Žena, ktorá zásadne mení Bratislavu. Petra Marko stavia na odvážnych víziách aj aktívnych obyvateľoch

Riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, architektka Petra Marko, na premenu hlavného mesta nie je sama. Opiera sa nielen o svoj tím, ale aj o obyvateľov, ktorí sa, aj vďaka MIBu, čoraz aktívnejšie podieľajú na tom, ako sa v Bratislave žije.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Pri takomto veľkom projekte zohráva zásadnú úlohu aj zloženie medzinárodnej poroty. Ako ste ju zostavovali?

Ako organizátor súťaže sme pripravili zoznam kvalifikovaných kandidátov a kandidátok do nezávislej časti poroty. Hľadali sme odborníkov so skúsenosťami s transformáciou prístavných území, industriálnym dedičstvom, urbanizmom a environmentálnymi témami. Zároveň sme dbali na generačnú a rodovú rozmanitosť.

V porote sa stretli odborníci zo Slovenska aj zahraničia. Je v nej napríklad Peter Gero, ktorý sa podieľal na transformácii hamburského HafenCity, Paco Bunnik, hlavný urbanista Amsterdamu, či Eva Kail, expertka na rodovo citlivé plánovanie Viedne. Zastúpené sú aj skúsenosti s ochranou historického dedičstva, infraštruktúrou a plánovaním miest.

Práve takáto kombinácia je pri komplexnom území dôležitá. Potrebujeme ľudí, ktorí poznajú miestny kontext, ale zároveň dokážu priniesť skúsenosti z miest, ktoré podobnú transformáciu už absolvovali. Bratislava má výhodu v tom, že sa môže učiť z ich úspechov aj chýb.

Čo môže transformácia Zimného prístavu priniesť Bratislave ako celku?

Predovšetkým príležitosťou, aby sa Bratislava stala skutočným mestom na Dunaji a aby sa rieka prirodzenejšie prepojila s každodenným životom mesta. Zároveň je dôležité, aby nové štvrte nevznikali izolovane. Zimný prístav musí nadväzovať na okolité územia, verejnú dopravu aj existujúce mestské štruktúry. Nejde len o rozvoj jedného územia, ale o príležitosť vytvoriť novú časť Bratislavy, ktorá posilní jej vzťah k Dunaju a prinesie kvalitné prostredie pre život.

Mestské kúpele Grössling sú ďalším významným projektom. Čo je pri ich obnove najdôležitejšie?

Grössling má pre Bratislavu veľkú architektonickú aj spoločenskú hodnotu. Cieľom obnovy, ktorej návrh vzišiel z medzinárodnej architektonickej súťaže, je vrátiť historickej budove život a prirodzene ju prepojiť s každodenným fungovaním mesta.

MIB sa podieľal na príprave projektu od začiatku vrátane participácie s verejnosťou a pracovníkmi mestskej knižnice. Ich podnety sa premietli do zadania súťaže, v ktorej zvíťazil taliansky ateliér OPPS Architettura.

Dôležité je prepojenie kúpeľnej funkcie s knižnicou, kaviarňou a komunitnými priestormi, ako aj obnova okolia a vytvorenie parku na Medenej ulici. Nejde teda len o obnovu pamiatky, ale o vytvorenie živého verejného miesta, ktoré bude opäť patriť mestu.

Často sa hovorí o meste bez áut. Je možné vytvoriť Bratislavu, v ktorej autá nebudú hrať takú dominantnú úlohu?

Určite áno. Príklady miest ako Kodaň, ktorá túto transformáciu začala už v 70. rokoch, nám ukazujú, že je to možné. Zároveň nie je cieľom mesto bez áut, ale mesto, v ktorom ľudia nie sú od auta závislí. V druhej polovici 20. storočia sme mestá prispôsobili automobilovej doprave, často na úkor verejného priestoru, zdravia aj klímy.

Dnes potrebujeme hľadať lepšiu rovnováhu – vytvárať bezpečné ulice pre chodcov a cyklistov, kvalitnú verejnú dopravu a viac priestoru pre zeleň a každodenný život. Je dôležité plánovať mesto cez potreby tých najzraniteľnejších – detí, seniorov a ľudí so zníženou mobilitou. Ak sa dieťa dokáže bezpečne a samostatne pohybovať po meste, spravidla funguje lepšie pre všetkých.

Nejde teda o zákaz áut, ale o kvalitné alternatívy, ktoré podporujú autonómiu a zdravé prostredie. V Bratislave preto potrebujeme pokračovať v rozvoji verejnej dopravy, bezpečných peších a cyklistických prepojení a lokálnych centier, kde majú ľudia základné služby blízko domova. Súvisí to aj s konceptom 15-minútového mesta.

V programe Mesto pre deti spolupracujete s viac ako 40 základnými školami. Čo vám táto práca ukazuje o tom, ako by sme mali plánovať mesto?

Deti veľmi presne ukazujú, kde mesto nefunguje. Vnímajú ho inak než dospelí a často upozornia na problémy, ktoré si už ani neuvedomujeme. Napríklad na nebezpečné priechody, nepríjemné čakanie na semafore alebo na to, že cesta do školy je pre ne zbytočne komplikovaná.

V programe Mesto pre deti preto nielen upravujeme okolie škôl, ale zapájame deti, rodičov aj miestne komunity do hľadania riešení. Postupne prenášame princípy bezpečných ulíc aj do ďalších lokalít. Jednou z najnovších realizácií je okolie základnej školy na Jeséniovej ulici.

Pre mňa je podstatné, že výsledkom nie je iba fyzická zmena. Keď sa deti môžu vyjadriť k svojmu okoliu a vidia, že ich podnety vedú ku konkrétnym zmenám, budujú si vzťah k mestu a pocit, že ho môžu ovplyvňovať. To je rovnako dôležité ako samotná úprava ulice.

Na pozíciu riaditeľky MIB-u ste nastúpili s vlastnou víziou. Ako sa vám ju darí napĺňať?

Prišla som ďalej rozvíjať úlohu MIB v rozvoji Bratislavy a budovať z neho stabilnú, odborne silnú a inovatívnu inštitúciu nielen v kontexte Slovenska, ale aj v rámci Európy. Dôležité pre mňa bolo posilniť náš tím, zlepšovať interné procesy a rozvíjať domáce aj medzinárodné spolupráce, ktoré nám umožňujú prinášať inovácie a nové prístupy.

Jedným z mojich dôležitých cieľov bolo aj otvorenie TU-BA, Centra architektúry a mestského plánovania, ktoré sa nám podarilo vybudovať v rekordnom čase aj vďaka externému financovaniu. Významne sme posilnili aj medzinárodné pôsobenie Bratislavy prostredníctvom iniciatívy Start with Children.

Od partnerov ASB

Vymaľovanie interiéru za pol dňa? Nová farba zvládne úpravu stien v jednej vrstve

Najlepšie projekty nevznikajú náhodou. Vznikajú tam, kde spolupracujú správni ľudia

Konferenciou a nadväzujúcimi aktivitami sme dostali Bratislavu na medzinárodnú mapu miest, ktoré aktívne formujú diskusiu o mestách priateľských k deťom, a vytvorili priestor na odovzdávanie skúseností medzi odborníkmi a mestami z rôznych krajín.

V konečnom dôsledku sa všetko stretáva pri jednej otázke: aké mesto chceme spoločne vytvárať? Ide o kvalitu každodenného života a prostredie, ktoré funguje pre rôzne generácie a skupiny obyvateľov. Mojou ambíciou je, aby MIB mal dostatočnú odbornosť, stabilitu a partnerstvá na to, aby pomáhal Bratislave túto víziu napĺňať a zároveň prinášal do mesta nové impulzy a inšpiráciu.