Nový dizajn štadióna Chelsea FC od Herzog & de Meuron

image 78385 25 v1

Architektonické štúdio zverejnilo finálny dizajn londýnskeho štadióna pre Chelsea FC. Nový návrh sa nepodobá na žiadne z predchádzajúcich štúdií ani na iné návrhy športovísk od týchto švajčiarskych architektov. Na prvý pohľad prekvapivému až radikálnemu konceptu však predchádzal starostlivý prieskum územia, pričom ateliér čerpal inšpiráciu aj z prítomného génia loci.

Celý proces navrhovania sa začal práve prieskumom lokality, na ktorom sa podieľal ateliér Lifschutz Davison Sandilands (so sídlom v Londýne). Architekti zo štúdia Herzog & de Meuron sa do spolupráce zapojili až vo fáze riešenia dizajnu. Majiteľ Chelsea FC Roman Abramovich najskôr poveril londýnsky ateliér, aby overil možnosť, či by futbalový klub mohol ostať na domovskom štadióne Stamford Bridge.

Prípadnými alternatívami, ktoré prichádzali do úvahy, bol neďaleký Earls Court či Battersea Powerstation. Pôvodná lokalita však splnila kritériá, takže predbežné plány na rekonštrukciu štadióna sa prvýkrát objavili už v roku 2014. Autori plánov vo svojom projekte zohľadňovali aj názor miestnych komunít, no predmetom diskusie nebola len výsledná podoba štadióna – primárnou snahou bolo nájsť zhodu s miestnou komunálnou infraštruktúrou, čím by realizácia splnila nielen očakávania fanúšikov futbalu, ale aj očakávania obyvateľov štvrte.

Projektovanie štadióna hneď v úvode presahovalo hranice stavebného pozemku, nie však doslovne (konštrukciou), ale rešpektovaním svojho susedstva. V rámci návrhu sa zvážila okolitá hustota zástavby. Štadión tak nepôsobí ako solitér, ako býva zvykom pri športových stavbách niekde na okraji mesta. V rámci zhromažďovania informácií o území sa totiž zisťovalo aj to, ako by štadión získal pridanú hodnotu v podobe nadväzujúceho verejného priestoru. Ten bude musieť zniesť presun veľkého množstva ľudí počas zápasov medzi stanicou a hľadiskom. Čo sa týka bežnej prevádzky mimo zápasov, sám Jacques Herzog, ktorý je amatérskym hráčom futbalu, veľmi dobre predvídal požiadavky trénujúceho futbalového tímu. Vzhľadom na dobrú dostupnosť sa teda zvažovala aj nadstavba nad železničnou traťou. Plánovaným navýšením kapacít sa totiž zvýšia nielen nároky na dopravu, ale aj na vybavenosť, čo ateliéry patrične zapracovali do projektu.

Realizovateľnosť stavebných zásahov takýchto rozmerov v anglických mestách závisí z veľkej časti od vzájomnej dohody s lokálnymi komunitami. Napriek tomu, že sa architekti Herzog a de Meuron nepovažujú za urbanistov či aktivistov, v kompozícii predpolia pred štadiónom sa snažili vytvoriť kvalitné prostredie nielen pre futbalových fanúšikov, ale aj pre tých, čo musia prechádzať okolo každý deň. Tehlový materiál má zaujímavý vzhľad, dokonca aj z pohľadu chodca. Masívne steny a vysoké klenby kryjú chodník po celom obvode budovy. Gotický štýl priestoru medzi stĺporadím a samotným štadiónom ponúka výnimočný zážitok. Opakujúce sa prvky v pravidelnom rytme vedú návštevníka k točitým schodiskám rozmiestneným po obvode.

Tehlová architektúra je pre Anglicko váženým hmotným dedičstvom. Architekti Herzog a de Meuron chceli, aby mali (nielen) Londýnčania k novej podobe štadióna vzťah, aby sa v ňom cítili ako doma. Pri navrhovaní dizajnu sa inšpirovali ikonickým Westministerským opátstvom. Využitie tehál však posunuli o úroveň vyššie, takže výsledná konštrukcia má v porovnaní s klasickými tehlovými objektmi nebývalé rozmery. Rovnako ani tvar nenapodobňuje žiadne ťažkopádne tehlové realizácie. Piliere vynášajú oceľový kruh a plynulo pokračujú ako zastrešenie až nad hľadisko.

Samotné hľadisko bude mať vo výslednej podobe zvýšenú kapacitu zo 40 000 sedadiel na 60 000, pričom sa zachoval dobrý výhľad z každého z nich. Priestor vnútri štadióna už nemá takú dramatickú atmosféru ako vonkajšie klenby a piliere, vďaka čomu sa divák môže nerušene sústrediť na priebeh zápasu.


Nový návrh Stamford Bridge štadióna bude výnimočným projektom nielen pre futbalových fanúšikov, ale aj pre ateliér. V porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi predstavuje niečo iné a pozoruhodné. Pri podrobnejšom porovnávaní projektov štúdia Herzog & de Meuron však možno nájsť čosi spoločné – nadšenie z experimentovania a ochotu vnímať miestneho génia loci.

Dôkazom toho je napríklad aj ich návrh štadióna v Bordeaux. Ľahká a elegantná konštrukcia si zachovala svoju ladnosť aj pri zväčšených proporciách. Strechu podopiera husté, no subtílne stĺporadie, pomedzi ktoré stúpa monumentálne schodisko. V tomto prípade ide o „prepis“ motívu borovicového lesa, ktorý rastie na okraji mesta. Tento koncept by však v prípade Stamford Bridge neobstál, keďže ten je zasadený do odlišného anglického prostredia. Naopak, štadión Stamford Bridge má piliere mohutné, čím vyvolávajú dojem pevnosti, ktorá zvládne nápor všetkých fanúšikov Chelsea FC.


Konečný dizajn štadióna stručne zhodnotil architekt Herzog pre noviny The Guardian: „Ide o záležitosť konštrukcie – do určitej miery značne odhalenej. Nie je to o dekore, ale o naozaj jednotnom objekte zvonku aj zvnútra. Nie je to obálka s odlišným obsahom.“

TEXT: Katarína Vankušová
VIZUALIZÁCIE: Herzog & de Meuron
ZDROJ: Herzog & de Meuron