BIM ušetrí zdroje a finančné prostriedky

image 73432 25 v1

Slovenská rada pre zelené budovy pripravila na veľtrhu CONECO seminár s názvom zelené budovy – inovatívny smer v udržateľnom stavebníctve, na ktorom so svojou prednáškou vystúpil aj Ing. arch. Boris Vološin z pražského ateliéru Cigler Marani Architects. Témou prednášky bol systém projektového navrhovania BIM (informačný model budovy), ale nasledujúci rozhovor nebude len o ňom.

V ateliéri Cigler Marani Architects pôsobíte už dvanásť rokov, pričom vo svojej pozícii máte uvedené Associate Architect. Čo to presne znamená?
V kancelárii našej veľkosti nie je reálne, aby partneri mohli zvládnuť sami úplne všetky úkony spojené s projektovaním desiatok bežiacich projektov na dennej báze. Preto vedú jednotlivé projekty poverení architekti v súlade s vnútornou politikou spoločnosti. Ja mám na starosti vybrané projekty, na ktorých spolu s na to určeným tímom pracujeme od úvodných štúdií až po ich realizáciu.

Osobne sa koncentrujem najmä na architektonickú a dizajnérsku stránku projektov, ale medzi povinnosti hlavného architekta projektu patrí aj komunikácia s klientom, riešenie rôznych projekčných problémov, pomoc mladším kolegom alebo výstupná kontrola projektovej dokumentácie. Zodpovedám teda partnerom nielen za kvalitu návrhu, ale aj za plnenie termínov a kvalitu výstupnej dokumentácie. Každý projekt má okrem hlavného architekta určeného ešte hlavného inžiniera projektu, s ktorým spoločne vedieme projektový tím.

A aká je rola samotných partnerov v ateliéri?
Partneri reálne zodpovedajú za všetko dianie v rámci ateliéru, určujú hlavné smerovanie projektov a svojím menom garantujú kvalitu projektov vo vzťahu ku klientovi a verejnosti. Buď jednotlivé projekty priamo navrhujú formou koncepčných skíc, alebo ich usmerňujú tak, aby zodpovedali ich predstavám. Svojím pôsobením iniciujú vnútornú tvorivú energiu v rámci kreatívneho tímu. Minimálne v úvode sa projektu venujú intenzívne, potom to už závisí od povahy danej úlohy. Projekt zveria projektovému tímu a ďalej sa mu venujú podľa potreby a časových možností. Je to prejav systému delegovania zodpovednosti v rámci firemnej štruktúry. Spolu s bežiacimi projektmi tiež venujú veľa energie získavaniu nových zákaziek a prezentáciám. Zodpovedajú aj za organizačnú štruktúru projektu, to znamená predovšetkým vhodne ho personálne obsadiť.

Koľko ľudí má ateliér?
V súčasnosti má ateliér vyše 80 ľudí, pričom v priebehu vývoja sa vyprofilovali jeho jednotlivé oddelenia – fasádne oddelenie, oddelenie záhradných úprav, koordinácie TZB, statiky, oddelenie zamerané na interiéry a dekorácie, ekonomické oddelenie. Tie poskytujú nevyhnutnú podporu jednotlivým projektovým skupinám. Tieto oddelenia participujú na všetkých projektoch podľa aktuálnej potreby. Jednotliví ľudia sa potom v rámci ateliéru zoskupujú do rôznych projektových skupín v závislosti od projektu. Pri úvodných projektoch alebo pri súťažiach je v tíme viac architektov, pri príprave realizačného projektu zase v tíme prevažujú stavební inžinieri. Fakticky tak dochádza k neustálej cirkulácii ľudí medzi tímami.

Vizualizácia podľa BIM modelu projektu Comcity v Moskve (developer: PPF Real Estate Russia)

Ateliér sa snaží aj pri veľkých administratívnych komplexoch použiť svoj rukopis a nemusí to byť len sklenená škatuľa. Váš Digital Park v Bratislave napríklad pred časom dostal prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča. Je pre vás dôležité mať svoj architektonický štýl?
Jednotlivé návrhy našej kancelárie majú určite spoločné prvky, ktoré sa môžu niekomu javiť ako štýl, ale tvorba alebo hľadanie štýlu nie je naším cieľom. Primárne chceme vytvárať kvalitné a najmä fungujúce budovy, príjemné prostredie pre ľudí. Tomu sa podriaďuje to, ako nad projektami uvažujeme. Vyhodnocujeme, čo je pre daný projekt, lokalitu, investora dobré alebo zlé. Chceme, aby sa ľudia cítili dobre, čo napríklad znamená, aby sa k dverám svojho domu nepretĺkali pomedzi autá. Naše realizácie sú okrem našich vlastných myšlienok aj odrazom doby, požiadaviek klientov a súčasných technológií. Vždy reflektujú ekonomické možnosti danej lokality alebo projektu.

Na prednáške o zelených budovách ste predstavili systém BIM. Do akej miery vám pomáha vo vašom projektovaní?
BIM je v súčasnosti pre nás veľmi podstatný nástroj, lebo nám veľmi pomáha pri komplexnej prezentácii projektov a tvorbe dokumentácie. V súčasnosti sa na tento systém nabaľuje čoraz viac funkcií, ktoré dokážu pomôcť s ďalšími úlohami, napríklad vypočítať energetickú náročnosť na chladenie a vykurovanie, navrhovať optimalizáciu obvodového plášťa budovy, posúdiť tepelné zisky a pod. Prvoplánovo je to predovšetkým softvérový nástroj, ktorý je nutné vedieť ovládať. Rovnako zásadné je aj nastavenie všetkých vnútorných produkčných procesov i procesov smerom von. Preto sa pri BIM hovorí o tzv. implementácii. Nestačí si len nainštalovať softvér, je nutné aj realizovať množstvo ďalších krokov. Informačné modely budov sú realitou a je na klientoch a dodávateľoch, aby sa ich naučili efektívne využívať.

Pre veľkú českú investičnú skupinu PPF Real Estate v Moskve realizujete v súčasnosti projekt s názvom ComCity. Ako ste pri ňom využívali BIM?
Prvá etapa projektu bola dokončená v januári 2015 a v budove už fungujú prví nájomníci. Projekt hlavnej budovy aj projekty pre nájomníkov boli celé spracované technológiou 3D s použitím BIM systému. Aktívne sme pri projektovaní využili aj systémy na posudzovanie energetických nárokov budovy. Systém BIM následne aktívne využíval aj generálny dodávateľ stavby.

O aké systémy ide konkrétne?
Napríklad o zohľadnenie tieniacich prvkov na fasáde, vyhodnotenie ich účinnosti vo vzťahu k energii potrebnej na chladenie v porovnaní s ich cenou. Softvérové nástroje nám tak uľahčili optimalizáciu a následnú realizáciu celého procesu. Výsledkom projekčného procesu teda nebola iba výkresová dokumentácia, ale aj priestorový informačný model budovy. BIM nám významne pomohol pri koordinácii obrovského množstva zložitých vnútorných inštalácií a rozvodov.

Nesťažovala vám pri tejto spolupráci, ale aj pri vašom ďalšom možnom expandovaní na východ aktuálna situácia na Ukrajine?
Niektoré projekty negatívne ovplyvnilo zastavenie toku zahraničných investícií do Ruska. Na ruskom trhu tiež nastal problém s aplikáciou niektorých dôležitých európskych produktov, ktoré sú v dôsledku pádu rubľa pre investorov buď veľmi drahé, alebo sa úplne zastavil ich dovoz do Ruska. Investori preto tlačia na použitie lokálnych výrobkov, ku ktorým je často veľmi slabá technická podpora. Samotnej spolupráce na projekte alebo osobných vzťahov sa tento problém nedotkol, aj keď otázke, koho podporujete, sa z času na čas nevyhnete. V každom prípade sa obraz Ruska od čias, keď sme tam získavali projekčné licencie a otvárali našu pobočku, do dnešného dňa výrazne zmenil.

Do akej miery je BIM kompatibilný so samotnou realizáciou? Ozývajú sa hlasy, že tam sú jeho najväčšie rezervy. Sedia všetky znázornenia vytvorené cez BIM so stavebnou realitou?
Pokiaľ prebieha realizácia podľa projektu, tak by realita mala zodpovedať virtuálnemu modelu budovy. Pokiaľ dodávateľ robí zmeny, treba ich do modelu zapracovať. Zmeny sa dajú zapracovávať priebežne alebo na konci procesu výstavby. Stavebné firmy dnes vedia BIM modely aktívne využívať v priebehu celej stavby. Používajú ich na tvorbu rozpočtov, harmonogramov alebo organizáciu stavebných procesov. Virtuálny model je vždy do určitej miery abstrakciou skutočnosti a podrobnosť modelu môže byť rôzna. Dnešné technológie nám v každom prípade umožňujú vymodelovať dom do posledného detailu, podobne ako viete vymodelovať motor lietadla alebo nejaký iný priemyselný výrobok.

Stavebníctvo však v porovnaní so strojníctvom predsa len pracuje s oveľa vyššou úrovňou nepresnosti – geometrickej tolerancie. Zohľadňuje BIM tieto zmeny?
Každá stavba, aj keď sa vyzerá presná, je svojím spôsobom krivá v rámci povolených medzí. Napríklad základový pás sa vybetónuje o 10 cm hlbšie alebo je stĺp o 2 cm posunutý. Tieto zmeny sa ale väčšinou do modelov nezanášajú, pretože väčšinou táto informácia nemá pre ďalšie využitie až takú zásadnú hodnotu. Posun potrubia do inej pozície alebo zásadná úprava rozvodov TZB sú zmeny, ktoré sa musia do projektu zaniesť. Výsledný model môže obsahovať ľubovoľné dáta, takže je na vás, či chcete, aby model obsahoval aj podobné informácie. Môžete vytvoriť model skutočného stavu budovy a porovnať ho s pôvodným modelom.

Vizualizácia podľa BIM modelu projektu Aviatica v Prahe (developer: Investičná skupina Penta)

Čo vlastne investorovi odovzdávate – výsledný model, projekčnú prácu alebo…?
Investor od nás dostáva štandardný realizačný projekt, ktorý obsahuje všetky výkresy a technické špecifikácie. Podľa nich je schopný stavbu vytendrovať a zrealizovať. Súčasťou projektu je aj digitálny BIM informačný model budovy, ktorý je dodaný v elektronickej forme. Pri projektoch do zahraničia pravidelne využívame na dodávanie dokumentácie špecializované „cloudové“ úložiská, kde je dokumentácia prístupná kedykoľvek. Pre úrady sa ale zatiaľ nevyhneme aj fyzickému odovzdaniu dokumentácie vybavenej autorizačnou pečiatkou. Tá ale väčšinou putuje do skladu. Väčšinou všetci pracujú s digitálnou verziou projektu. Zmysel mojich prezentácií o BIM je práve v tom, že ukazujem investorom a dodávateľom, akými premenami prechádza súčasné projektovanie a čo nové im vieme ponúknuť pre ich činnosť, ako aj na následnú správu budovy.

PPF nie je jediný veľký stredoeurópsky realitný hráč, s ktorým spolupracujete na svojich projektoch. Aké máte s nimi skúsenosti?
Čím väčší a skúsenejší investor, tým je väčšinou spolupráca lepšia, pretože už má postavený erudovaný tím so skúsenosťami v danom odbore. Menší lokálny investor nie je zvyčajne dostatočne pripravený na komunikáciu s rôznymi inštitúciami, expertmi, stavebnými firmami, ale ani s architektmi. Vždy ale platí, že je to najmä o ľuďoch, ktorí v danom momente firmu reprezentujú, a, samozrejme, o reálnej schopnosti do projektu zainvestovať. Z môjho pohľadu je najdôležitejšia schopnosť robiť správne rozhodnutia a schopnosť komunikácie. Úspech alebo neúspech vždy v zásadnej miere stojí na niekoľkých kľúčových ľuďoch.

A malí investori?
S malým súkromným investorom, ktorý si chce postaviť súkromný dom a nevie o problematike stavebníctva nič, môže byť skvelá spolupráca, ale aj naopak. S nedostatočne vybaveným investorom môže byť náročné rozprávať sa na rovnakej vlnovej dĺžke. Našou úlohou je v oboch prípadoch investorovi poskytnúť svoju odbornosť a pomôcť mu zrealizovať jeho zámer, a to sa nám zatiaľ darí.

Jedným z ústredných trendov súčasnej architektúry je trvalá udržateľnosť, tvorba tzv. Smart Cities a inteligentných mestských štvrtí. Ako sa na ich tvorbe zúčastňuje systém BIM?
Informačné modely budov sa dajú priamo využívať pri tvorbe podobných projektov. Ale čo je zásadné, hlavne pri ich správe a efektívnom prevádzkovaní. Vytvorenie projektu je len prvá časť životného cyklu projektu, ktorá trvá rok alebo dva. Nasleduje ďalších 40 a viac rokov užívania a správy budovy, v priebehu ktorých je neustále nutné mať k dispozícii informácie o projekte a o jednotlivých systémoch. Smart City vnímam ako veľmi sofistikované, infraštruktúrou prepletené mesto, ktoré stavilo na informačné technológie, a je to vo veľkej miere o správe a ovládaní aktívnych prvkov. V tom vedia byť nápomocné informačné modely.

Takže BIM vie pomôcť pri navrhovaní podobných projektov?
Určite a dokáže šetriť energiou – i tou ľudskou. Nestrácajú sa tak cenné údaje, ktoré sa dajú vždy efektívne využívať, urýchľuje a optimalizuje sa samotný proces navrhovania. BIM predovšetkým ušetrí zdroje a finančné prostriedky pri realizácii stavby, a to vďaka lepšej fyzickej koordinácii projektu. Na stavbe tak dochádza k menším stratám, pretože samotná montáž prebieha bez prestojov a zvýšených nákladov. Klient nemusí vyhľadávať informácie v balíkoch tlačenej dokumentácie, ale pristupuje k digitálnym informáciám. Pomocou rôznych systémov sa dajú simulovať jednotlivé procesy na území a lepšie ich možno analyzovať. Dnes už bežne simulujeme fungovanie výťahov, intenzitu dopravy na území a podobne.

Nie je na škodu veci, že v architektúre nastali preteky s časom?
Niekedy určite áno, ale je na každom architektovi, ako sa s týmto problémom vyrovná. Aj preto stále hľadáme možnosti a nástroje, ako projektovať rýchlejšie, a zároveň udržať požadovanú kvalitu – preto sme implementovali systém BIM. Pokiaľ máte veľmi krátky termín, tak ste nútení tvorivú energiu rozložiť do kratšieho času. Keď sme napríklad v minulosti riešili námestie, pripravovali sme niekoľko alternatívnych návrhov, vyhodnocovali ich a ďalej rozpracovávali. Z toho sa vybrali dva najlepšie, na ktorých sa ďalej pracovalo. Teraz na takýto zdĺhavý proces často nie je čas – musíme urobiť návrh rýchlo a dobre na prvý pokus. To je niekedy ťažké, pretože tvorba je aj o experimente – raz je to krok dopredu, inokedy je nutné odstúpiť a urobiť aj krok dozadu.

Máte pri tomto uvažovaní vôbec čas na architektonické súťaže?
Súťaží sa zúčastňujeme pravidelne. Väčšinou sú to investorské súťaže, kde sme priamo oslovení v užšom kruhu architektov. Zúčastňujeme sa aj verejných súťaží, ale vyberáme si také, ktoré nás oslovujú alebo majú určitý potenciál. Všeobecne o tom rozhodujú partneri. Do súťaží sme išli najmä v období krízy, keď na ne bolo viac času, ale keď máme dostatok komerčných objednávok, má prednosť plnenie našich záväzkov. Musím poznamenať, že vytvorenie kvalitného návrhu stojí ateliér množstvo ľudskej energie a peňazí. Takže citlivo volíme súťaže, ktorých sa zúčastníme. Keď však chceme s návrhom uspieť aj na medzinárodnej úrovni, nejde to inak a musíme na to vynaložiť zodpovedajúce prostriedky. Treba vyhotoviť kvalitné vizualizácie, fyzické modely, prezentačné panely a v neposlednom rade zaplatiť čas ľudí, ktorí sa na návrhu podieľajú. Súťaže sú teda určitou formou investície do budúcnosti.

Na čom pracujete v súčasnosti a aké sú vízie ateliéru v budúcnosti?
Naďalej u nás prebieha implementácia technológie BIM, ktorou smerujeme k zníženiu chybovosti projektov a zlepšeniu vnútorných projekčných procesov. Všetky projekty plánujeme v budúcnosti spracovávať touto technológiou. Pracujeme na nových projektoch v Prahe a naďalej pokračujeme v našich aktivitách na ruskom trhu. V Prahe-Radliciach sa blíži dokončenie tvarovo zaujímavej administratívnej budovy s názvom Aviatica, ktorej projekt bol spracovaný plne s podporou BIM. Predpokladáme ďalší rozvoj projektu ComCity v Moskve.

Bim ušetrí zdroje a finančné prostriedky foto - 07_Volosin

Boris Vološin (1974)
Autorizovaný architekt, člen Českej komory architektov, člen európskej sekcie AIA (American Institute of Architects), aktívne pôsobí v Českej rade pre šetrné budovy. Je absolventom bratislavskej Fakulty architektúry STU (1992 – 98). Od roku 1998 pôsobí ako architekt v Prahe. V súčasnosti pracuje ako Associate Architect v spoločnosti Cigler Marani Architects, kde je od jej založenia. Medzi najvýznamnejšie realizácie, v rámci ktorých pôsobil ako hlavný architekt projektu, patrí areál administratívnych budov The Park v Prahe-Chodove, administratívno-obchodný komplex ComCity v Moskve-Rumyanceve alebo rezidenčný projekt Baltym park v Jekaterinburgu, ako aj množstvo realizovaných interiérov. Spolupodieľal sa na návrhu budovy Florentinum v Prahe, budovy Quadrio a projektu rozvoja areálu Waltrovka v Prahe-Radliciach.

text: Ľudovít Petránsky     

FOTO: Max Veselský    

VIZUALIZÁCIE: Cigler Marani Architects

Článok bol zverejnený v časopise ASB.