Rekonštrukcia Novej radnice ostáva bez jasnej perspektívy. Hlavné mesto opravuje len to najhoršie, peniaze na modernizáciu nemá

Architektonický návrh na rekonštrukciu Novej radnice v Bratislave je známy od roku 2021. Budova magistrátu je ale dodnes v pôvodnom stave a návrh architekta Martina Skočeka, ktorý pred 4 rokmi uspel v súťaži na novú podobu historického domu, sa zatiaľ nerealizoval. Podľa najnovších informácií je modernizácia vzdialená aj v roku 2025. Stavba pritom patrí medzi národné kultúrne pamiatky, zo strany hlavného mesta sa ale zatiaľ dočkala len sanačných zásahov a nevyhnutných opráv.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Novú radnicu na Primaciálnom námestí v Bratislave navrhla ikona slovenskej architektúry. Architekt, ktorý ovplyvnil moderný vzhľad niekoľkých slovenských miest – Emil Belluš. Jeho návrh Novej radnice bol výsledkom prvej povojnovej súťaže na Slovensku a označoval sa za príklad citlivého prístupu k historickým pamiatkam, uvádza Register modernej architektúry.

Nová budova vznikla na mieste bývalého jezuitského kláštora, má dve krídla v tvare písmena T a hlavné krídlo priamo oproti Primaciálnemu palácu. Vedľajšie administratívne krídlo je zase umiestnené do susednej Uršulínskej ulice. Klasicizujúca budova má štyri podlažia a šikmú strechu s vikiermi, pričom projekt vznikol ešte v roku 1946 a realizácia trvala od roku 1947 do roku 1948.

Budova má dnes už 77 rokov, čo sa výrazne odrazilo na jej technickom stave a podčiarkuje potrebu komplexnej rekonštrukcie. Od roku 2021 je známa nová podoba národnej kultúrnej pamiatky, resp. jej interiéru. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) zorganizoval jednokolovú a vyzvanú architektonickú súťaž, ktorej cieľom bolo priniesť nové riešenie vstupného priestoru budovy, priestoru vrátnice, tretieho a štvrtého nadzemného podlažia.

Oslovené boli len tri ateliéry – Architekti BKPŠ, Kuklica Smerek Architekti a Martin Skoček. „Zapojené ateliéry mali navrhnúť dispozičné riešenie tak, aby bolo v súlade so zadaním a požiadavkami vyhlasovateľa. Súčasťou zadania bol aj návrh kancelárskeho a iného mobiliára, osvetlenia, povrchov a materiálov. Taktiež riešenie pre exteriérové plochy, vnútorný dvor a fasády. Išlo o malú súťaž návrhov,” uvádza MIB na svojom webe.

Víťazom sa napokon stal architekt Martin Skoček. Podľa poroty Skočekov návrh elegantne pracuje s geniom loci národnej kultúrnej pamiatky, nadväzuje na ňu, v niektorých častiach cituje a transformuje jej figúry a v iných častiach zase odvážne reinterpretuje Bellušovu reč do reči vlastnej. Porota ocenila aj vzdušnosť priestoru a potvrdila, že tento súťažný návrh najlepšie odzrkadlil predstavy obstarávateľa.

„Predstavený návrh poskytuje verejnému obstarávateľovi najväčší potenciál. Porota predpokladá, že v nadväzujúcich fázach prejde projekt zmenami a budú sa musieť zohľadniť vplyvy, ktoré v súťaži neboli zahrnuté. Magistrát je sám osebe živým meniacim sa organizmom, na ktorý bude musieť architekt reagovať,” uviedla porota.

Metropolitný inštitút však na svojom webe rovnako uviedol, že termín samotnej realizácie nie je potvrdený a v roku 2021, teda v období vyhlásenia výsledkov architektonickej súťaže, sa s rekonštrukciou nezačne. Obnova sa však nezačala dodnes. Budova chátra a hlavné mesto zatiaľ realizuje len nevyhnutné sanačné zásahy na najviac poškodených častiach objektu.

„Na budove Novej radnice aktuálne sanujeme okná, keďže niektoré boli už v havarijnom stave, okrem toho riešime stav strechy a lokálne aj vonkajšiu omietku (hlavne v podstrešnej časti vnútorného dvora). Z ďalších nedostatkov možno spomenúť vlhnutie suterénnych priestorov z dôvodu nedostatočnej hydroizolácie zo strany Uršulínskej ulice aj zo strany dvora Novej radnice,” povedal pre ASB Peter Bubla, hovorca Bratislavy.

„Z doposiaľ zrealizovaných sanačných prác išlo o opravu schodiska, postupnú obnovu mobiliára, výmenu svetelných zdrojov na chodbách, rekonštrukciu a modernizáciu kancelárií,” opisuje ďalej hovorca hlavného mesta. Tieto opravy však predstavujú len dočasné riešenia. Skutočná komplexná rekonštrukcia – ktorá by Novej radnici prinavrátila dôstojnú podobu a zabezpečila jej dlhodobú udržateľnosť – bola dlhé roky odsúvaná.

Ako sa napokon ukazuje, mesto na obnovu nemá peniaze, čo pre ASB potvrdilo už pomerne tradičným vyhlásením: „Tento projekt nebol zatiaľ realizovaný vzhľadom na finančné možnosti mesta.” Chudobná Bratislava si tak nemôže dovoliť zrekonštruovať svoje sídlo podľa víťazného návrhu z roku 2021 a budova Novej radnice ostáva bez jasnej perspektívy.

Kým európske metropoly, ale aj iné slovenské mestá investujú do modernizácie svojich historických radníc a prispôsobujú ich súčasným štandardom, hlavné mesto Slovenska sa zmieta medzi akútnymi opravami a odkladmi zásadnej rekonštrukcie. Čas pritom hrá proti Novej radnici – jej technický stav sa zhoršuje a každé ďalšie odkladanie obnovy môže len zvyšovať náklady, ktoré bude musieť mesto raz nevyhnutne zaplatiť.