Tomáš Vašut z Metrostavu: Zákazku by nemala získať firma, ktorá nemá dostatok skúseností
Na vývoj stavebníctva má vplyv množstvo faktorov, medzi najvýraznejšie patria rôzne krízy, ako sú napríklad vojnové konflikty alebo pandémie. Ako ovplyvňujú ceny stavebných materiálov a firemné stratégie, ale nielen o tom, sme sa rozprávali s Tomášom Vašutom, novým generálnym riaditeľom spoločnosti Metrostav Slovakia.
![]() |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Pri výbere zhotoviteľa je väčšinou hlavným kritériom, žiaľ, stále cena. Ako sa odráža v cene použitie inovatívnych technológií? Sú skôr konkurenčnou výhodou alebo nevýhodou?
Zatiaľ to nevieme jednoznačne posúdiť. Myslím si však, že ich výhodou je predovšetkým rýchlejšie spracovanie cenových ponúk. Na druhej strane môžu prinášať aj určité riziko. V budúcnosti totiž môže ponuku vďaka moderným technológiám pripraviť aj firma, ktorá síce dokáže zákazku dobre naceniť, ale nemusí mať potrebné schopnosti a skúsenosti na jej reálnu realizáciu.
Pokiaľ ide o konkrétne mechanizmy, ktoré sa používajú pri výstavbe, navyšujú nové technológie cenu?
Ak by išlo iba o mechanizmus oceňovania ponuky, nové technológie by mali cenu určite znižovať. Ak však hovoríme aj o ľudských zdrojoch, dôležitou súčasťou ponuky by malo byť preukázanie kvalifikácie, odborných zručností a skúseností spoločnosti aj jej pracovníkov.

Práve na to by sa mal klásť najväčší dôraz. Zhotoviteľ, ktorý sa uchádza o výstavbu nemocnice, by mal mať skúsenosti s realizáciou podobných stavieb. Nemusí ísť priamo o nemocnicu, môže to byť napríklad vedecké centrum alebo iný objekt, pri ktorom treba dodržiavať podobné technické a prevádzkové požiadavky.
Zhotoviteľ musí vedieť, ako takúto stavbu správne naplánovať a koľko času si jej realizácia vyžaduje. Nezdôrazňoval by som pri tom, že najlepšia je automaticky tá stavba, ktorá sa dokončí najrýchlejšie. Skúsenosti ukazujú, že dôležitým dôkazom kvality je to, či je stavba správne zrealizovaná, spĺňa všetky potrebné požiadavky a či prejde skúšobnou prevádzkou. Práve to je v konečnom dôsledku výhodou pre jej budúceho prevádzkovateľa.

Aj keď sa orientujete na pozemné stavby, neodpustím si otázku: prečo na Slovensku nie je metro? Je reálne, aby tu niekedy bolo?
To je dobrá otázka. Myslím si, že na Slovensku Metro je, akurát, že na Slovensku to Metro slúži na iný účel. V českej republike máme Makro, na Slovensku máte Metro, do ktorého sa chodí nakupovať.
Keby by sme sa vrátili k dopravnému metru, ktoré nás aj niekam prepraví, napríklad aj k tomu nákupnému Metru, je to reálne? Alebo sú podmienky také, že by to bolo príliš drahé?
Štúdie toho, aký typ prepravy osôb sa oplatí, určite existujú, takže to skôr patrí do kategórie plánovania než stavania. Kombinácia prepravy po železnici, ktorá by sa končila v strede mesta a mala nejaké zástavky, je pre Bratislavu pravdepodobne adekvátnejšia než klasické metro pod zemou. To by som však ponechal na ďalší vývoj tejto metropoly, vyvíja sa dynamicky a uvidíme, kam to dospeje.
Spoločnosť Metrostav sa orientuje výrazne na environmentálnu a spoločenskú zodpovednosť. Prečo je dôležité napĺňať aj takéto ciele?
Krajinu musíme jednoznačne odovzdať našim potomkom v zachovanom stave. Zodpovednosť je na každom z nás, aby sme sa k planéte správali ohľaduplne. Je dôležité, aby sme premýšľali v intenciách lepšej budúcnosti. Aby sme túto myšlienku dokázali pretransformovať do stavebníctva, je dôležité začať využívať pri výstavbe najnovšie technológie.
Napríklad v Škandinávii využíva Metrostav pri výstavbe banských stavieb mechanizmy poháňane elektromotormi namiesto spaľovacích motorov. Každú zmenu však treba zavádzať s rozumom.

Do akej miery je reálne, aby stavebníctvo prešlo takouto premenou?
Dnes je táto premena už nezadržateľná. Všetko by sa malo začať už v samotnom projekte. Architekti či projektanti by mali uvažovať lokálne a na realizáciu stavby navrhnúť napríklad namiesto talianskeho mramoru dlažbu alebo obklad z miestnych kameňov. Ušetria sa tým dlhé prepravné trasy, ktoré vyžadujú dopravné prostriedky produkujúce emisie, a podporí sa aj miestna ekonomika. Podobne by mal rozmýšľať aj investor.
Na začiatku ste spomínali, že by ste sa chceli dostať na úroveň českého Metrostavu. Ste súčasťou českej skupiny Metrostav. Aké špecifiká má v porovnaní s Českou republikou slovenský stavebný trh? Či už v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle slova?
Ak môžem, vyberiem si skôr tie pozitíva. Slovenský trh je, samozrejme, o niečo menší ako český a rozdiel je napríklad aj v tom, že je tu množstvo zahraničných investorov. V Čechách ich nie je toľko. To je jedno špecifikum.
Druhé špecifikum je, ako som spomenul na začiatku, trh nie je až taký veľký, takže marže stavebných firiem sú celkovo menšie ako v Českej republike. Platí pravidlo, že čím je trh väčší, priamo úmerne tomu môžu stavebné firmy zvyšovať marže.




