Medzi využívaním a zneužívaním je len tenká hranica. A je jedno, či hovoríme o masovej ťažbe neobnoviteľných zdrojov energie, alebo ľudskej mysli. Niekedy mám pocit, že sme všetci uväznení v miestnosti 101, ktorú opisuje George Orwell vo svojom románe Nineteen Eighty-Four.
V ostatnom desaťročí v modernej architektúre citíť snahu o ponechanie prirodzeného vzhľadu betónu, zatiaľ čo v prechádzajúcich obdobiach sa prekrýval ďalšími povrchovými vrstvami. V priebehu svojej novodobej existencie prešiel pohľadový betón značným vývojom, a tak je dnes súčasťou exponovaných povrchov stavieb v exteriéri, ale aj v interiéri. Tu nachádza uplatnenie vďaka svojej architektonickej svojráznosti a potláča tak monotónnosť a uniformitu. Vzniká priamo počas technologického procesu [1].
Príkre stúpanie úzkou uličkou sa oplatilo. Medzi pôvodnými chatkami a novými modernými domami sa otvára krásny výhľad na Dobřichovice. Osviežujúca blízkosť lesa a úplná absencia hluku presvedčia každého o tom, že manželia Petákovci si našli ideálne miesto na bývanie. Na mierne svahovitom pozemku obklopenom vysokými stromami vyrástol za dva roky ich moderný nízkoenergetický dvojdom realizovaný z vápennopieskových tehál.
V dnešnej dynamickej dobe sa stavebníctvo, ako aj každý iný sektor neustále vyvíja. V technológii železobetónových konštrukcií sa tiež objavujú inovácie. V posledných desaťročiach sa často diskutovalo o negatívnych vlastnostiach ocele v železobetóne. Najnevýhodnejšou charakteristikou železa je korózia, čo úzko súvisí so životnosťou takýchto konštrukcií. Nádejné riešenie tejto problematiky predstavuje vynechanie železa z betónu. Problematický materiál možno totiž nahradiť nekorodujúcim.
Na realizáciu filigránových stropov a stien s celkovou plochou približne 800 m2 stačilo deväť dní. Päť dní bolo vyčlenených na montáž a betonáž filigránových stien, ostatne dni boli určené na uloženie, vystuženie a zabetónovanie stropov. Na hrubej stavbe sa podieľalo deväť pracovníkov. Samotnú montáž filigránových stien vykonávali traja pracovníci, ostatní pracovníci vykonávali pomocné práce (dodebnenie, osadenie výstuže, betonáž).
Neďaleko od Prahy v obci Žernovka vyrástol rodinný dom v pasívnom štandarde. Na jeho realizáciu sa použil systém Klimax 51 so súčiniteľom prechodu tepla obvodovej konštrukcie U = 0,1 W/(m2 . K). Podlažie domu sa podarilo zmontovať v priebehu ôsmich hodín.
Vlastnosti alkalicky aktivovaného a bežného betónu sa porovnávali na vzorkách – trámčekoch s rozmermi 200 × 300 × 3 000 mm. Realizovali sa ohybové skúšky a na doplnkových vzorkách aj základné skúšky pevnosti a lomových vlastností. Zároveň sa použila nedeštruktívna skúška pomocou akustickej emisie.
Súčasťou každej hrubej stavby sú stužujúce vence. Sú to vodorovné nosné konštrukcie , ktoré prenášajú zaťaženia do stien a stĺpov a zároveň vystužujú stavbu v horizontálnom smere, t.j. zabezpečujú zvislé nosné konštrukcie vystavené ťahovým namáhaniam proti vybočeniu.
V rámci rekonštrukcie a dostavby areálu vysokej školy v Olomouci sa zistili nedostatočné pevnosti betónu nosnej konštrukcie budovy. Výstavba prebiehala v 50. rokoch minulého storočia. Na základe podrobného stavebného prieskumu sa navrhli tri varianty statického zabezpečenia.
V uplynulých rokoch, ako aj v súčasnosti sa venuje vo vyspelých krajinách sveta značná pozornosť výskumu a vývoju druhov betónu novej generácie. Ide nielen o betón s vysokou pevnosťou, pri ktorom sa zaviedol názov vysokopevnostný betón (VPB), resp. v širšom pohľade na jeho komplexné fyzikálne vlastnosti vysokohodnotný betón (VHB), ale aj o jemnozrnné cementové kompozity s veľmi vysokými pevnosťami a špecifickými fyzikálnymi vlastnosťami. Pri nich sa zaužíval názov ultravysokopevnostný, resp. ultravysokohodnotný betón (UVPB, resp. UVHB).
Ekonomická náročnosť výroby dosiek na báze dreva spájaných cementom sa zvyšuje. Využitie odpadu z výroby iného produktu, ktorý môže nahradiť drahé suroviny a navyše výrobok zdokonaliť, predstavuje v súčasnosti zaujímavú alternatívu.
V bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, v priestore ohraničenom ulicami Istrijská, Uhrovecká, Novoveská a budovou bývalej pošty, sa realizuje výstavba polyfunkčného centra. Jeho súčasťou sú byty a nebytové priestory – na obchody i služby. Časť prvej etapy výstavby tohto projektu sa ukončila v auguste 2010. V súčasnosti sa ukončuje druhá časť prvej etapy.
Odstraňovanie debnenia monolitických konštrukcií závisí od viacerých faktorov. Čas vhodný na odstránenie sa určuje vo viacerých normách. Od. 1. 12. 2012 je v platnosti nová STN EN 13670/NA, ktorou sa zaviedli viaceré zmeny.
V roku 2011 prijalo vedenie Volkswagen Slovakia rozhodnutie o ďalšom rozšírení výrobných kapacít v Bratislave -Devínskej Novej Vsi. Súčasťou rozšírenia je lisovňa, ktorá sa skladá zo samotnej výrobnej budovy, logistiky a administratívno-prevádzkového zázemia. Na výstavbu jednotlivých halových objektov lisovne sa použili nadrozmerné prefabrikované prvky – stĺpy a väzníky.
Vlákna do vláknobetónu, tak ako celé stavebníctvo, sa neustále vyvíjajú. Tempo vývoja sa neustále spomaľuje a zlepšenia sa zameriavajú na čoraz menšie detaily. Pozornosť sa od takmer dokonalých materiálových a tvarových riešení presúva na technológiu spracovania, kde sa momentálne nachádzajú najväčšie rezervy. TSÚS do tohto procesu vstupuje ako notifikovaná osoba, osvedčovacie miesto, znalecká organizácia, diagnostické pracovisko, ale aj ako výskumné pracovisko.
