Obnova budov mala dobré tempo. Teraz však hrozí prudký prepad jej podpory
redakcia ASB Slovensko stojí na rázcestí. Po období rekordných investícií do obnovy budov v rokoch 2023 až 2025 prichádza varovanie: bez rýchlych rozhodnutí môže už v najbližších rokoch dôjsť k výraznému prepadu financovania, ktorý ohrozí rozbehnutú vlnu obnovy aj stabilitu stavebného sektora. Vyplýva to z novej analýzy „Ako udržať úspešne naštartovanú vlnu obnovy budov po roku 2025“, ktorú vypracovala platforma Budovy pre budúcnosť.
„Slovensko si nemôže dovoliť zabrzdiť v momente, keď sa obnova budov rozbehla. Sú pripravené projekty aj domácnosti. Firmy majú záujem. Chýba však stabilné financovanie. Ak ho nezabezpečíme, premrháme príležitosť modernizovať krajinu,“ upozorňuje Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.
Už v roku 2027 by mohli verejné investície klesnúť o viac než pätinu – zo súčasných približne 670 miliónov eur ročne na 530 miliónov. Ku koncu dekády môže financovanie padnúť až na úroveň 240 až 330 miliónov eur ročne, hoci Slovensko potrebuje na udržanie tempa obnovy približne 1,1 miliardy eur ročne.
Dopyt po obnove pritom dosahuje historické maximum. Len v rámci Modernizačného fondu eviduje štát a samosprávy projekty obnovy verejných budov v hodnote približne 800 miliónov eur, ktoré zatiaľ nezískali financovanie. Záujem o obnovu rodinných domov zároveň deklaruje až 660-tisíc domácností. Bez dostupných zdrojov však hrozí, že tieto investície zostanú nevyužité a už vynaložené náklady na projektovú prípravu vyjdú nazmar a úspory energií zostanú len na papieri.
Prečítajte si tiež
Ak sa investičný výpadok nepodarí preklenúť, doplatia na to najmä domácnosti. Dôsledky by pocítil aj stavebný sektor. Po období rastu hrozí firmám náhly pokles zákaziek, čo môže viesť k prepúšťaniu a odlivu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Návrat k pôvodnej kapacite by bol v budúcnosti výrazne nákladnejší a pomalší.
Z analýzy zároveň vyplýva, že Slovensko dlhodobo zaostáva za priemerom Európskej únie vo verejných investíciách do energetickej efektívnosti. Očakávaný pokles po roku 2025 tento rozdiel ešte prehĺbi, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť ekonomiky aj kvalitu života.
Riešenia pritom existujú. Slovensko má k dispozícii viaceré nástroje, ktoré umožňujú udržať tempo obnovy bez výrazného zaťaženia štátneho rozpočtu. V rámci odporúčaní platforma navrhuje okamžite alokovať dodatočné zdroje predovšetkým z Modernizačného fondu. Popritom je dôležité zabezpečiť ďalšie financovanie obnovy bytových a rodinných domov aj zo Sociálno-klimatického fondu.
„Najbližšie dva roky rozhodnú o tom, či si Slovensko udrží tempo obnovy, alebo stratí náskok, ktorý si pracne vybudovalo. Potrebujeme kontinuitu, nie stopku. Obnova budov môže byť jedným z hlavných motorov ekonomiky, ale len vtedy, ak jej dáme stabilné podmienky,“ uzatvára Nikodemová.
