Bývanie v oblakoch

Bývanie v oblakoch

Priemyselný a skladový areál bývalých bratislavských mliekarní sa za tri roky zmenil na nepoznanie. Na území na Trenčianskej ulici v Ružovej doline, kde už dlhší čas boli len sklady, sa dokončil ojedinelý bytový komplex Rozadol. Tvorí ho päť 6-podlažných budov so zelenými strechami, tri 8-podlažné bytové domy a 24-poschodová polyfunkčná budova s bazénom na streche, ktorá patrí medzi najvyššie obytné budovy na Slovensku. Na ploche 22 300 štvorcových metrov tak na bratislavskom realitnom trhu vzniklo 260 bytov s vysokým štandardom, ktorý odzrkadľuje najnovšie trendy bývania v nízkoenergetických domoch vo vyspelých krajinách Európy.

Čoraz viac ľudí v Bratislave preferuje pred bývaním v rodinných domoch bývanie mestského štýlu v blízkosti centra mesta. Hlad bratislavského trhu po luxusných bytoch rozpoznali developeri už pred viacerými rokmi, a tak v Bratislave postupne pribúda niekoľko naozaj zaujímavých rezidenčných projektov. Rozadol je jedným z nich.

Investorom projektu Rozadol je bratislavská akciová spoločnosť Asset. Investori si vyberali architektov na základe vypísanej súťaže, v ktorej oslovili osem kolektívov architektov. Víťazmi súťaže sa stala dvojica bratislavských architektov – Ing. arch. Peter Moravčík a Ing. arch. Juraj Šujan.

Súkromie v centre mesta

Komplex je ohraničený ulicami Trenčianskou, Priemyselnou, Mliekarenskou a Ružovou dolinou. Práve z Ružovej doliny vyplynul názov obytného komplexu Rozadol. Lokalita má dobré napojenie na mestskú a diaľničnú cestnú sieť cez Bajkalskú a Prievozskú ulicu. V blízkom okolí je viacero športových a rekreačných plôch, ihrísk a letné kúpalisko Delfín. V deviatich objektoch obytného komplexu je spolu 260 nadštandardných bytov rôznej veľkosti.

Nespornou kvalitou Rozadolu je usporiadanie budov tak, že vytvárajú vlastné nádvoria poloprivátneho charakteru, ktoré zároveň dávajú bývaniu v dotyku centra mesta dostatok súkromia aj v exteriéri. Medzi budovami sú vytvorené nádvoria určené pre obyvateľov bytov so zeleňou, s chodníkmi a detskými ihriskami, čo je pri bývaní v meste veľkou devízou. Zeleň však nie je len v týchto priestoroch nádvorí. Zastrešenie bytových domov tvoria extenzívne zatrávnené zelené strechy a aj strešná záhrada na celom strope podzemnej halovej garáže slúži obyvateľom obytného súboru ako relaxačný priestor. Celková výmera zelených plôch (zelené strechy objektov, garáží spolu s plochami uličných stromoradí) areálu tvorí približne polovicu celkovej plochy pozemku. Exteriérové záhrady sa zavlažujú úžitkovou vodou z vlastnej studne.

Bývanie na ružiach

Komplex obsahuje niekoľko typov nadštandardných bytov – jednoúrovňové s výmerami 50 až 180 m2, ale aj mezonetové s obytnou plochou 180 m2. Niektoré susedné byty sú vďaka flexibilnému stenovému konštrukčnému systému s rozponom 7,5 m pripravené na alternatívu spojiť ich do veľkého bytu zaberajúceho celé jedno poschodie s rozlohou až 350 m2. Tento konštrukčný systém umožňuje budúcim majiteľom spolurozhodovať o vnútornom dispozičnom riešení svojho bytu a zvoliť si ideálne vnútorné usporiadanie. Autori sa pri riešení dispozícií bytov snažili o spojenie kuchynskej, jedálenskej a pobytovej zóny, ktoré je v posledných rokoch trendom v bývaní. Hoci je dispozičné riešenie navrhované ako voľný otvorený priestor, dodatočne ho možno prehradiť a vrátiť sa ku klasickej, oddelenej kuchyni.

Všetky byty majú lodžie alebo terasy, niektoré dokonca s väčšou rozlohou ako samotné byty. Byty sú navrhnuté s vysokým štandardom použitých materiálov a výrobkov, pričom budúci majiteľ môže ponúkaný štandard prijať alebo ho zmeniť podľa vlastných predstáv. Vysokú úroveň bývania dopĺňa aj recepcia so stálou službou a 630 parkovacích miest pre majiteľov v dvojpodlažnej podzemnej garáži pod celým obytným komplexom s vjazdmi z Trenčianskej a Priemyselnej ulice. Komplex okrem bývania obsahuje aj 8 528 m2 administratívnych priestorov v samostatnom objekte a občiansku vybavenosť v parteri s celkovou výmerou 4 864 m2.

V oblakoch

Dominantu komplexu i celého okolia tvorí výšková 24-podlažná budova na nároží Ružovej doliny a Trenčianskej ulice, ktorá má dva suterény, tri nadzemné podlažia občianskej vybavenosti a 18 bytových podlaží. Na najvyšších dvoch podlažiach je bazén s celoročnou prevádzkou, ktorý je určený pre majiteľov bytov. Byty majú veľkorozmerové okná rozumne chránené pred nadmernou insoláciou. Vďaka tejto fasáde si obyvatelia bytov nad šiestym podlažím môžu vychutnávať výhľad na stavebné i prírodné dominanty mesta – Hradný vrch, Staré Mesto, Malé Karpaty aj Kolibu. Investor si výhľad z budovy preveril ešte pred výstavbou preletmi vrtuľníkom.

Na poslednom podlaží šesťpodlažných budov sú tzv. penthausy – veľké byty s terasou, ktorej výmera je rovnako veľká ako plocha samotného bytu. Aj tieto terasy ponúkajú nádherný výhľad na mesto. Majitelia si tu môžu pestovať trávnik, založiť záhradku či vybudovať bazén. Steny penthausu zabezpečia na terase súkromie.

Technika pre komfort

Železobetónový stenový a pilierový nosný systém s rozponom 7,5 m umožňuje vysokú dispozičnú variabilitu bytov aj nebytových priestorov. Návrh a materiály stavby zohľadňujú nové normy a spĺňajú požiadavky na nízkoenergetické domy. V budovách sa použili okná s trojitým zasklením, zvonka hliníkové a zvnútra drevené, na podlahy kvalitné parkety, ktorých odtieň si obyvatelia spolu s inými drevenými prvkami vyberajú z bohatej škály. Záujemcovia si do bytov mohli dať nainštalovať podlahové kúrenie, klimatizáciu aj systém inteligentnej elektroinštalácie. K štandardnému vybaveniu bytov v komplexe patrí aj neobmedzený prístup na internet za mesačný paušál (do 100 Mbit.s bez potreby modemu), telefónne a faxové služby s možnosťou voľby alternatívneho operátora a videopožičovňa typu pay-per-view. V domoch sú inštalované optoelektrické káble dátovej siete a digitálneho TV signálu z hlavnej stanice a internetovej centrály. Bezpečnosť obyvateľov zabezpečujú aj kamerový dohľad s použitím IP kamier na sledovanie bytov priamo užívateľmi cez internet a stála strážna služba.

Názov stavby: Obytný súbor Rozadol
Miesto (obec): Bratislava-Ružinov
Ulica, číslo: Ružová dolina, Trenčianska – Priemyselná – Mliekarenská ul.
Charakteristika: novostavba, asanácia existujúceho priemyselného areálu
Investor: Asset, a. s., Bratislava
Architekt: Ing. arch. Peter Moravčík, Ing. arch. Juraj Šujan
Projektant: Architekti Moravčík & Šujan, v. o. s., Bratislava
Začiatok realizácie: jún 2003
Koniec realizácie: december 2006
Celkové náklady na stavbu: 1,5 mld. Sk
Zastavaná plocha: 18 157,58 m2
Úžitková plocha: 73 378,85 m2
Podlažná plocha: 82 198,05 m2
Obstavaný priestor: 270 744,14 m3
Počet bytov: 260
Počet parkovacích miest v podzemných garážach: 750

Subdodávatelia:
Hrubá stavba, železobetónový skelet: SKYBAU, s. r. o., Žilina
Fasády: TCT BUCHTAL, RHEINZINK
Okná: SLOV INTERNORM, spol. s r. o., Bratislava
Exteriérové žalúzie: K-system, spol. s r.o.
Tienenie (administratívna budova): D.O.S. SK, s. r. o., Trenčín
Exteriérová dlažba:
PREMAC, spol. s r. o., Bratislava
realizačná firma TYREX, spol. s r. o., Bratislava
Podlahy:
NOVUS, s. r. o., Nitra
KORATEX, spol. s r. o., Bratislava
6hparket, Ružomberok
Keramické a interiérové obklady:        
JOPA, spol. s .r. o., Bratislava
STIILA
KERIMAX, a. s., Košice
MAAG, s. r. o., Bratislava
DEA, s. r. o., Bratislava
EUROKERA, spol. s r. o., Bratislava
A KERAMIKA, Bratislava
Výťahy: KONE, spol. s r. o., Bratislava

O projekte však možno viac ako fakty povie krátky rozhovor s jedným z dvojice tvorcov architektúry – Ing. arch. Petrom Moravčíkom, ktorý nám porozprával o tom, ako Rozadol vznikal.

Pán architekt, ako vnímate realizáciu projektu Rozadol vy ako spoluautor architektúry?

Tento projekt pokladám za vydarený, a to najmä z jedného hľadiska – považujem ho za autorskú výpoveď. Od súťaže až po realizáciu investor nerobil takmer nijaké zásahy a čo sa možno aj menilo, bolo skôr pozitívne. Samozrejme, počas každej realizácie sa vyskytnú nutné zmeny, ktoré môžu architektúru aj negatívne ovplyvniť, ale pri tejto stavbe nemali na architektúru negatívny vplyv. Stotožňujem sa s každým štvorcovým centimetrom tejto stavby. V našej praxi je to však skôr výnimočné – iné stavby, ktoré sme dosiaľ stavali, boli väčšinou pod silným diktátom investora. Niekedy môže negatívne ovplyvniť kvalitu návrhu aj pevne stanovený urbanistický koncept, ktorý požaduje investor pri návrhu dodržať.

S mnohými vecami sme spokojní, s inými menej. Na prvom objekte sme sa všetci učili, na ďalších sme sa viacerých vecí už vyvarovali. Vždy sa však dá povedať, že niečo mohlo byť aj lepšie…

Aká bola vaša spolupráca s investorom?

Investor mal od začiatku jasnú predstavu, akú architektúru očakáva, o čom svedčí aj to, že pri vyberaní tvorcov architektonického konceptu priamo oslovoval vybrané architektonické ateliéry, s ktorých architektúrou bol pravdepodobne stotožnený najviac. Pri spolupráci s investormi sme od začiatku diskutovali o všetkom, na prvých stretnutiach sme si ujasňovali cesty a správnosť koncepcií. Zámerom investora už od začiatku bolo na mieste tohto bývalého priemyselného areálu postaviť bývanie, hoci sa tu pôvodne plánovala výstavba hypermarketov. Tu má však bývanie absolútnu logiku. Druhým plánom investorov bolo postaviť domy, aké tu ešte nie sú.

A ako som spomínal, investor už potom robil skutočne málo zásahov do architektúry. Jednou z mála zmien, ktorými investor dodatočne ovplyvnil architektúru komplexu, je zmena počtu podlaží výškového domu. Ten mal mať pôvodne 15 podlaží, no časom sa ich počet zvýšil na 24 a začalo sa uvažovať o umiestnení bazéna na najvyššom podlaží, čo považujeme za dobrú myšlienku.

Výšková budova je dominantou celého okolia, z viacerých priehľadov je dobre viditeľná a zďaleka signalizuje, že sa na tom mieste niečo zaujímavé deje…

Mestskí konšeli nemajú, čo sa týka výškových budov v meste, jasnú koncepciu. Myslím si, že takáto koncepcia ani nie je potrebná, lebo Bratislava rastie ad hoc. Určovať v Bratislave niečo na spôsob „hausmannovskej nivelity“ sa mi nezdá správne. Bratislava je totiž úžasne šťavnatá a práve domy pomáhajú človeku orientovať sa pri pohľade z výšky a dodávajú pohľadom charakter. Samozrejme, nie je dobré, keď sa výškové budovy osadia tam, kde to priestor neunesie.

Pán architekt, ako vnímate realizáciu projektu Rozadol vy ako spoluautor architektúry?

Koncept urbanistického aj architektonického riešenia vznikol v súťaži, ktorá mala pomerne voľne určený lokalitný program. Navrhli sme teda to, čo sme považovali za najlepšie, a tak, ako to považujeme za najlepšie. Súťažný návrh s malými modifikáciami pretrval až do štádia realizácie, a tak môžem celý projekt smelo označiť za našu autorskú výpoveď.

V praxi je to však skôr výnimočné – iné stavby, ktoré sme robili, väčšinou boli pod silným diktátom investorov, ktorí veľmi iniciatívne vstupovali aj do konceptu, aj do finálneho dizajnovania. Potom je vzťah k projektu tým poznačený, práca psychicky náročnejšia pre obe strany a výsledok možno priveľmi plný kompromisov.

Aká bola vaša spolupráca s investorom?

Investori vymysleli zaujímavý program pre zaujímavú lokalitu. Rovnako zaujímavé bolo ich odhodlanie postaviť komplex, aký tu v Bratislave z hľadiska kvality obytného prostredia, architektúry aj technického vybavenia ešte nie je. Toto odhodlanie im vydržalo až dodnes a verím, že vydrží až do úplného konca. Urbanistický i architektonický koncept súťažného návrhu sa dodržal aj v realizácii, dokonca sa pozitívne modifikoval prevýšením veže o niekoľko podlaží s bytmi a bazénom. A hoci škrípanie zubov pre investičné náklady sa nevyhlo ani tejto realizácii, leitmotív neskĺznuť do priemeru stále rezonuje pri definitívnych verdiktoch o použitých materiáloch a technických riešeniach. Realizácia Rozadolu od začiatku prebiehala v atmosfére pozitívneho tešenia sa na dobrý koniec, na úvod bolo aj dosť odvahy na asanácie nekvalitne vykonaných prác. Keďže je to tak trochu malé sídlisko s opakovaním prvkov, po úvodných peripetiách sa všetci zúčastnení každý svoj part naučili a ide to lepšie. To však neznamená, že by sa bystré oko stavebného a autorského dozoru mohlo čo len na chvíľu prižmúriť.

Pred nami je ešte celý rok realizácie finálnej fázy, a tak osud celého projektu zďaleka nie je za vodou.

Výšková budova je dominantou celého okolia, z viacerých priehľadov je dobre viditeľná a zďaleka signalizuje, že sa na tom mieste niečo zaujímavé deje…

Téma výškových dominánt mesta je momentálne veľmi aktuálna. Mestskí konšeli nemajú jasnú koncepciu riešenia tejto problematiky. Myslím si, že takáto koncepcia ani nie je potrebná, mesto rastie ad hoc a jeho architektonický obraz je prirodzeným prejavom doby, ktorú žijeme. Bratislava je krásna vo svojej vertikálnej rôznoobraznosti a práve z výšky úžasne šťavnatá. Určovať tu niečo na spôsob „hausmannovskej nivelety“ alebo lokalizácie „La Défense“ sa mi nezdá správne. Samozrejme, každý architekt musí mať svoj vnútorný regulatív, ktorý mestský priestor vysokú stavbu unesie a ktorý je, naopak, znásilnený objemovými nárokmi aj nárokmi technickej infraštruktúry nového domu.

Martina Jakušová
Foto: Ján Lipták