Mokrade patria nielen u nás k najohrozenejším ekosystémom. Ako súvisia s klimatickou zmenou?
Mokrade patria k najohrozenejším ekosystémom na Zemi a miznú trikrát rýchlejšie ako lesy. Poukázala na to Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR pri príležitosti Svetového dňa mokradí. Vyzýva, aby sme podnikli kroky na ich záchranu.
![]() |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Mokrade plnia podľa ŠOP dôležitú funkciu a sú pre človeka a ekosystém prospešné. „Sú schopné filtrovať vodu a vytvárať jej zásoby, slúžia ako ochrana pred búrkami a povodňami. Dokážu ukladať uhlík a viažu na seba bohatú biodiverzitu,“ poukázala.
Degradáciu mokradí spôsobuje podľa ŠOP najmä ľudská činnosť. A to zámerne vysušovanie a zasypávanie mokradí pre pestovanie plodín, pastvu aj výstavbu. Mokraďové ekosystémy poškodzuje tiež znečistenie vody a nadmerný rybolov, ako aj šírenie inváznych druhov. V dôsledku úbytku mokradí je 25 percent mokraďových druhov vystavených vyhynutiu.
Svetový deň mokradí si pripomíname 2. februára, oslavuje sa od roku 1976. V tento deň v roku 1971 bol v iránskom meste Rámsar podpísaný dohovor o mokradiach – medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Na tzv. ramsarskom zozname je vyše 2 000 lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi aj 14 slovenských.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife tvrdí, že ochrana mokradí naberá čoraz akútnejší rozmer aj v súvislosti so zmenami klímy. Takmer 90 percent mokradí na svete je degradovaných a ich obnova je pre ľudstvo kľúčová.
„Je nevyhnutné uvedomiť si dôležitosť mokradí v krajine, ako aj prístup k obhospodarovaniu krajiny. Fungujúce mokrade v krajine dokážu zadržať životodarnú vodu, spomaliť jej odtok a zaistiť jej dostatok aj na obdobia sucha,“ uviedla ornitologická spoločnosť.
Ekosystémy, ktoré dokážu absorbovať obrovské množstvá uhlíka
Mokrade v poľnohospodárskej krajine sú podľa Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) dôležitým centrom života pre miestnu faunu. Chodia do nich loviť brodivé vtáky, vyvíja sa tam hmyz a obojživelníky. V lete pomáhajú udržiavať vlahu na okolitých poliach a tým aj zlepšovať kvalitu dopestovaných plodín.
Mokrade dokážu tiež absorbovať obrovské množstvá uhlíka a ukladať ho. „Sú to jedny z najdôležitejších ekosystémov v boji s klimatickou zmenou. Efektívnejšie sú už iba zdravé lesy vo vrcholových klimaxových štádiách, avšak takých veľa nezostalo,“ doplnila Andrea Froncová z BROZ.
Podľa správy o životného prostredia za rok 2022 vláda minulý rok pripravila nový akčný plán pre mokrade na roky 2022 – 2024. Od navrhnutých 63 opatrení sa očakáva významné zlepšenie stavu mokraďových organizmov – rastlín, živočíchov a biotopov vyskytujúcich sa vo voľnej krajine, osobitne v rámci našich 14 ramsarských lokalít. Tiež prebehlo mapovanie mokraďových biotopov v povodí rieky Belá (so Správou TANAP) a dopracovanie podkladov pre návrh ramsarskej lokality v povodí Belej.




