Rekonštrukcia rodinného domu do pasívneho štandardu?

image 75007 25 v1

Rodinné domy v pasívnom štandarde si získali svojich priaznivcov na Slovensku len v nedávnej minulosti a to veľmi pozvoľne. O pasívnom štandarde sa však rozpráva skôr v súvislosti s novostavbami. Čo v prípade, že vlastníte starší rodinný dom postavený ešte „v predpasívnom“ období?

O tom, či je možná rekonštrukcia rodinného domu do pasívneho štandardu a za akých podmienok, sme sa porozprávali s Ing. Igorom Kuzmom, konateľom spoločnosti ForDom, s. r. o.

Je možné dosiahnuť pasívny štandard pri existujúcich rodinných domoch, napr. z päťdesiatych rokov minulého storočia?
Nie vždy, ale v princípe to možné je. Vyžaduje si to však splnenie určitých predpokladov a vykonanie konkrétnych opatrení:
Predpoklady:
– architektúra domu je nadčasová a spĺňa kritériá pre zaradenie budovy do vhodného stupňa z pohľadu kompatibility;
– osadenie domu na pozemku voči svetovým stranám vyhovuje z hľadiska solárnych ziskov;
– konštrukcia existujúcej obvodovej konštrukcie umožňuje z hľadiska fyzickej životnosti vykonať opatrenia na zvýšenie tepelného odporu.

Opatrenia:
– zvýšenie tepelného odporu obvodových konštrukcií (obvodové steny, podlaha, strecha) vhodnou formou zateplenia a jeho dimenzovaním. Predovšetkým je potrebné vyriešiť dôsledné eliminovanie tepelných mostov;
– výmena výplní otvorov za zodpovedajúce parametrom pasívneho štandardu;
– inštalácia a rekonštrukcia TZB (vzduchotechnika s rekuperáciou použitého vzduchu, systém vykurovania, pohon vykurovacej sústavy, elektroinštalácie…);
– riešenie efektívneho tienenia formou architektonických prvkov alebo tieniacej techniky;
– posúdenie a riešenie kvality hydroizolácie, krytiny… ako pri bežnej rekonštrukcii.

Čo s nie príliš vhodnou orientáciou pozemku vzhľadom na svetové strany?
To môže byť naozaj problém, predovšetkým ak ide investorovi o dosiahnutie pasívneho alebo takmer nulového štandardu. Ak totiž pôvodná architektúra budovy nezohľadňuje základné princípy vhodnej orientácie, opatrenia na vykonanie zmien v umiestnení stavebných otvorov a následne dispozičného riešenia môžu byť extrémne náročné. Pri budovách starších ako 60 rokov je potom súčet nákladov na rekonštrukciu v porovnaní s nákladmi, ktoré by boli potrebné na realizáciu novostavby, na hranici návratnosti.

Ako finančne náročná môže byť táto rekonštrukcia? Neoplatí sa pôvodný dom zbúrať a postaviť nový?
V prípade, že sú dané limity urbanistickým riešením, napríklad vo forme odstupových vzdialeností, uličných čiar, osadením stavby a pod., môže sa pred investorom vynoriť reálna dilema. Sledovať dosiahnutie pasívneho štandardu alebo od neho upustiť? Pri veľmi starých budovách je takmer isté, že rekonštrukcia do pasívneho alebo nulového štandardu bude finančne náročnejšia ako demolácia a následná novostavba.

Ja osobne si myslím, že v takomto prípade je jazýčkom na váhach architektonické riešenie. Ak investorovi vyhovuje a je s ním stotožnený,  čiže je nadčasové, potom je lepšie sa myšlienky na pasívny dom vzdať. Veď primárne ide predsa o vytvorenie domova. Či sú ročné náklady na vykurovanie na štvorcový meter 15 kWh alebo 25 kWh v porovnaní s tým, že sa v dome cítime ako doma, nič neznamená.

Ak sa investor pre takúto rekonštrukciu rozhodne, ako by mal postupovať, koho by mal osloviť?
Určite je potrebné pripraviť podrobný projekt, teda dohodnúť sa na vypracovaní projektovej dokumentácie. Skúsení pracovníci firmy, ktorí sa problematikou výstavby pasívnych domov zaoberajú, vedia pri obhliadke domu kvalifikovane a vecne definovať, či je objekt vhodný na rekonštrukciu do pasívneho štandardu a aj to, koľko to bude zhruba stáť.

Na Slovensku je v súčasnosti viacero projektantských a zhotovovateľských firiem, ktoré majú výstavbu domov v pasívnom štandarde veľmi dobre zvládnutú. Pri výbere firmy však určite treba žiadať o doloženie referencií a tiež garanciu budúcej energetickej náročnosti. Prvotné sú termovízne skúšky na zistenie prítomnosti tepelných mostov a blower door test (meranie vzduchotesnosti domu) na identifikáciu hraničných strát infiltráciou vzduchu. Od zhotovovateľa by mal investor následne žiadať tzv. „garanciu nákladov“. To je napríklad zmluvné vyhlásenie, že ak pri užívaní domu dôjde k navýšeniu predpokladaných nákladov na vykurovanie, zhotovovateľ nesie za ne zodpovednosť.

Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
FOTO: ForDom