Zelený radar: Od cukroviniek z lopatiek turbín až po zlomené srdce pre Tarabu

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali tento mesiac do nášho výberu a stoja za prečítanie.

Lopatky veterných turbín by sa raz mohli recyklovať na cukrovinky

Veterná energia je na vzostupe, keď však príde čas na výmenu obrovských lopatiek turbín, je to problém. Turbíny majú životnosť zvyčajne 20 až 30 rokov a lopatky rotorov sú vyrobené z ťažko recyklovateľného materiálu zo sklenených alebo uhlíkových vláken. Odhaduje sa, že tvoria 10 % európskeho odpadu z kompozitných materiálov zosilnených vláknami.

Vedci však prišli s novým riešením – vyvinuli kompozitnú živicu, ktorá by mohla byť neskôr recyklovaná do nových lopatiek turbín alebo rôznych ďalších produktov. Vrátane sladkostí. Nový materiál pozostáva z kombinácie sklenených vlákien s polymérom rastlinného a syntetického pôvodu.

Kúzlo živice potom spočíva v tom, že na konci cyklu je možné materiál rozpustiť. Uvoľní sa z akejkoľvek matrice, v ktorej sa nachádza, takže ho následne možno používať znova v nekonečnej slučke. Prečítajte si o tomto objave viac.

Egypťania riešia nedostatok vody pestovaním rastlín v hydropónii

Prakticky celý svet rieši problém s nedostatkom vody, a to najmä v horúcich letných mesiacoch alebo obdobiach sucha. Egypt sa rozhodol tento problém, ktorý zasahuje aj do poľnohospodárstva, riešiť alternatívne. A to metódou hydropónie.

Podľa OSN krajina zápasí s každoročným deficitom vody a očakáva sa, že do roku 2025 bude zaradená do kategórie krajín s nedostatkom vody kvôli zmene klímy, ale aj kvôli priehrade, ktorú nedávno postavila Etiópia na jednom z hlavných prítokov Nílu.

Orná pôda v Egypte tvorí menej ako 5 % a jej kvalita nie je dostatočná. Pestovanie zeleniny vo vode bohatej na živiny si zvyčajne vyžaduje iba 10 % vody potrebnej na tradičné pestovanie v ornej pôde. Egyptská technika využíva substráty ako piesok alebo pena.

Jej nevýhodou je, že neslúži na pestovanie strategických plodín ako pšenica, ryža, jačmeň alebo kukurica. V hydropónii sa dobre darí predovšetkým listovej zelenine. Prečítajte si o bezpôdnom poľnohospodárstve v Egypte viac.

Čistejšie životné prostredie by významne znížilo počet infarktov aj mozgových príhod

Analýza Európskej environmentálnej agentúry (EEA) ukázala súvislosť medzi životným prostredím a srdcovo-cievnymi ochoreniami či mozgovými príhodami. Z nedávnych štúdií vyplýva, že najmenej 18 % všetkých úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia v Európe je podľa odhadov spôsobených kľúčovými environmentálnymi faktormi vrátane vystavenia sa znečistenému ovzdušiu, extrémnym teplotám, pasívnemu fajčeniu a olovu.

Skutočné číslo však pravdepodobne bude ešte vyššie, lebo tento údaj nezohľadňuje napríklad znečistenie hlukom či vystavenie sa iným chemikáliám ako olovu. Environmentálnym rizikám sa dá predísť. Ako jednotlivci však máme obmedzené možnosti ochrany. Na zníženie environmentálnej záťaže sú potrebné zákony a právne predpisy vrátane tých, ktoré stanovila EÚ, a ich účinné vykonávanie. Pozrite si celú štúdiu EEA.

Lyžiari zanechávajú na svahu večné chemikálie a spôsobujú škody na stovky rokov

Večné chemikálie, teda perfluórované a polyfluórované alkylsulfonáty známe pod skratkou PFAS, zahŕňajú vyše 4 700 chemických látok. Ide o skupinu vo veľkom používaných syntetických látok, ktoré sa v priebehu času hromadia v našich telách aj v životnom prostredí, kde zostávajú extrémne dlho. Môžu viesť k zdravotným problémom, akými sú poškodenie pečene, ochorenie štítnej žľazy, obezita, neplodnosť či rakovina.

Tieto večné chemikálie vedci našli aj na svahoch v rakúskych Alpách. Vyplynulo to zo štúdie, za ktorou stojí škótsky Inštitút Jamesa Huttona v Aberdeene a Univerzita v Grazi v Rakúsku. Tá odhalila, že v pôda v oblasti rodinných lyžiarskych stredísk obsahuje 14 druhov týchto látok. Ich koncentrácia bola oveľa vyššia ako v oblastiach, kde sa nelyžuje.

O bezpečnosti používania lyžiarskych voskov s PFAS sa diskutuje už dlhší čas. V niektorých strediskách ich zakázali, rovnako sa už nepoužívajú ani na profesionálnych pretekoch.

Francúzi začali od nového roka povinne kompostovať

Organický odpad z potravín a záhrad tvorí takmer jednu tretinu odpadu z domácností. Keď sa zmieša s iným odpadom, zvyčajne končí na skládkach alebo v spaľovniach, kde produkuje skleníkové plyny ako metán a CO₂. Podľa Európskej komisie je zodpovedný za približne 16 % celkových emisií z potravinového systému EÚ. Odhaduje sa, že každý rok sa vo Francúzsku vyhodí 82 kg kompostovateľného odpadu na osobu.

Od 1. januára 2024 začala platiť v krajine povinná recyklácia organického odpadu podľa nových pravidiel o povinnom kompostovaní. Doteraz ho museli separovať len tí, ktorí vyprodukovali viac ako päť ton organického odpadu ročne.

S podporou vládneho Zeleného fondu musia obce po novom poskytnúť obyvateľom možnosť triediť bioodpad. Ten zahŕňa zvyšky potravín, zeleninové šupky, potraviny po dátume spotreby a odpad zo záhrad. Zozbieraný odpad sa potom zmení na bioplyn alebo kompost, ktorý nahradí chemické hnojivá.

Slovenský minister životného prostredia dostal na Valentína zlomené srdce

Ochrancovia prírody z Greenpeace Slovensko priniesli ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi netradičný valentínsky pozdrav. Veľký červený transparent v tvare zlomeného srdca mal nápis „Zlomili ste srdce prírode“.

Reagovali tak na jeho pôsobenie v čele rezortu, ktoré škodí prírode. Podľa riaditeľky organizácie Kataríny Juríkovej chceli ministra životného prostredia prekvapiť darčekom, ktorý si na ministerstve nájde po rokovaní vlády.

Najväčšími problémami podľa Greenpeace Slovensko, okrem spornej novely zákona o EIA, aj naďalej zostávajú spôsob výmeny vedúcich predstaviteľov na ministerstve a v dôležitých rezortných inštitúciách, ale i avizovaná podpora nezmyselných spaľovní odpadu či obnoveniu výstavby vodného diela Slatinka.

Greenpeace kritizuje tiež ministrovu ignoráciu potreby zaviesť obehové hospodárstvo a neviditeľnú snahu konkrétnymi opatreniami chrániť klímu a tým pádom aj životné podmienky občanov Slovenska.