Slovenská národná galéria má nového dočasne povereného riaditeľa už takmer mesiac. Alexandru Kusú, bývalú generálnu riaditeľku, vystriedal krízový manažér Anton Bittner, ktorého do kresla dosadilo Ministerstvo kultúry SR. Po svojom nástupe mal požiadať architektov rekonštrukcie o cenovú ponuku na zrealizovanie stožiara so slovenskou zástavou pred SNG. Anton Bittner však tvrdí opak.
Rekonštrukcia Jiráskovho divadla v Českej Lípe získala prestížnu cenu Karla Hubáčka - Stavba roku Libereckého kraje, kde suverénne obstála v konkurencii až dvadsiatich piatich nominovaných projektov. Súťaž je organizovaná na počesť architekta Karla Hubáčka, ktorý je významnou osobnosťou Českej republiky. Bol ocenený uznávanými svetovými cenami a zanechal výraznú stopu v dejinách architektúry.
Bratislava je dnes posledným hlavným mestom v Európskej únii bez kongresového centra. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa už o pár dní uskutoční prestížna konferencia Globsecu v Prahe a nie v Bratislave. Ide o obrovský problém, pričom plány štátu o finančnej injekcii na vybudovanie adekvátneho stánku sú už dávno pasé. Aké riešenie ponúka súčasná vláda a prečo je pravdepodobné, že štát nahradí súkromný developer?
Voda kvapkala z rozpadávajúcej sa strechy do vedier a prežitá stavba čakala na zázrak menom generálna rekonštrukcia. Ten sa napokon udial a objekt Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach zažíva najlepšie časy za posledné dekády. Rekonštrukcia postupuje bez prerušenia a má potenciál byť úspešnou po vzore Slovenskej národnej galérie. Stane sa tak aj napriek chýbajúcim peniazom?
Už je to takmer dva týždne, keď bola rezortom kultúry odvolaná generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá. Ministerstvo naďalej pokračuje v pochybných rozhodnutiach a zasahuje do činností viacerých kultúrnych inštitúcií po celej krajine vrátane Slovenskej národnej galérie. Rezort, resp. dočasný poverený riaditeľ SNG Anton Bittner, chce zasiahnuť aj do vizuálu galérie a umiestniť tam stožiar so slovenskou zástavou. Ozval sa preto architektom rekonštrukcie, ktorí už riaditeľovi odpovedali.
Peniaze z plánu obnovy, cezhraničnej spolupráce, eurofondov, Nórskych fondov, rezortu kultúry smerujú do kultúrnych stánkov či národných kultúrnych pamiatok v mestách, obciach a samosprávnych krajoch.
Jeho prenájom v minulosti viackrát nevyšiel a budúcu podobu hľadal márne. Mýtny domček na staromestskej strane Dunaja je dnes pod plachtou a prechádza komplexnou rekonštrukciou. Tá priniesie nie len obnovenú kultúrnu pamiatku, ale aj priestor, do ktorého sa konečne vráti život. Opačný scenár ale nastáva pri Mýtnom domčeku na druhej strane mosta.
Samosprávy vlastnia rôzne kultúrne zariadenia, ktoré financujú a snažia sa aj o nové projekty. Ako sa im v tom darí, sme sa spýtali zástupcov krajských samospráv a miest.
Dostáva poriadne zabrať. Vo všetkých smeroch. V tom „našom“ sme sa odborníkov pýtali: „Ktoré kultúrne stavby by sa mali čo najskôr zrekonštruovať, aby sme o ne nadobro neprišli?“ A zaujímalo nás i: „Ako pristupuje spoločnosť k obnove kultúrnych diel?“
To, čo bolo desaťročia zanedbané, dnes ožíva. Kultúrne stavby po celom Slovensku postupne získavajú ráz 21. storočia a stávajú sa špičkovými inštitúciami. V niektorých prípadoch však radosť strieda skepsa.
Príčin je viacero. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá je dlhodobo v zlom technickom stave. Práce treba zrealizovať do konca roka 2029. O rok neskôr totiž čaká na Slovensko predsedníctvo v EÚ a kaštieľ po obnove by mal by miestom pre takéto vysoko reprezentačné a zároveň medzinárodné pracovné podujatie. V neposlednom rade štát nepokryje na 100 % náklady vyše 100 mil. eur.
Kaštieľ v Čunove sa stal z ruiny absolútnou pýchou obce a dnes plní úlohu moderného ekocentra. Z budovy, ktorú kedysi ľudia obchádzali, sa tak stalo miesto, ktoré vyhľadávajú.
Otvorili ho v päťdesiatom piatom Hviezdoslavovou hrou Herodes a Herodias a budova sa na vyše 50 rokov stala hlavným sídlom Činohry SND. Dnešné Divadlo P. O. Hviezdoslava má skutočne bohatú históriu, ale, žiaľ, aj zastarané a nevyhovujúce priestory. Mesto preto pripravuje jeho rozsiahlejšiu obnovu, čím DPOH nadviaže na nedávne rekonštrukcie kultúrnych stánkov v Bratislave.
Keď sa dnes človek prejde Žarnovickou ulicou, uvidí nenápadnú a zanedbanú budovu z minulého storočia. Ak sa ňou prejde o pár rokov, uvidí moderné kultúrne stredisko 21. storočia s drevenou prístavbou. Mestská časť Rača v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy totiž premení zanedbaný objekt na miesto, ktoré sa stane pýchou Rače a pomôže aj samotnej metropole. Aj keď je dnes samotná realizácia mierne vzdialená, dôležitý posun nastáva v povoľovacom procese.
Georgievitsov palác, po novom Dom hudby, je klenotom historickej štvrte centra Bratislavy a dnes prechádza komplexnou obnovou. K cieľu stať sa reprezentatívnou stavbou dvoch ustanovizní, ako aj zlepšiť celkové vnímanie zanedbanej Panenskej, je už skutočne blízko. Redakcia ASB má o obnove podrobný prehľad, nakoľko stavbu osobne navštívila a disponuje aj ideovou štúdiou interiéru od architekta Matúša Ivaniča, z ktorej čerpáme v nasledujúcom texte.
