V sieti Železníc Slovenskej republiky sa nachádza 76 tunelov s celkovou dĺžkou zhruba 45 km. Tunely vybudované od čias Rakúsko-Uhorska cez medzivojnové a povojnové obdobie postupne dosahujú svoju životnosť a mnohé z nich tak prirodzene vykazujú poškodenia, ktoré môžu postupne v zvýšenej miere negatívne ovplyvňovať bezpečnosť a ekonomiku ich prevádzky.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) získala medzi rokmi 2021 a 2023 trojicu nových pracovísk na kontrolu a údržbu vozového parku železničnej osobnej dopravy. Projekt areálu technicko-hygienickej údržby vo Zvolene (THÚ Zvolen) zrealizovala spoločnosť STRABAG, s. r. o. Rozsah projektu v blízkosti železničnej stanice Zvolen a rôznorodosť vyžadovaných činností vytvorili vhodnú príležitosť pre zhotoviteľa zapojiť do prípravnej aj realizačnej fázy projektu svoje portfólio digitálnych nástrojov a zužitkovať skúsenosti vlastného tímu zameraného na digitalizáciu.
BIM (Building Information Modeling) je technológia, ktorá mení spôsob, akým sa navrhujú, plánujú a realizujú projekty železničnej infraštruktúry. Článok sa zaoberá niektorými z hlavných problémov a výziev, ktoré sa objavujú pri implementácii BIM v slovenskom prostredí.
mageba úspešne vyvinula a certifikovala novinku vo svete stavebných ložísk v podobe špičkového klzného materiálu vytvoreného na uspokojenie najnáročnejších požiadaviek na klzné vlastnosti pri extrémnom zaťažení a teplotnom rozsahu možného fungovania.
Finančné prostriedky majú pokryť výdavky na projektovú dokumentáciu a rekonštrukciu trate, elektrifikáciu, vybudovanie zabezpečovacích zariadení a zvýšenie bezpečnosti trate i na stavebný dozor. V piatok o tom informovalo Ministerstvo dopravy (MD) SR s tým, že so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) podpísali zmluvu o poskytnutí príspevku.
Most ponad železnicu v podtatranskej obci Štrba, ktorý má viac ako 90 rokov, nahradí nový. Investorom stavby za približne 3,2 milióna eur je Prešovský samosprávny kraj (PSK). Dielo by mal zhotoviteľ, ktorým je spoločnosť Strabag, zrealizovať za 240 dní.
Geotechnika je neoddeliteľnou súčasťou líniových stavieb – či už ide o oporné a zárubné múry, stabilizácie zosuvov, tunely, zlepšovanie konštrukčných vrstiev koľajového podložia, alebo špeciálne zakladanie mostných objektov. Inak to nie je ani pri modernizácii železničných tratí. Článok opisuje vybrané geotechnické stavby pri modernizácii železničnej trate Čadca – štátna hranica SR/ČR z pohľadu projektanta.
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na modernizáciu železničnej infraštruktúry je v súčasnosti pre Slovenskú republiku pri financovaní tejto dopravy kľúčové. V článku uvádzame prehľad projektov železničnej dopravy – od financovaných v minulosti až po aktuálne prebiehajúce projekty v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 –, a pozrieme sa aj na nasledujúce európske finančné nástroje až do roku 2029.
Novú podobu priestorov vlakovej stanice v Českých Budejoviciach navrhol ateliér A8000. Keďže ide o pamiatkovo chránenú budovu z roku 1908, architekti úzko spolupracovali s pamiatkármi.
Železničná trať Žilina – Čadca je zaradená medzi tranzitné medzinárodné koridory na území SR ako súčasť paneurópskeho koridoru č. VI Žilina – Zwardoň – Gdynia a úsek Čadca – št. hranica ČR/SR je prepojením tohto koridoru s koridorom č. 3 v sieti ČD.
Z Bratislavy do Viedne pôjdeme rýchlejšie. Doteraz sa tak nedialo najmä pre krátky a zastaraný úsek medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou s Rakúskom, ktorému chýbala elektrifikácia. Zmení sa to až v roku 2024, vďaka čomu by cesta medzi dvoma hlavnými mestami mala trvať 40 minút.
Projekt, ktorý rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí, vstúpil v úvode roka 2023 do ďalšej fázy výstavby.
Dánske štúdio Henning Larsen Architects v súťažnom dialógu na úpravy územia hlavnej stanice v Prahe zvíťazilo so svojím návrhom Šťastný Hlavák. Jeho hlavnou myšlienkou je prirodzené prepojenie Vrchlického sadov, odbavovacej haly, novej električkovej zastávky priamo pred stanicou a historickej Fantovej budovy.
Pri rastúcej inflácii totiž eurofondy a štátny rozpočet už stačiť nebudú. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) na to poukázal v novej odbornej publikácii Využitie PPP v železničnej infraštruktúre, ktorú pripravili spolu s českými partnermi Asociáciou pre rozvoj infraštruktúry, Správou železníc a európskymi odborníkmi. Informovalo o tom tlačové oddelenie ZSPS.
Vyplýva to z novej štúdie enviroorganizácie Greenpeace. Informovala o tom hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová. Environmentalisti vyzývajú politikov, aby presunuli priority financovania z ciest na železnice a zabezpečili tak zníženie emisií.
