Posledné tohtoročné vydanie sa pozrelo na vzťah mesta a vody. Máme neopakovateľnú šancu posunúť Bratislavu bližšie k rieke
Denisa Kureková Posledné číslo ASB v roku už tradične patrí téme udržateľnosti. Tentoraz sme sa na ňu pozreli cez vzťah mesta a vody. Ako sa prístup k rozvoju nábrežia líši od mesta po mesto? Aké faktory je dôležité zvážiť pri veľkých projektoch prestavby? Aké inovatívne nápady a metódy z posledných rokov by sa mali prijať?
Kolegyňa Broňa Tarnócy ponúka prehľad tých najinšpiratívnejších transformácií nábreží z metropol Európy. Ako by sme mohli nápady z krajín, kde sú o (poriadny) kus ďalej ako my, aplikovať aj na Slovensku a v Bratislave, sme sa pýtali hlavného architekta Malmö Finna Williamsa a hlavného urbanistu Amsterdamu Paca Bunnika.
O Bratislave ako meste na rieke sme hovorili s urbanistom a architektom Petrom Gerom, ktorý sa podieľal na jednom z najvýznamnejších projektov transformácie mestskej štvrte HafenCity v Hamburgu. Podľa Gera nie je dôležité mať na začiatku veľký plán, ktorého celý proces poznáme až do konca, treba mať najprv základnú myšlienku a odvahu pustiť sa do procesu napriek tomu, že detailne nepoznáme konečný výsledok.
Že v Bratislave je možné priblížiť Dunaj mestu, ukázala Eurovea, ktorej príbeh zmapovala kolegyňa Monika Voleková. Veľké očakávania súvisia so Zimným prístavom, kde v lete tohto roka ministerstvo dopravy odkúpilo pozemky za 165 miliónov eur, v októbri štát podpísal dohodu medzi vládou SR a vládou Spojených arabských emirátov o hospodárskej spolupráci pri rekonštrukcii v lokalite Zimného prístavu a vybudovaní a prevádzkovaní nového multimodálneho nákladného prístavu na Dunaji v časti Pálenisko. Suma investície sa odhaduje na 1,25 miliardy eur.
Dnes máme neopakovateľnú šancu posunúť Bratislavu bližšie k rieke aj k lepšiemu životu. Ak budeme mesto plánovať ako prepojený celok a nezľakneme sa dlhodobých výziev, môžeme o pár rokov patriť medzi mestá, od ktorých sa iné inšpirujú. Stačí málo. Nepremárniť príležitosť.
