Klimatizácia je proces, pri ktorom sa odsáva vzduch z interiéru a po ochladení, resp. ohriatí, sa vháňa späť do miestnosti. Väčšina moderných klimatizačných zariadení vzduch aj odvlhčuje. Ojedinelosťou nie sú ani iónové osviežovače, kyslíkové sprchy alebo generátory, ktoré navyše eliminujú škodlivé látky z ovzdušia.
V ostatných desaťročiach sa na projektantov a realizátorov vzduchotechnických systémov kladú zo strany investorov vysoké nároky na realizáciu vetracích a klimatizačných zariadení. Týka sa to najmä veľkých stavebných komplexov, v ktorých nie je prirodzené vetranie vnútorných priestorov pri vysokých požiadavkách na kvalitu vnútorného prostredia prakticky realizovateľné.
Vetracie turbíny sa využívajú na odvetranie šachiet bytových domov už viac ako 14 rokov. Zďaleka nepredstavujú dokonalý systém, svojou nízkou cenou a stálou prevádzkou však zabezpečujú v odvetraní spoľahlivý štandard, čo používatelia v konečnom dôsledku uprednostnia. Aby však všetko fungovalo správne, treba dodržať niekoľko zásad a pôvodný systém odvetrania čiastočne rekonštruovať.
Rozhodnutie o tom, ktoré chladivo by sa malo v chladiacich a klimatizačných systémoch použiť, vychádza najmä z hlavných požiadaviek na bezpečnosť, náklady a ochranu životného prostredia. Na pozadí stále sa zvyšujúcich cien energie hrá však čoraz dôležitejšiu úlohu aj spotreba energie systému. Zvolené chladivo by malo mať v ideálnom prípade vynikajúce termodynamické vlastnosti, vysokú chemickú stabilitu a dobré fyzikálne charakteristiky. Navyše by nemalo mať žiadny alebo len zanedbateľný vplyv na životné prostredie a malo by byť finančne nenáročné a dostupné na celom svete.
Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave patrila k najsledovanejším realizáciám ostatných týždňov a mesiacov na Slovensku. Ako magnet priťahovala pozornosť niekoľkými momentmi: bola hlavným stánkom nedávno ukončených Majstrovstiev sveta v hokeji 2011, jej výstavba sa predražila z pôvodných 71 miliónov eur na odhadovaných 95 miliónov eur a v neposlednom rade sa záujem odbornej i laickej verejnosti upriamoval na jej architektonický výraz, umiestnenie a technickú vybavenosť.
Ktorý typ vetrania je vhodný? Kedy, kde, aké vetranie a prečo? Na tieto základné otázky sa pokúsime hľadať odpovede v aktuálnej ankete nášho časopisu.
Nepríjemne vysoké teploty v interiéroch sa stávajú počas leta bežnou, aj keď nepríjemnou skutočnosťou. Preto mnohí z nás vyhľadávajú technické riešenia, ktoré im pomôžu udržať hladinu ortuti v teplomere na znesiteľnej úrovni.
Článok publikovaný v tejto rubrike v minulom čísle TZB Haustechnik sa venoval základným druhom snímačov merania rozličných škodlivín v ovzduší a ich voľbe. Žiadaná presnosť regulácie kvality vzduchu v interiéri však vo veľkej miere závisí od umiestnenia snímača, ktorý musí poskytovať čo najobjektívnejšie údaje o meranej veličine.
Kvalita vzduchu v interiéri závisí najmä od kvality vonkajšieho ovzdušia, objemu vzduchu, ktorý pripadá na osobu v miestnosti, výmeny vzduchu a množstva vzdušných škodlivín. Ich zdrojom sú obyvatelia a ich metabolizmus či fyzické aktivity, stavebné materiály, práce pri čistení a údržbe interiérov, ale aj zle udržiavané technické zariadenia v budovách. Základnou úlohou riadiaceho systému vetrania a klimatizácie budov je zabezpečiť dodávky takého množstva čerstvého vzduchu do priestoru, ktoré v danom okamihu spĺňa aktuálne požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia. Pri návrhu systému regulácie podľa kvality vnútorného vzduchu je veľmi dôležitá aj voľba snímača.
Rekonštrukcia vetrania bytových domov je dôležitou súčasťou celkovej revitalizácie bytového fondu a zatepľovania vonkajších fasád s výmenou okien. Vetranie zaisťuje prívod čerstvého vzduchu (jedna osoba spotrebuje asi 20 000 litrov vzduchu za 24 hodín), odvod nadmernej vlhkosti, CO2 a iných škodlivín z bytu. Pri nevhodnej rekonštrukcii, keď dochádza k úplnému utesneniu objektu, sa zníži intenzita vetrania a nedodrží sa hygienicky nevyhnutná výmena vzduchu. Výsledkom je nielen nezdravé vnútorné prostredie, ale často aj poškodenie stavebných konštrukcií vplyvom vlhkosti či plesní.
Razantne, rozumne a účinne – tak by malo nové znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov rozvinúť svoj potenciál v oblasti hospodárstva, spoločenských vzťahov a životného prostredia. Pri rozhovore o tejto aktuálnej téme vám predstavíme ďalšiu osobnosť, ktorá sa podieľa na vývoji európskej energetickej politiky – Dr. Martina Elsbergera, národného experta na Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu Európskej komisie.
V decembri minulého roka sa pozornosť celého sveta sústredila do dánskej Kodane, kde sa konala globálna konferencia o ochrane klímy. Čo bolo vlastne napokon výsledkom viac ako 10-dňových rokovaní? Prinášame rozhovor s Dr. Lambertom Kuipersom z Technickej univerzity v holandskom Eindhovene a Georgesom Hoeterickxom, členom výkonného výboru asociácie eurammon (európskej iniciatívy za prírodné chladivá).
Súčasné storočie prináša neustále nové a moderné riešenia sústav techniky prostredia s cieľom vytvárať a zabezpečovať kvalitné vnútorné prostredie budov, využívať obnoviteľné zdroje energie, redukovať rastúcu spotrebu fosílnych palív, znižovať energetickú náročnosť budov, minimalizovať alebo eliminovať devastačný účinok na životné prostredie. V rámci techniky prostredia je predmetom záujmu aj oblasť vetrania v nebytových budovách. Základnou funkciou každého systému vetrania – či už prirodzeného, alebo mechanického – je zabezpečiť takú výmenu vzduchu v miestnosti, aby vnútorná klíma v nej mala optimálne parametre, a to jednak z tepelno-vlhkostného hľadiska, jednak z hľadiska celkovej koncentrácie prchavých organických látok a oxidu uhličitého.
Medzinárodné centrum v dánskom Lyngby sa významne zapísalo do dejín výskumu vnútorného prostredia, a to najmä v oblasti kvality vnútorného vzduchu. Do tohto článku sme pre vás vybrali niektoré konkrétne výsledky výskumu týkajúce sa nielen kvality vzduchu a jeho čistenia, ale aj tepelného komfortu či produktivity práce.
Skutočnosť, že vzduch je pre život nevyhnutný, dostáva v súčasnosti nový význam, keďže civilizačný rozvoj nielen znečisťuje životné prostredie, ale súčasne vytvára nástroje, ktorými sa proti tomuto znečisteniu možno brániť. Medzi takéto nástroje patrí aj vetranie. Počas života sa v ľudskom organizme ukladajú látky, ktorých hlavnú zložku tvorí z viac ako 80 % vzduch. Dbá sa na kvalitu vody a potravín. Hľadí sa však dostatočne aj na kvalitu vzduchu?
