Vrakuňa ukazuje, ako oživiť verejné priestory sídlisk. Revitalizácia zabojuje o prestížne ocenenie

Na mieste nevyužívanej trávnatej plochy pretkanej vychodenými skratkami vo Vrakuni sa už nejaký čas nachádza verejný priestor, ktorý spája funkciu parku aj námestia. Projekt Park/Námestie Kazanská vznikol v rámci programu Živé miesta. Dnes patrí medzi diela nominované na prestížne architektonické ocenenie CE ZA AR.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Na križovatke Kazanskej a Čiernovodskej ulice vo Vrakuni sa ešte donedávna nachádzala nevyužitá plocha. V rámci projektov programu Živé miesta, prostredníctvom ktorého hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) postupne obnovujú zanedbané verejné priestranstvá, prešla táto plocha výraznou revitalizáciou. Tá do lokality priniesla kvalitný verejný priestor. Za projektom stojí trojica ateliérov PLURAL, zerozero a DIVO. 

Autori projektu označujú realizáciu za príklad zvýšeného záujmu samospráv o verejné priestory v okolí panelových bytových domov na slovenských sídliskách. Revitalizáciu verejného priestoru pri zdravotnom stredisku na Bebravskej ulici je podľa nich možné zároveň vnímať ako súčasť širšieho projektu hľadajúceho možné podoby súčasných verejných priestranstiev panelových sídlisk z druhej polovice 20. storočia. 

Na začiatku bol nefungujúci verejný priestor

V blízkosti riešeného územia sa nachádza zdravotnícke zariadenie, obchod aj zastávka MHD, čo z priestoru robí pomerne frekventovanú plochu. „Územie pred zdravotným strediskom bolo v jeho pôvodnej podobe len ťažko možné nazvať verejným priestorom. Bola to trávnatá, neartikulovaná plocha pretkaná množstvom vychodených skratiek, kde nebol dôvod zastaviť sa, iba sa ňou čo najrýchlejšie prechádzalo,“ opisuje východiskový stav Martin Jančok z ateliéru PLURAL. 

Celková plocha riešeného územia dosahuje 6 500 m². Za jedinú ako-tak fungujúcu plochu pôvodného priestoru architekt označil široký chodník smerujúci k zdravotnému stredisku, kde sa pravidelne konajú trhy. Aj ten však bol podľa slov Jančoka poddimenzovaný, s autami predajcov rozmiestnenými bez koncepcie všade navôkol. 

Trojuholníková mlatová plocha ako dominanta priestoru

Ako uvádzajú autori projektu Park/Námestie Kazanská, návrh kladie dôraz na výraznú formálnu premenu priestranstva pri zdravotnom stredisku. Za najkľúčovejší urbanistický prvok novovzniknutého námestia architekt označuje trojuholníkovú mlatovú plochu, ktorá má dvojaký charakter.

„Je námestím aj parkom, tranzitným aj pobytovým priestorom. Svojou formou a pravidelným rastrom stromov a osvetlenia jasne artikuluje priestor pre verejnosť,“ dodáva. Túto časť novovzniknutého verejného priestoru charakterizuje pravidelná mriežka výsadby, ktorá je prestriedaná rovnako pravidelnou vrstvou stĺpov verejného osvetlenia.

Všetky stĺpy boli navrhnuté vo výraznej farebnosti, čo sa najmä v prvých rokoch bude vo veľkej miere podieľať na definovaní nového verejného priestoru. Zvolené farby vychádzajú z erbu mestskej časti. Neskôr ústrednú úlohu pri definovaní verejného priestoru prevezmú samotné koruny stromov, ktoré časom vytvoria súvislú tieniacu vrstvu nad spevnenými plochami. 

Tranzitnú funkcie nahradila pobytová

Trojuholníková mlatová plocha plní zároveň funkciu tranzitného aj pobytového priestoru. Jednoduchý peší prechod územím zabezpečuje rozmiestnenie jednotlivých prvkov. Pobytovú funkciu podporuje atypický mestský mobiliár v podobe veľkej ohnutej oceľovej rúry, poľa betónových valcov určených na sedenie aj objektu pitnej fontánky. 

Pobytové prvky vychádzajú z výtvarných diel a prvkov ihrísk vo verejných priestoroch modernistických obytných súborov. Pri ich návrhu architekti kládli dôraz najmä na jednoduchú údržbu. Jeden z okrajov trojuholníkového verejného priestoru následne dopĺňajú klasické lavičky. V celom území pribudli aj stojany na bicykle a odpadkové koše. 

Stromy ostali zachované

Druhú z navrhnutých trojuholníkových plôch charakterizuje pôvodná vzrastlá aj nízka zeleň. V rámci revitalizácie bola zachovaná takmer všetka pôvodná zeleň. „Odstránené boli len dreviny, ktoré boli dendrologicky vyhodnotené ako dreviny na konci svojej životnosti. Celkovo bolo novovysadených 28 stromov,“ spresňuje Martin Jančok. 

Nemenej dôležitou súčasťou riešeného priestoru je aj nástup do zdravotného strediska. Koncipovaný je ako široký chodník, ktorý počas trhov umožní rozmiestnenie stánkov po oboch stranách. Stredom širokého chodníka vedie stromová alej. Plocha je vyhotovená z kvalitného materiálu, pričom jej spádovanie zabezpečuje odvod dažďovej vody smerom k vysadeným stromom. 

Po strane je chodník doplnený o zatrávňovacie tvárnice, ktoré budú v čase konania farmárskych trhov slúžiť ako parkovacia plocha pre automobily predajcov. Návrh zároveň zachováva parkovaciu plochu v predpolí zdravotníckeho zariadenia.