Manderlák – ikona architektúry 30. rokov, najvyššia budova v bývalom Československu i kontroverzná stavba minulosti. Obchodný a obytný dom Manderla, ako sa budova oficiálne nazýva, sa už 88 rokov týči nad bratislavským Námestím SNP. Rovnako pripomína jednu z architektonicky najbohatších dekád slovenskej moderny. Legendárna stavba sa po novom môže dočkať zaslúženého uznania v podobe vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku.
Čítate prepis podcastu How I Met My Architect, ktorý bude možné sledovať na našom webe. Nový diel nájdete na ASB.sk každý víkend. Tento rozhovor sa nahrával v máji 2021 a hosťom bol mladý architekt Ján Urban.
Socialistická budova hotela Avion v bratislavskom Ružinove sa už mohla dočkať minimálne začiatku znovuzrodenia. V roku 2021 totiž oznámil developer IMOBA FIN, a.s. zámer zrekonštruovať stavbu na Polyfunkčný objekt Avion. O rok neskôr však návrh vzal späť pre nezrovnalosti v dokumentácii. Podľa najnovších informácií to investor skúša opäť.
Bratislavský downtown sa rozvíja turbolentnou rýchlosťou a v súčasnosti disponuje jednou z najhustejších koncentrácií veží v strednej Európe. Tento fakt môže umocniť aj alternatívny plán od spoločnosti J&T Real Estate (JTRE). Developer totiž uvažuje o vybudovaní mrakodrapu vyššieho ako súčasná Eurovea Tower. To by doslova zmenilo hlavné mesto tak, ako ho poznáme dnes.
Žerotínovo námestie pred brnenským Bielym domom ožilo vďaka umeleckej intervencii Vidím plno dobrých ľudí. Tá má za cieľ vytvoriť z verejného priestoru miesto zdieľania vecí, ktoré nám robia v živote radosť a považujeme ich za správne. Dielo je živé a bude postupne dotvárané okoloidúcimi.
Karlove Vary majú novú koncertnú sálu, ktorá bola zabudovaná do haly historickej budovy neorenesančných Cisárskych kúpeľov, jedného zo symbolov karlovarského kúpeľníctva.
Najväčšie slovenské sídlisko – Petržalku, začali stavať pred polstoročím. Vznikali prvé panelové domy a vízia bola postaviť na čo najmenšom území čo najviac bytov. Mestská časť však bola naplánovaná bez svojho jadra, čo sa mení až v súčasnosti. Petržalka postupne získava nové centrum, k čomu dopomôže aj projekt SOHO Petržalka – dobrý projekt, odmietaný Petržalčanmi.
Aj keď sa niektoré časti Bratislavy v ostatných rokoch pomerne dynamicky menia, Stará Vajnorská ostáva rovnaká. Ide o časť Bratislavy s kanceláriami, skladmi, ale aj výrobnými halami. Celkovo je lokalita neatraktívna a neprípomína súčasť hlavného mesta, ale skôr scénu z katastrofického filmu. Čiastočne to chce zmeniť developer Zipp office park s.r.o., ktorý plánuje v oblasti zrekonštruovať jednu z najmohutnejších stavieb. Podľa exkluzívnych vizualizácií sa z budovy môže stať omnoho príjemnejší celok.
Obnova jediného 50-metrového bazéna v hlavnom meste Slovenska sa začala 12. júna a potrvá niekoľko mesiacov. Budovu legendárnej plavárne na Pasienkoch má na starosti Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (STARZ).
Bratislava sa mení pred očami svojich obyvateľov. Okrem developerských projektov je v hlavnom meste pripravovaný aj jeden z najkrajších verejný zámerov, ktorý vráti Bratislave jej tradičnú identitu – kúpele Grössling. Na tento významný projekt rekonštrukcie netrpezlivo čaká nejeden obyvateľ metropoly. Po posledných týždňoch sa projekt posúva aj v povoľovacom procese, ktorý ozrejmil ďalšie detaily obnovy kúpeľov i verejného priestoru.
Ostravský mestský bitúnok bol postavený v roku 1881 a ako väčšina dôležitých budov z tých čias pôsobí na prvý pohľad seriózne a majestátne. Pôsobil tak aj vtedy, keď z neho boli len rozpadajúce sa trosky. Skľučujúci pohľad je však minulosťou.
Ukážka modernej architektúry, ktorá vás všetkými zmyslami vtiahne do seba a pohltí. Taký zážitok sľubuje realizovaný projekt úplne novej hudobnej inštitúcie v Budapešti, majstrovské dielo parížsko-tokijského ateliéru.
História Vazovovej ulice siaha až do 18. storočia, kedy túto oblasť obývalo len jedenásť ľudí. Dnes ide o rušnú časť Bratislavy, ktorá spája ďalšie frekventované ulice mesta. Známa je najmä radovými stavbami staršieho dáta, ktoré sa postupne obnovujú. Posledným neopraveným mohykánom je výrazný objekt na nároží Vazovovej a Krížnej, nového šatu sa dočká až teraz.
Pre architektonický tím bolo dôležité nadviazať na „starú známu“ identitu domu a zachovať jeho proporcie aj materialitu.
Záhorská Bystrica ako okrajová štvrť Bratislavy prechádza rozvojom, čo vyvoláva potrebu rozšírenia vzdelávacej infraštruktúry. Prístavba základnej školy na Hargašovej ulici a nadstavba jej jedálne sú príkladom rozšírenia kapacity existujúceho objektu, ktorý môže inšpirovať pri obnove typových štátnych škôl.
