V novembri minulého roka informovala redakcia ASB ako prvé slovenské médium o projekte Kvarter – nového polyfunkčného objektu developera Immocap. Spoločnosť nám v tom čase poskytla exkluzívne informácie i jeho finálny vizuál, ktorý sa hľadal dlhé roky. Dnes zaznamenáva projekt dlhoočakávané rozhodnutie a onedlho môže začať s premenou opustenej plochy pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.
Mesto však tvrdí, že robí všetko pre to, aby bola trať hotová čo najskôr. Podľa harmonogramu prác má byť všetko hotové do konca septembra 2024. Starosta Petržalky Ján Hrčka či šéf mestskej dopravnej komisie Jozef Uhler v uplynulých mesiacoch vyhlásili, že to podľa nich bude až v roku 2025.
Pripomienky, rozpory a minimálne výsledky. Aj tak by sa dal nazvať projekt vybudovania električkovej radiály vetva Košická, ktorá má viesť popred novú budovu Slovenského národného divadla. Práve toto trasovanie považuje za problém časť verejnosti i rezort kultúry, a tak dalo mesto vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá má byť rozhodujúcim argumentom pre ďalšie napredovanie tohto zámeru. Výsledky štúdie už hlavné mesto pozná, teraz je na ťahu ministerstvo.
Developer Penta Real Estate odhalil postupujúcich do ďalšej časti architektonicko-urbanistickej súťaže v Starom Meste.
Skupina ANTRACIT, ktorá patrí do novovzniknutého holdingu PURPOSIA Group, pripravila nové priemyselné parky ANTRACIT Solnice v blízkosti známeho areálu Kvasiny, a ANTRACIT Chotoviny na trase diaľnice D3 pri Tábore. Priemyselné parky spolu ponúknu nájomcom výrobné, logistické a administratívne priestory na ploche viac ako 17 000 m2 a 23 000 m2.
Ceny bytov klesajú už 18 mesiacov, teda od jesene 2022. Medziročný pokles je podľa realitného portálu zjavný vo všetkých regiónoch Slovenska.
Rezidenčný projekt Kesselbauer na Námestí 1. mája v Bratislave je po vyše roku skolaudovaný a jeho developer Proxenta naplánoval odovzdávanie bytov na február tohto roka.
Slovenská ekonomika v uplynulom roku nasledovala celoeurópsky trend - bola utlmená. Postupne však zažívala oživenie. Ktoré udalosti na ňu mali najväčší dopad?
Bývalé priemyselné, chemické či potravinárske fabriky boli v minulosti na okrajoch Bratislavy. Časom v okolí pribudla obytná zástavba, obchody, cesty a električkové trate. V súčasnosti, keď sa mesto nevyhne pod tlakom záujmu o bývanie ani zahusťovaniu územia, treba využiť ich potenciál. Dokážu to najmä developeri, štát využíva túto možnosť málo.
Zvolenský investor Per Fidem Alfa prichystal zásadné zmeny pre časť územia nevyužívaného areálu bývalého mäsokombinátu a mraziarní z druhej polovice 20. storočia v blízkosti zimného štadióna na ulici Pod Dráhami. Kompozičným akcentom je pôvodný továrenský komín, ktorý pripomenie históriu potravinárskeho priemyslu v lokalite.
Bývalé priemyselné areály v Bratislave postupne zanikajú a nahrádzajú ich nové projekty veľkých hráčov na realitnom trhu. Bodku za svojím príbehom dnes píše aj brownfield na Hraničnej ulici v Ružinove, ktorý nahradí rezidenčný development firmy YIT Slovakia. Po predchádzajúcom povolení odstránenia starého areálu postupuje dôležitým oznámením aj samotný projekt, ktorý aj v teoretickom prípade získania všetkých povolení paradoxne nemôže začať s výstavbou.
Downtown, Eurovea, Matadorka, Klingerka či príprava Eset Campusu alebo nová štvrť v Palme sú ukážkou, že developeri vedia a chcú pracovať s brownfieldmi v Bratislave.
Nová Tulipa je obytný projekt lokálneho developera ATOPS Development v obci Kvetoslavov. Zachováva si atmosféru vidieckeho štýlu, prináša však moderné trendy s dôrazom na využitie udržateľných materiálov a ekologických postupov pre ochranu okolia a životného prostredia. Jednou z východiskových myšlienok projektu je rešpektovanie miestneho koloritu a okolia obce Kvetoslavov.
Novú štvrť pre vyše 2-tisíc obyvateľov v katastrálnom území Martin a Veľká hora plánuje postaviť spoločnosť Bilbao so sídlom vo Vrútkach, v ktorej sú spoločníkmi fyzické a právnické osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným - zo Španielska.
Revitalizácia brownfieldov má pre developerov i architektov skrytý potenciál. Dôvodom je, že vo väčších mestách nie je vhodných pozemkov dostatok a výstavba na zelenej lúke naráža na prirodzené limity – od chýbajúcej infraštruktúry či dostupnosť občianskej vybavenosti.
