Všadeprítomné krivky. Rezidencia Punta Majahua reprezentuje fluidnú architektúru

Mexiko sa stáva čoraz obľúbenejším dovolenkovým rezortom aj v našich zemepisných šírkach. Priamy kontakt pláží s Pacifikom v kontraste s horským masívom Sierra Madre má svoje čaro. Architektom z ateliéru Zozaya Arquitectos sa podarilo zakomponovať ho do rozvlnených stien šiestich rezidencií.

Bod Majahua, nesúci meno po blízkej pláži, leží na západnom pobreží Mexika, neďaleko mesta Troncones v správnej oblasti Guerrero. Lokalita sa nachádza na miernom výbežku obmývanom Tichým oceánom. Vďaka nemu je tento dovolenkový rezort rajom surferov.

Nekonečný oceán

Komplex by mal v budúcnosti zahŕňať šesť samostatných trojposchodových objektov, z ktorých každý obsahuje od 5 do 8 obytných jednotiek. Súčasťou bude tiež krytá garáž, tenisový kurt, oddychový bazén s bežeckou dráhou, správcovská budova, posilňovňa a ovocný sad v záplave zelene. Koncept je založený na organickej architektúre pripomínajúcej morské vlny, ktorá čo najlepšie splynie s okolím pláže a mexickej prírody.

„Prioritou bolo využiť polohu parcel a morfológiu terénu v náš prospech. Objekty sme umiestnili čo najbližšie k oceánu, na ktorý je z každej obytnej jednotky nádherný výhľad. Budovy sú orientované na sever, vďaka čomu sa neprehrievajú a majú nižšiu spotrebu energie na chladenie,“ opisujú návrh hlavní architekti Daniel Zozaya Valdés a Enrique Zozaya Diaz.

Výhľad na pohorie Sierra Madre.
Výhľad na pohorie Sierra Madre. | Zdroj: Cesar Belio, Daniel Zozaya

Fluidná architektúra

Rezidencie na prízemí majú k dispozícii polosúkromnú záhradu a samostatné východy na pláž, zatiaľ čo rezidenciám na poschodí sa otvárajú výhľady na oceán a z druhej strany na pohorie Sierra Madre. Špecifikom je samotná fluidná architektúra nosnej konštrukcie, prechádzajúca po celej výške objektu.

„Keď sa oprostíme od tradičných pravých uhlov stien, môžeme vytvoriť unikátne priestory. Zakrivené steny nám umožnili celistvejšie riešenie priestorov, cez krajšie výhľady, orientáciu stavby a cirkuláciu vzduchu skrz interiéry. Výsledkom sú fluidné a dynamické hmoty, nesúce rovným dielom znaky ľudovej aj súčasnej architektúry, a funkčné a ľahko udržiavateľné vnútorné priestory.“

Architekti si nemohli priať krajší pozemok – výbežok pevniny do Pacifiku s jedinečnou atmosférou.
Architekti si nemohli priať krajší pozemok – výbežok pevniny do Pacifiku s jedinečnou atmosférou. | Zdroj: Cesar Belio, Daniel Zozaya

Tradičné materiály

Použité materiály sa bežne nájdu na tradičnej architektúre pobrežnej oblasti Zihuantanejo. Špecifické sú murované steny, bambus a suché palmové vetvy strešnej krytiny, podlahy tvorené riečnym štrkom v interiéry, mramor s kefovaným povrchom a drevo parota. Terénne úpravy vychádzali z analýz lokálneho ekosystému.

Keďže je tu konštantný nedostatok vody, zeleň pozostáva z regeneratívnej výsadby miestnych druhov rastlín s nízkymi nárokmi. Je tak zaručená odolnosť voči morskému vánku a s ňou súvisiacou salinitou. Ozvláštnením sú ovocné stromy.

Povrchy v exteriéri pozostávajú z trávnika a štrku v takom pomere, aby bola spotreba vody čo najnižšia. Komplex disponuje vlastnou čističkou odpadových vôd, vďaka čomu sa môže šedá voda opäť použiť na zavlažovanie.

Bambusové pergoly a zemité omietky sú odkazmi tradičnej architektúry.
Bambusové pergoly a zemité omietky sú odkazmi tradičnej architektúry. | Zdroj: Cesar Belio, Daniel Zozaya

PUNTA MAJAHUA

Miesto: Troncones, Mexiko
Architekti: Zozaya Arquitectos – Daniel Zozaya Valdés, Enrique Zozaya Diaz, Carlos Morales, Luis Alonso, José Antonio Vázquez, Ana Karen Cadena, Esthela Valenzuela, Jesus Lopez, Cesar Octavio.
Úžitková plocha: 7 773 m2
Realizácia: 2021

Alexandra Müllerová

Článok bol publikovaný v časopise ASB 04/2021.