Meracie prístroje Testo pre modernú a efektívnu správu budov

Partneri sekcie:

Jesenné obdobie prináša pre údržbu a prevádzku budov zvýšené náklady na vykurovanie a predstavuje tiež príležitosť vykonať pravidelnú preventívnu údržbu technických zariadení. Či už ide o správne nastavenie klimatizácie, chladiaceho systému, nastavenia ventilačného systému, alebo termografickú kontrolu stavu elektroinštalácie, na efektívnu správu budov je potrebné mať kvalitné know-how a prístrojové vybavenie. V tomto článku sa zameriame na 3 kľúčové oblasti preventívnej údržby.

Efektívne nastavenie ventilačných systémov a zaistenie kvality vnútorného ovzdušia

Nesprávne nastavený ventilačný systém môže viest v prípade nastavenia na príliš vysoký výkon k zbytočnej spotrebe energie a pri nastavení na príliš nízky výkon k nedostatočnej obmene vzduchu, čo negatívne ovplyvňuje pocit komfortu a sústredenie prítomných osôb. Na zaistenie zdravého vnútorného ovzdušia a zároveň na zníženie spotreby prevádzkových nákladov je nevyhnutné zaistiť správne nastavenú a udržiavanú vzduchotechniku.

Kľúčovým parametrom na vyhodnotenie funkčnej schopnosti systému HVAC je objemový prietok vzduchu. Metodika prevádzkového merania prietoku vzduchu je definovaná normou ČSN EN 16211 a ČSN EN 12599 na preberania inštalovaných vetracích a klimatizačných zariadení.

Objemový prietok sa získa vynásobením prietokovej plochy rýchlosťou prúdenia nameranou buď v priereze vzduchovodu, v priereze ventilátorovej skrine, alebo na koncových prvkoch, ako sú mriežky a ďalšie vývody. Na meranie rýchlosti prúdenia priamo v kanále sú vhodné prístroje s malým priemerom s ohľadom na požiadavku na malú veľkosť kontrolného vývrtu v potrubí, pozri Obr. 1.

Odporúčame termoanemometry, lopatkové anemometry či prípadne Pitotove trubice. Pre maximálnu flexibilitu nájdete v ponuke Testo sondy s teleskopickým predĺžením, sondy s bezdrôtovým pripojením k zobrazovaciemu zariadeniu (merací prístroj, smartfón) a kombinované sondy, s ktorými možno naraz merať teplotu či vlhkosť vzduchu.

Na dosiahnutie presných výsledkov na koncových prvkoch je vhodné použiť lopatkový anemometr s väčším priemerom v kombinácii s meracím lievikom zodpovedajúcej veľkosti, ktorý môže byť doplnený ešte o usmerňovač objemového prietoku.

Pozrite si, aká jednoduchá je kontrola zregulovania vetracieho systému s anemometrom testo 417 

Obr. 1: Meranie objemového prietoku vo vzduchotechnickom potrubí s testo 400.
Obr. 1: Meranie objemového prietoku vo vzduchotechnickom potrubí s testo 400. | Zdroj: TESTO

Kontrolu funkčnosti a efektivity vetracieho systému možno vykonať aj nepriamo meraním kvality ovzdušia na pracovisku so zameraním na koncentráciu oxidu uhličitého (CO2), relatívnej vlhkosti a teploty v miestnosti.

Kritériá vnútorného prostredia pre tepelnú pohodu v nútene vykurovaných a chladených budovách sú špecifikované v norme ČSN EN 16798-1. S ohľadom na typ vykonávanej činnosti je potrebné udržovať hlavne teplotu a vlhkosť v určitých medziach.

Pre väčšinu prípadov v kancelárskom prostredí je za prijateľnú považovaná teplota v rozmedzí 20 – 24 °C a relatívna vlhkosť medzi 40 – 60 %. Nameraná koncentrácia CO2 potom napovie, či je výmena vzduchu v miestnosti dostatočná. Podľa vyhlášky č. 268/2009 Sb. o technických požiadavkách na stavby by vnútri budov nemala byť prekročená hranica 1 500 ppm CO2.

Na porovnanie, vo vonkajšom prostredí v mestách sa koncentrácia CO2 pohybuje okolo 450 ppm. Parametre vnútorného prostredia (teplota a vlhkosť vzduchu, koncentrácia CO2) môžete ľahko zmerať s kombinovanou IAQ (od Indoor Air Quality) sondou v spojení s prístrojom, napr. testo 400, pozri Obr. 2.

Obr. 2: Meranie parametrov kvality vzduchu v budove.
Obr. 2: Meranie parametrov kvality vzduchu v budove. | Zdroj: TESTO

Termografia na kontrolu elektroinštalácií

Efektívna posila pre pracovníkov elektroúdržby a revíznej techniky elektro – termokamera ponúka najlepšiu kvalitu obrazu a automatickú správu snímok.

Termokamera je najrýchlejší nástroj na nájdenie prechodových odporov v elektrickom rozvádzači. Rýchla kontrola môže byť vykonaná v priebehu niekoľkých sekúnd. Pri prenose elektrickej energie predchádza väčšine javov opotrebenie, únava materiálu a zahrievanie spôsobené zvýšeným odporom. Ak je odpor príliš veľký, zničí vyvíjané teplo komponenty s možným následkom požiaru a výpadku prúdu.

Cieľom údržby je preto získať detailný prehľad o spojoch – vrátane všetkých rozpojovačov, ističov, meničov, izolátorov, skrutkových spojení, vodičov a ostatných spojení. Termokamera nájde rýchlo a bezpečne akékoľvek zvýšenie povrchovej teploty.

Funkcia vyhľadania najteplejšieho bodu na displeji termokamery nájde elektrickú svorku s najvyššou teplotou, označí presné miesto a uvedie teplotu spoja. Do termogramu možno navyše integrovať namerané hodnoty kliešťového multimetra, čo napríklad pomáha identifikovať prúdové zaťaženie rozvádzača, pri ktorom sa vykonáva termodiagnostika.

Obr.3: Využitie kliešťového multimetra testo 770-3 pri paralelnom meraní s termokamerou testo 883.
Obr.3: Využitie kliešťového multimetra testo 770-3 pri paralelnom meraní s termokamerou testo 883. | Zdroj: TESTO

Typický problém pri periodických kontrolách: Mnoho podobných meraných objektov znamená mnoho podobných termogramov. Kedysi bolo pre jasné pridelenie snímok po kontrole nutné vytvoriť komplexné zoznamy alebo pridať hlasový komentár ku každému jednotlivému termogramu.

Zaujímavá inovácia od spoločnosti Testo teraz tieto problémy rieši: Technológia testo SiteRecognition zaručuje plnoautomatické rozpoznávanie miest, ako aj ukladanie a správu termogramov. Vďaka tomu sú vylúčené akékoľvek zámeny, predchádza sa chybám pri vyhodnotení a ušetrí sa čas, ktorý bol kedysi potrebný na ručné priradenie termogramu.

Obr.4: Princíp funkcie testo SiteRecognition.
Obr.4: Princíp funkcie testo SiteRecognition. | Zdroj: TESTO

Servis chladiacich zariadení

Chladiace zariadenia sa stali nepostrádateľnými v mnohých oblastiach nášho každodenného života. Najmä v letných mesiacoch je dôležité pravidelným servisom predchádzať najrôznejším problémom, ako je napríklad únik chladiva z okruhu (z dôvodu ochrany životného prostredia a neustále sa zvyšujúcej ceny chladiva), vysoká spotreba energie na prevádzku zariadenia, prehriatie či podchladenie systému alebo nedostatočná presnosť meracích prístrojov a ich snímačov.

Základom komplexného hodnotenia zariadenia a správneho nastavenia chladiaceho alebo klimatizačného zariadenia sú presne namerané hodnoty a odborné znalosti. Len tak je možné zachytiť rozhodujúce prevádzkové stavy, resp. parametre, medzi ktoré patrí hlavne podchladenie kvapalného chladiva. To možno v princípe najlepšie zistiť pred expanzným ventilom.

Výpočet podchladenia pred kondenzátorom alebo za (stojacim) zberačom je relevantné len na sledovanie jednotlivých úsekov. Rozhodujúce je však to, v akom stave je chladivo pred expanzným ventilom. Podchladenie je veľmi dôležitá veličina pri meraní účinnosti chladiaceho zariadenia.

Pokiaľ sa v chladivovom okruhu neskôr vyskytuje ďalšie podchladenie (napr. prostredníctvom externého dochladzovača) musia byť skontrolované, resp. dopočítané všetky zložky kvapalinového potrubia.

Obr.5: Meranie podchladenia pred expanzným ventilom.
Obr.5: Meranie podchladenia pred expanzným ventilom. | Zdroj: TESTO

Ďalším dôležitým parametrom je prehriatie. Prehriatie je rovnako ako podchladenie jednou z najdôležitejších veličín hodnotenia aktuálneho výkonu zariadenia. Principiálne však musíme rozlišovať, na akom mieste v chladivovom okruhu má byť výpočet prehriatia vykonaný.

Prehriatie výparníka sa zisťuje hneď za výparníkom na začiatku sacieho potrubia. Na rovnakom mieste sa nachádza snímač termostatického expanzného ventilu alebo snímač prehriatia elektricky spúšťaných expanzných ventilov.

Prehriatie v sacom potrubí vzniká spravidla prienikom tepla okolia izolácie sacieho potrubia. Tento prienik tepla je normálne a pri optimálne naplánovaných a vykonaných zariadení nežiaduci, lebo chladiaci okruh musí toto teplo aj odviesť. Pokiaľ sú v sacom potrubí zapojené ďalšie výmenníky tepla, ktoré napríklad ako takzvané „interné výmenníky tepla“ zaručujú tepelné spojenie sacieho a kvapalinového potrubia, potom však v súčte ide o veľmi kladný a výkon zvyšujúci efekt (okrem pri R-717 a R-22).

Prehriatie na satí kompresoru, zistené priamo pred vstupom prehriatej nasávanej pary do kompresoru, vyplýva zo súčtu prehriatia výparného a sacieho potrubia vrátane prípadne prítomného interného výmenníka tepla.

Ďalšie prehriatie vyskytujúce sa na kompresore nemožno v praxi takmer zistiť, a preto nemá pre servis skoro žiadny význam. Toto prehriatie je z maximálnej časti spôsobené chladením nasatej pary kompresora a je špecifické pre jednotlivých výrobcov.

Obr.6: Meranie prehriatia výparníka.
Obr.6: Meranie prehriatia výparníka. | Zdroj: TESTO

Viac informácií na www.testo.sk

Zdroj: PR článok Testo, s.r.o.