Vystužené zemné konštrukcie majú v súčasnosti nesmierne výhody pri budovaní strmých násypov, oporných múrov či mostných opôr. Článok sa zameriava na systém vystužených zemných konštrukcií so zeleným lícom Green Terramesh, ktorý bol vo veľkej miere použitý pri budovaní zemného telesa na stavbe D48 Bělotín – Rybí, I. etapa.
Výstavba severovýchodného obchvatu mesta Pardubice zahŕňa aj premostenie mŕtveho ramena Labe a samotnej rieky Labe. Vznikne tu zavesený most s dvoma poľami a celkovou dĺžkou 254 metrov.
Modernizácia železničných tratí na Slovensku je jedným z najvýraznejších krokov smerom k bezpečnejšej, rýchlejšej a komfortnejšej doprave. Slovensko je súčasťou siete dopravných koridorov prepájajúcich kľúčové metropolitné uzly najmä vďaka železničnej trase Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, ktorá patrí do európskeho koridoru č. V. Modernizácii čiastkového úseku tohto koridoru sme sa venovali už v IS č. 2/2024 pri téme mostov uzla Žilina. V tomto článku upriamujeme pozornosť na ďalší významný úsek: modernizáciu trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry.
Článok opisuje vybrané prvky a konštrukcie a vyhodnotenie zaťažovacích skúšok, ktoré sa uskutočnili v rámci overenia ich statického pôsobenia. Ide najmä o hlavný most 201-00 na ceste II/552, trvalú lávku pre peších a cyklistov vedľa mosta 201-00 a dočasný objekt 801-00 na obchádzkovej trase a niektoré súvisiace základové konštrukcie.
V súčasnosti prebieha výstavba rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, ktorej súčasťou je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 km, prechádzajúca údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 je realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
V rámci stavby „Modernizace a dostavba ŽST Praha Masarykovo nádraží“ vznikla požiadavka na návrh zastrešenia nástupíšť rekonštruovanej železničnej stanice formou platformy nad koľajiskom. Stanica sa nachádza v centre Prahy a je jedným z najfrekventovanejších dopravných uzlov prímestskej železničnej dopravy.
Príspevok predstavuje technické riešenie a spôsob realizácie SO 08-33-12 Čadca – štátna hranica ČR/SR, zárubný múr pri koľaji č. 1 (nžkm 282,130 – 282,404), ktorý pre zhotoviteľské združenie zrealizovala formou dodávky na kľúč spoločnosť VHS Geotech s.r.o., Bratislava, dcérska spoločnosť člena združenia – spoločnosti VÁHOSTAV.
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na rozvoj železničnej dopravy je pre Slovenskú republiku strategickou prioritou. O aktuálnych úspechoch a plánoch sme sa rozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou.
Objednávateľom stavby ekoduktu pod názvom D3 Zelený most Svrčinovec bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, zhotoviteľom bolo združenie Zelený most Svrčinovec pod vedením spoločnosti VÁHOSTAV, a.s., Bratislava, a s druhým členom spoločnosťou COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o., Banská Štiavnica.
Modernizácia je navrhnutá s dôrazom na zachovanie súčasnej polohy trate a minimalizáciu zmien jej trasovania, pričom sa zachováva hlavný cieľ, a to zvýšenie traťovej rýchlosti zo súčasných 80 km/h na 120 km/h. Modernizácia úseku 3. etapy Čadca – št. hranica ČR/SR podľa dodatku č. 4 k zmluve o dielo bude ukončená v decembri tohto roku.
Jedným z výrazných projektov obnovy železničnej infraštruktúry v Slovenskej republike je projekt rekonštrukcie úseku železničnej trate Hronský Beňadik – Nová Baňa, ktorý ako dodávateľ stavebných prác realizuje tím železničného staviteľstva spoločnosti STRABAG s.r.o.
V roku 2023 sa začalo so spracovaním dokumentácie modernizácie časti železničného uzla Bratislava pre posúdenie vplyvov na životné prostredie, v roku 2024 bola dokumentácia predložená na Ministerstvo ŽP SR. V súčasnosti prebieha proces posúdenia a čaká sa na vydanie rozhodnutia. Následne sa môže príprava stavby výrazným spôsobom priblížiť k realizácii a po dlhom čakaní pozdvihnúť stav dopravnej infraštruktúry na území hlavného mesta.
Dňa 19. decembra 2024 bola uvedená do prevádzky časť úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorá je toho času vo výstavbe. Približne dvojkilometrová sprejazdnená časť sa začína v smere od Ružomberka jednosmerným pravým zjazdom z cesty I/18 a pokračuje prípojnou vetvou na novovybudovaný dvojpruh diaľnice smerom do Popradu, ktorý je napojený pri obci Ivachnová na už existujúcu diaľnicu D1.
Článok opisuje dva mosty nad železničnou traťou, ktoré bolo potrebné zbúrať a na ich mieste postaviť nové. Prvý, viac ako 90-ročný most sa nachádza pred obcou Štrba. Druhý most sa nachádza v meste Prešov.
Degradácia dodatočne predpätých segmentových mostov je celosvetovým problémom, ktorý súvisí s nedostatočnými znalosťami a technickými možnosťami v čase prvotnej aplikácie týchto objektov. Od prvého použitia technológie dodatočne predpätých segmentových mostov už pritom došlo aj k niekoľkým krehkým kolapsom vo svete či na Slovensku.
