S urbanistom Petrom Gerom, ktorý bol dlhé roky šéfom stavebnej správy Hamburgu, sme sa stretli v príjemnej kaviarni na pešej zóne bratislavského Starého Mesta. Cítila som sa s ním tak dobre, že som si ani neuvedomila, že vedľa nás zastala dodávka. Môjho spoločníka však po celý čas hučiaci a dymiaci motor na pešej zóne rušil. Skutočne, stačilo otočiť kľúčikom a bolo by všetko v poriadku. Možno človek žijúci v Hamburgu takéto javy tak často nevidí, a preto ho stále prekvapujú. My sa s nimi stretávame denne, a tak nás to vôbec nezaráža. Aj to je príznačné pre naše stretnutie, z ktorého vám prinášame urbanistove myšlienky. Podľa neho totiž naše spávanie v priestore i hrubosť a agresivita veľmi závisia od toho, s akými formami sa stretávame v každodennom živote – a architektúra je jednou z tých, čo nás ovplyvňujú najviac. Nechajme však hovoriť Petra Gera.
