebiteľoch, normalizovaných a referenčných.

Následne má vyúčtovanie a informácia obsahovať informácie o možnostiach podávania sťažností a mechanizmoch riešenia alternatívnych sporov. Ak sa vyúčtovania zakladajú na iných ako nameraných údajoch, je potrebné uviesť jasné a zrozumiteľné vysvetlenie výpočtu sumy vo vyúčtovaní.

Ďalej je potrebné uviesť kontaktné informácie o podporných organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach s informáciami o opatreniach energetickej efektívnosti, porovnateľných profiloch spotreby alebo porovnateľných zariadeniach a informácie o možnostiach podávania sťažností a mechanizmoch riešenia alternatívnych sporov.

Delegované nariadenie komisie 2019/826

Európska komisia publikovala 23. 5. 2019 delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia.

Delegované nariadenie Komisie je účinné od 20. dňa od uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Delegované nariadenie obsahuje úpravy príloh VIII a IX smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Nariadenie definuje obsah komplexného posúdenia potenciálu VÚ KVET a CZT, ktoré je potrebné vypracovať do 31. 12. 2020 na základe požiadavky Komisie.

Príloha IX časť 1 sa podľa delegovaného nariadenia ruší, čo znamená, že zmeny ustanovené smernicou 2018/2002 následne zrušilo delegované nariadenie komisie. Detaily sú presunuté do prílohy VIII. Časť 2 prílohy IX zostáva naďalej platná, pretože obsahuje iné opatrenia vztiahnuté k čl. 14 (5) až 14 (7).

Príloha VIII sa výrazne zmenila a rozšírila. Jednak v súlade s prepojením častí prílohy IX časť 1, a taktiež podľa požiadaviek z praxe a z hodnotenia prvej verzie komplexného posúdenia, ktorú bolo potrebné zaslať do Komisie do 31. 12. 2015. Výsledkom takéhoto detailného komplexného posúdenia bude dokument, ktorý bude opisovať súčasný stav v teplárenstve v oblasti tepla, teplej vody a chladu, plánovanú budúcnosť a možnosti ďalšieho rozvoja teplárenstva v najbližších rokoch a aj v horizonte až do roku 2050.

Takýto dokument predstavuje z väčšej časti samotnú politiku v oblasti teplárenstva. Už v súčasnosti je zrejmé, že úloha komplexného posúdenia je väčšia ako v predchádzajúcom prípade. Významné časti komplexného posúdenia sa stávajú podkladom pre energetickú politiku SR a sú aj podkladom pre ďalší rozvoj teplárenstva, ktorý je uvedený v národnom energetickom a klimatickom pláne.

Záver

Nová európska legislatíva výrazne mení pravidlá v oblasti tepla a chladu. Podľa nej je potrebné prispôsobiť slovenskú legislatívu. Uvedené smernice zachytávajú niektoré časti teplárenstva zamerané viac na oblasť merania a rozpočítania, kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov a dlhodobého plánovania v oblasti tepla a chladu.

Ďalšie všeobecné požiadavky na teplo a chlad sú uvedené v smernici 2018/2001 a v nariadení 2018/1999, ktoré však nie sú predmetom tohto článku.

Literatúra

1. Smernica EP a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
2. Smernica EP a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
3. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia.
4. Odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/1660 z 25. septembra 2019 týkajúce sa vykonávania nových ustanovení o meraní a vyúčtovaní v smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
5. Analýza dopadov novej legislatívy energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov na teplárenstvo SR, 2019, výstup projektu 314011P828 Zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku a hodnotenie politík v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR. Projekt je financovaný z OP Efektívna verejná správa.

TEXT: Ing. Miroslav Mariaš, Ministerstvo hospodárstva SR, sekcia energetiky
FOTO: Shutterstock

Článok bol publikovaný v časopise Správa budov 03/2020.

KategórieSpráva budov