Obchodná pasáž a reštaurácia na peróne. Do stanice v Plzni sa po rekonštrukcii vrátil život

Železničná stanica v Plzni prešla rekonštrukciou, ktorá trvala viac ako tri roky. Najvýraznejšia zmena nastala v hornej hale, ktorá získala charakter obchodnej pasáže. O premenu interiéru sa postaral ateliér A8000, ktorý budove vrátil pôvodnú farebnosť spred piatich dekád.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V roku 2016 boli české železničné stanice prevedené do majetku Správy železníc, čo odštartovalo vlnu ich premien a rekonštrukcií. Len v roku 2024 bolo dokončených, prebiehalo alebo sa začalo päťdesiat opráv či investícií do budov železníc v Česku. Tento rok sa počíta s prácami na ďalších dvadsiatich miestach.

Budova uprostred koľajiska

Hlavná stanica v Plzni patrí k architektonickým dominantám centra. Budova z roku 1907 je postavená v renesančnom a secesnom slohu a je od roku 2000 pamiatkovo chránená. Na rozdiel od väčšiny výpravných budov v Českej republike stojí uprostred koľajiska. Novú podobu objektu navrhol architektonický ateliér A8000 v združení so SUDOP PRAHA. Ten má bohaté skúsenosti s dopravnými stavbami.

K premene interiéru historickej stanice pristúpil architekt sebavedomo, ale s rešpektom k pôvodnej budove, podarilo sa mu znovuobjaviť a pozdvihnúť jej ušľachtilý výraz. Došlo k zmene farebnosti interiéru, rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi tu opäť dominujú jemné odtiene sivej, bielej a krémovej a historické prvky alebo ich repliky zvýrazňujú nové, súčasné výrobky. „Zrenovovaná stanica v Plzni je obrovská príležitosť pre rozvoj celého mesta,“ skonštatoval architekt Pavel Kvintus z ateliéru A8000.

Replika pôvodnej historickej dlažby

Pri rekonštrukcii bola do interiéru stanice navrátená architektonická kvalita a do nevyužívaných priestorov život. Najviac sa zmenil bežný pohyb cestujúcich. Po novom môžu využívať centrálny priestor pokladníc, nakúpiť si v rozšírenej obchodnej pasáži, alebo si zájsť pred odjazdom na obed do reštaurácie na nástupišti.

Hlavnú halu doplnila replika historickej dlažby, podlahy pri pokladniciach v halách doplnila súčasná kolekcia keramických obkladov, rovnako odolných ako pred viac ako sto rokmi. Celý objekt dostal novú strechu aj fasádu. Horná hala teraz získala charakter obchodnej pasáže, komerčné plochy narástli o 150 m2 a zlepšilo sa aj jej presvetlenie.

Funkcia stanice sa rozšírila podľa aktuálnych trendov na dopravné a obchodné uzly, v ktorých sa ľudia neboja čakať na ďalší vlakový spoj, zásadnou úpravou prešla centrálna pokladnica aj informačné centrum.

Renovácia s rešpektom

Jednotlivé priehradky ústrednej pokladnice spojil čierny pult v kombinácii so svetlosivými dlaždicami s minimalistickým dizajnom. Všetky toalety sú bezbariérové, nevidiacim a sluchovo handicapovaným pomáhajú nové systémy orientácie. Celý priestor sledujú bezpečnostné kamery. Kľúčovou myšlienkou návrhu je prepojenie stanice s mestom. Novinkou je reštaurácia so záhradkou a s výhľadom na vlaky, ktorá oživí dnes nevyužívaný priestor za stanicou.

„Historické časti stanice sme renovovali s rešpektom a nové sme budovali s použitím moderných materiálov, aby spolu nové a staré bolo v harmónii. Práve taký prístup je nám najbližší. Najväčší dôraz však kladieme na zjednodušenie cesty pre cestujúcich. Vnútorný priestor stanice by pre nich mal byť jednoznačne prehľadný a funkčný. Doterajšia prevádzka staničnej budovy bola totiž neprehľadná a pokladnice boli rozptýlené na niekoľkých miestach,“ povedal architekt Pavel Kvintus.

Na plzenskej hlavnej stanici moderné dlaždice Extra 60 x 120 cm nechali vďaka jednoduchému dizajnu a farebnosti vyniknúť repliky sto rokov starých dlaždíc tej istej značky RAKO.

„Je úžasné, keď sa nové materiály skvele skĺbia so starými obkladmi. Spolupráca medzi projektovým tímom, dodávateľmi, architektmi je kľúčová pre úspešnú realizáciu každého projektu. Tím načúva potrebám a víziám architektov, čím zaisťuje, že ich návrhy sú nielen realizovateľné, ale aj spĺňajú estetické a funkčné požiadavky,“ doplnil Ondřej Bomberovič z projektového tímu RAKO.

Preklad: Andrea Veselá