Takto vyzerá vstupná brána do slovinského raja. Známy ateliér navrhol chatu, ktorá splynula s okolím

Polotransparentná chata od slovinského štúdia OFIS víta návštevníkov výnimočnej tiesňavy Vintgar v Julských Alpách. Použité drevo pochádza výlučne zo Slovinska a spracovávalo sa bez použitia chemikálií či lepidiel. Vďaka tomu je konštrukcia ekologická, odolná a prirodzene udržateľná.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Turistami dlhodobo obľúbená roklina Vintgar bola v posledných rokoch predmetom masívneho záujmu. Počas sezóny ju navštívilo až 6-tisíc ľudí denne, čo bolo pre tento jedinečný ekosystém neudržateľné. Vďaka jej správcovi, teda Turistickému združeniu Gorje, bol vypracovaný nielen desaťročný plán udržateľnej správy oblasti, ale bola opravená aj vstupná brána, ktorej funkciu donedávna zastávala drevená chata ešte z 80. rokov.

Všetko živé sa musí zachovať

Nová budova zachováva pôvodné rozmery a tradičné kvality a dopĺňa ich moderným, prepracovaným a jasným dizajnom. Polovica fasády je nepriehľadná, druhá polovica transparentná. Vstup pre návštevníkov vedie cez zasklenú časť, ktorá umožňuje úplné prepojenie interiéru s prírodou. Pohľad sa otvára smerom k rieke Radovna a je súčasťou veľkolepého privítania v tiesňave Vintgar.

Prístup k rekonštrukcii bol založený na princípe, že všetko kvalitné a životaschopné bude zachované. Preto nový drevený fasádny plášť obopína zachované časti starej štruktúry, zahŕňajúc dolný tehlový sokel.

Nové materiály a prvky sa vyberali tak, aby rešpektovali ekologické princípy a zabezpečili šetrné spracovanie prírodného dreva. Použité drevo pochádza výlučne zo Slovinska a spracováva sa bez použitia chemikálií či lepidiel. Vďaka tomu je konštrukcia ekologická, odolná a prirodzene udržateľná.

Návrat k udržateľnej ochrane materiálov

Vonkajšie drevené obklady, fasáda aj šindle na streche sú vyrobené z dreva opaľovaného ohňom a ošetreného prírodnou borovicovou živicou, ktorá poskytuje vysokú mieru vodoodolnosti. Tento spôsob ošetrovania povrchov nie je žiadnou novinkou, práve naopak.

Ide o starobylú technológiu ochrany dreva používanú už v antickej Perzii a pri vikingských lodiach. Dokonca aj 2-tisíc rokov stará drevená loď, ktorá bola nedávno nájdená v Ľubľanskej močarine, bola potiahnutá borovicovou živicou.

Pred stáročiami bola technológia spočívajúca v opaľovaní dreva a v použití borovicovej živice známa v alpskom svete, ale aj v Japonsku, Škandinávii, pobaltských krajinách a USA. S návratom k ekologickej ochrane dreva sa táto technológia opäť začala vo veľkom využívať.

Takto upravené drevo nemôže zničiť drevokazná huba či pleseň a nie je atraktívne ani pre termity či hmyz, čím sa predlžuje jeho životnosť. Ak sa borovicová živica obnovuje, zostane tmavá, takmer čierna, inak sa postupne zmení na hnedú a sivú.

Ako kontrast k tmavej fasáde interiér vytvára dojem tepla. Ten dosiahli architekti použitím slovinskej červenej borovice v jej prirodzenej farbe, je ošetrená len olejom. Dizajn vychádza z tradície miestnych alpských stavieb na seno – výstavné police a predajný pult sú podopreté širokými stĺpmi.

Nové pravidlá chránia lokalitu pred masami turistov

Okolie budovy je navrhnuté tak, aby bolo čo najprirodzenejšie a minimálne zasahovalo do už existujúceho prostredia. Osobitná pozornosť sa venuje minimalizovaniu negatívnych dosahov počtu návštevníkov na citlivé prírodné prostredie. Nebolo to tak vždy.

Tiesňava Vintgar bola vyformovaná a vytvorená ľadovcami a do roku 1891 bola neprístupná. V tom čase bolo počas zimy mimoriadne málo zrážok, takže hladina rieky Radovna výrazne klesla a po dlhom čase sa otvorila možnosť vstúpiť do divokého prostredia Vintgaru. Prvými odvážlivcami boli miestny obyvateľ a starosta obce Gorje Jakob Žumer a fotograf a kartograf Benedikt Lergetporer. Tí ostali očarení jej krásou a rozšírili informáciu o výnimočnej tiesňave.

Miestni túžili, aby sa tiesňavou dalo bežne prechádzať, a tak pripravili plán. Financie na výstavbu poskytli firmy, hotelieri a mnohí obyvatelia vďaka organizovaniu tanečných podujatí. Výstavba chodníkov a mostov bola mimoriadne náročná pre strmé steny a divokú rieku. Napriek tomu sa im podarilo vybudovať lávky a chránené cestičky pozdĺž rieky a tiesňava bola oficiálne otvorená 28. augusta 1893. Odvtedy ju spravuje Turistické združenie Gorje.

V posledných rokoch však tiesňava bojovala s nadmerným počtom návštevníkov. Zvýšenému záujmu hrá do karát fakt, že tiesňava sa nachádza len necelých sedem kilometrov od jazera Bled, ktoré je jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií v krajine. Preto správca zodpovedný za prírodnú pamiatku národného významu pripravil plán na nasledujúcu desaťročnicu a zaviazal sa aj k udržateľnému manažmentu tiesňavy. Obsah plánu začali kompetentní napĺňať hneď niekoľkými spôsobmi.

Už v roku 2019 zaviedli jednosmerný návštevný režim, vedome obmedzujúc počet návštevníkov v rokoch po pandémii COVID-19. Minulý rok sa do regulácie zapojil aj štát a stanovil maximálnu kapacitu návštevnosti, prvú svojho druhu pre prírodnú pamiatku národného významu – 2 290 návštevníkov denne, pričom v tiesňave naraz nesmie byť viac než 245 ľudí.

Nasledovala intenzívna digitalizácia – zavedenie online vstupeniek s rezerváciou termínov, presun parkovísk ďalej od vstupu a organizácia dopravy zo vzdialených parkovísk pomocou elektrických autobusov až k vstupu do rokliny.

Vďaka architektom z ateliéru OFIS má táto tiesňava opäť reprezentatívnu vstupnú bránu, ktorá dokazuje, že citlivý prístup k dizajnu dokáže umocniť zážitok z prírodnej krásy bez toho, aby ju výrazne narúšala.