Módny dom Maison Margiela zosobňuje rebelantstvo a skrýva mäkké steny

Partneri sekcie:

V upršanom Londýne nedávno otvorili vynovenú vlajkovú predajňu francúzskej módnej značky Maison Margiela. Obľubuje ju hlavne mladšia generácia, je zosobnením rebelantstva a nedbanlivosti. Akúsi nedostupnosť a zároveň príťažlivosť zhmotňuje aj interiérový facelift.

Relatívne mladý parížsky módny dom Maison Margiela založil v roku 1988 belgický dizajnér Martin Margiela. Značka je synonymom nekonvenčných princípov a filozofie, v ktorých sa snúbi láska k dekonštruktivizmu v kombinácii s tradíciou. Návrhy sú preto skôr zhmotnením istej myšlienky než kultom osobnosti.

Od roku 2014 je kreatívnym riaditeľom John Galliano, ktorý prináša do módneho domu zmysel pre šou a umeleckého ducha reprezentujúceho étos značky. Do exkluzívneho klubu haute couture patrí Maison Margiela od roku 2012 vďaka kolekcii Artisanal.

Skromný výklad do ulice skrýva snový interiér plný mäkkých stien.
Interiér sa nesie v duchu prírodných farieb, vlastných značke Maison Margiela.
„Mäkké“ prvky konštrukcie sú sadrové odliatky s textúrou po látke.
Vstup do kabínok na prezliekanie.
Dekonštruktivistický mobiliár.
Návrh svojského nábytku je postavený na dekonštruovaní foriem ich originálnych protipólov.

Novodobí ikonoklasti

Interiérový koncept londýnskej pobočky vytvorilo štúdio holandskej architektky Anne Holtrop a vznikal v úzkej spolupráci s Johnom Gallianom. Je verným odrazom vizuálneho jazyka, ktorým komunikuje odevná značka.

Koncept prvýkrát uzrel svetlo sveta v podobe scénografického dizajnu pri príležitosti prezentácie kolekcie Artisanal Autumn/Winter v roku 2018. Scénu vtedy vypĺňali sadrové odliatky tvarov, ktoré mali stelesňovať odmietanie ikon a privlastňovanie si nevhodného.

„Mäkké“ prvky konštrukcie sú sadrové odliatky s textúrou po látke.
„Mäkké“ prvky konštrukcie sú sadrové odliatky s textúrou po látke. | Zdroj: Henry Bourne

Steny, stĺpy, pocity

Butik na 190 štvorcových metroch vystavuje a prezentuje kompletný sortiment kolekcií Maison Margiela – dámsku a pánsku konfekciu, doplnky, obuv, malé kožené predmety, šperky, okuliare a vône. Kľúčovými prvkami architektonického jazyka sú steny a stĺpy, ktoré sú v skutočnosti sadrovými odliatkami.

Známe tvary nepôsobia, že by mali pevnú formu. Navonok sú prezentované ako mäkké, textilné objekty evokujúce dojem nereprodukovateľnosti. V priestore sa opierajú a ohýbajú pôsobením neviditeľných síl. Sú odkazom na margielovské „obliekanie v zhone“, čo je kľúčový koncept všetkých návrhov. Tieto interiérové solitéry „prosia o ľudský dotyk“, ktorý ich v konečnom dôsledku vytvoril.

Materialita je strohá – steny dostali naturálnu bielu farbu, typickú pre odevy značky. Pri vstupe do obchodu má návštevník pocit, že sa dostal pod vrchné vrstvy odevu – až k podšívke, a odhaľuje vnútorné fungovanie módneho priemyslu.

Dekonštruktivistický mobiliár.
Dekonštruktivistický mobiliár. | Zdroj: Henry Bourne

Optická biela a hlboká zelená

Návrh svojského nábytku je postavený na dekonštruovaní foriem ich originálnych protipólov. Tzv. technika decoritqué je použitá pri poličkách, prezentačných stoloch a sedadlách, ktoré sú vyrezané do moreného travertínu. Naturálne vrúbkovanie kameňa vypĺňa epoxidová živica v kontrastnej optickej bielej.

Stropy a steny skúšobných kabínok, predstavujúcich najsúkromnejšie vnútorné priestory, pokrýva niekoľkovrstvový tmavozelený náter ručne brúsený do vysokého lesku. Ligotavý povrch sa zrkadlí v japonských lakovaných skrinkách – vytvárajú atmosféru pôvabu a dôvernosti.

Interiérový koncept od Anne Holtrop debutoval v londýnskej pobočke a nasledoval ho obchod na Avenue Montaigne v Paríži, v japonskej Osake a čínskom Šanghaji.

Interiér sa nesie v duchu prírodných farieb, vlastných značke Maison Margiela.
Interiér sa nesie v duchu prírodných farieb, vlastných značke Maison Margiela. | Zdroj: Henry Bourne

VLAJKOVÁ PREDAJŇA MAISON MARGIELA

Miesto: Londýn – Bruton, Spojené kráľovstvo
Investor: Maison Margiela
Architekti: Anne Holtrop
Úžitková plocha: 190 m2
Realizácia: 2020

Alexandra Müllerová

Článok bol publikovaný v časopise ASB 03/2021.