Perlitbetón je známy svojou nízkou objemovou hmotnosťou a nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti. Vďaka vynikajúcej tepelnej odolnosti všetkých vstupných surovín na jeho výrobu ho možno využiť ako tepelnoizolačný materiál, a to aj v prípade priemyselných zariadení s vyššími povrchovými teplotami.
Medzi využívaním a zneužívaním je len tenká hranica. A je jedno, či hovoríme o masovej ťažbe neobnoviteľných zdrojov energie, alebo ľudskej mysli. Niekedy mám pocit, že sme všetci uväznení v miestnosti 101, ktorú opisuje George Orwell vo svojom románe Nineteen Eighty-Four.
V ostatnom desaťročí v modernej architektúre citíť snahu o ponechanie prirodzeného vzhľadu betónu, zatiaľ čo v prechádzajúcich obdobiach sa prekrýval ďalšími povrchovými vrstvami. V priebehu svojej novodobej existencie prešiel pohľadový betón značným vývojom, a tak je dnes súčasťou exponovaných povrchov stavieb v exteriéri, ale aj v interiéri. Tu nachádza uplatnenie vďaka svojej architektonickej svojráznosti a potláča tak monotónnosť a uniformitu. Vzniká priamo počas technologického procesu [1].
Príkre stúpanie úzkou uličkou sa oplatilo. Medzi pôvodnými chatkami a novými modernými domami sa otvára krásny výhľad na Dobřichovice. Osviežujúca blízkosť lesa a úplná absencia hluku presvedčia každého o tom, že manželia Petákovci si našli ideálne miesto na bývanie. Na mierne svahovitom pozemku obklopenom vysokými stromami vyrástol za dva roky ich moderný nízkoenergetický dvojdom realizovaný z vápennopieskových tehál.
V dnešnej dynamickej dobe sa stavebníctvo, ako aj každý iný sektor neustále vyvíja. V technológii železobetónových konštrukcií sa tiež objavujú inovácie. V posledných desaťročiach sa často diskutovalo o negatívnych vlastnostiach ocele v železobetóne. Najnevýhodnejšou charakteristikou železa je korózia, čo úzko súvisí so životnosťou takýchto konštrukcií. Nádejné riešenie tejto problematiky predstavuje vynechanie železa z betónu. Problematický materiál možno totiž nahradiť nekorodujúcim.
Na realizáciu filigránových stropov a stien s celkovou plochou približne 800 m2 stačilo deväť dní. Päť dní bolo vyčlenených na montáž a betonáž filigránových stien, ostatne dni boli určené na uloženie, vystuženie a zabetónovanie stropov. Na hrubej stavbe sa podieľalo deväť pracovníkov. Samotnú montáž filigránových stien vykonávali traja pracovníci, ostatní pracovníci vykonávali pomocné práce (dodebnenie, osadenie výstuže, betonáž).
Neďaleko od Prahy v obci Žernovka vyrástol rodinný dom v pasívnom štandarde. Na jeho realizáciu sa použil systém Klimax 51 so súčiniteľom prechodu tepla obvodovej konštrukcie U = 0,1 W/(m2 . K). Podlažie domu sa podarilo zmontovať v priebehu ôsmich hodín.
Vlastnosti alkalicky aktivovaného a bežného betónu sa porovnávali na vzorkách – trámčekoch s rozmermi 200 × 300 × 3 000 mm. Realizovali sa ohybové skúšky a na doplnkových vzorkách aj základné skúšky pevnosti a lomových vlastností. Zároveň sa použila nedeštruktívna skúška pomocou akustickej emisie.
Súčasťou každej hrubej stavby sú stužujúce vence. Sú to vodorovné nosné konštrukcie , ktoré prenášajú zaťaženia do stien a stĺpov a zároveň vystužujú stavbu v horizontálnom smere, t.j. zabezpečujú zvislé nosné konštrukcie vystavené ťahovým namáhaniam proti vybočeniu.
V rámci rekonštrukcie a dostavby areálu vysokej školy v Olomouci sa zistili nedostatočné pevnosti betónu nosnej konštrukcie budovy. Výstavba prebiehala v 50. rokoch minulého storočia. Na základe podrobného stavebného prieskumu sa navrhli tri varianty statického zabezpečenia.
V uplynulých rokoch, ako aj v súčasnosti sa venuje vo vyspelých krajinách sveta značná pozornosť výskumu a vývoju druhov betónu novej generácie. Ide nielen o betón s vysokou pevnosťou, pri ktorom sa zaviedol názov vysokopevnostný betón (VPB), resp. v širšom pohľade na jeho komplexné fyzikálne vlastnosti vysokohodnotný betón (VHB), ale aj o jemnozrnné cementové kompozity s veľmi vysokými pevnosťami a špecifickými fyzikálnymi vlastnosťami. Pri nich sa zaužíval názov ultravysokopevnostný, resp. ultravysokohodnotný betón (UVPB, resp. UVHB).
Ekonomická náročnosť výroby dosiek na báze dreva spájaných cementom sa zvyšuje. Využitie odpadu z výroby iného produktu, ktorý môže nahradiť drahé suroviny a navyše výrobok zdokonaliť, predstavuje v súčasnosti zaujímavú alternatívu.
V bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, v priestore ohraničenom ulicami Istrijská, Uhrovecká, Novoveská a budovou bývalej pošty, sa realizuje výstavba polyfunkčného centra. Jeho súčasťou sú byty a nebytové priestory – na obchody i služby. Časť prvej etapy výstavby tohto projektu sa ukončila v auguste 2010. V súčasnosti sa ukončuje druhá časť prvej etapy.
Odstraňovanie debnenia monolitických konštrukcií závisí od viacerých faktorov. Čas vhodný na odstránenie sa určuje vo viacerých normách. Od. 1. 12. 2012 je v platnosti nová STN EN 13670/NA, ktorou sa zaviedli viaceré zmeny.
V roku 2011 prijalo vedenie Volkswagen Slovakia rozhodnutie o ďalšom rozšírení výrobných kapacít v Bratislave -Devínskej Novej Vsi. Súčasťou rozšírenia je lisovňa, ktorá sa skladá zo samotnej výrobnej budovy, logistiky a administratívno-prevádzkového zázemia. Na výstavbu jednotlivých halových objektov lisovne sa použili nadrozmerné prefabrikované prvky – stĺpy a väzníky.
