Zelený radar: Pitná voda v Dánsku kontaminovaná pesticídmi aj premenované ministerstvo ničenia životného prostredia

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali uplynulý týždeň do nášho výberu a stoja za to, aby ste si našli chvíľu čas na ich prečítanie.

Viac ako polovica pitnej vody v Dánsku je kontaminovaná

Situácia s pitnou vodou v Dánsku je kritická a ohrozuje prechod krajiny na zelené hospodárstvo. Viac ako polovica zásob pitnej vody v krajine je totiž kontaminovaná pesticídmi a inými toxínmi. Vyšetrovanie iniciované spoločnosťou Danske Regioner pokrývalo päť dánskych regiónov. Zistilo, že jeden z desiatich vodných zdrojov prekračuje prípustné hodnoty pre rôzne nebezpečné látky.

„Kontaminácia dánskej pitnej vody dosiahla kritický bod,“ uviedla organizácia v tlačovej správe. „Ak chceme čistú pitnú vodu pre naše deti, musíme niečo urobiť hneď.“ O problémoch zásob vody v krajine organizácia informovala aj dánskeho ministra životného prostredia Mangusa Heunickea. Viaceré vodárne medzitým začali s čistením pitnej vody, aby eliminovali zvyšky pesticídov a iných toxínov.

Problém je o to rozsiahlejší, že v krajine sa na mnohých miestach spotrebuje viac vody, ako by sa malo, a zásoby sa nestíhajú dopĺňať. Geológovia varovali, že mesto Kodaň míňa 2,5-krát viac vody, ako je udržateľné. Zdroje podzemnej vody sú nadmerne využívané až na pätine územia.

Február bol deviatym najteplejším mesiacom po sebe

Tohtoročný február sa stal celosvetovo deviatym najteplejším mesiacom po sebe. Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie informovala, že svet zažíval vo februári najvyššie teploty pre druhý mesiac kalendárneho roka od začiatku vedenia záznamov.

Teplota vzduchu na povrchu Zeme dosiahla v priemere 13,54 stupňa Celzia, čo je 0,81 stupňa nad priemerom predchádzajúcich 30 rokov. Bolo to tiež o 0,12 stupňa Celzia viac než predchádzajúci najteplejší február zaznamenaný v roku 2016.

Zem zažila vlani vôbec najteplejší rok, pričom rok 2016 bol prekonaný s veľkým rozdielom. Služba Copernicus v januári oznámila, že globálne otepľovanie za obdobie 12 mesiacov (od februára 2023 do januára 2024) po prvý raz v priemere presiahlo 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. To však neznamená, že cieľ 1,5 stupňa Celzia stanovený v Parížskej dohode z roku 2015 bol prekročený. Na toto hodnotenie sa totiž používa dlhodobý priemer.

Údaje použité službou Copernicus siahajú do roku 1950, ale dostupné sú aj niektoré staršie údaje. Klimatická služba EÚ pravidelne zverejňuje údaje o teplotách na povrchu Zeme, o ľadovcovej pokrývke a zrážkach. Zistenia sa zakladajú na počítačom spracovaných analýzach, ktoré obsahujú miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete.

Globálne otepľovanie ohrozuje aj vinárov. Budú raz všetky vína chutiť rovnako?

V roku 2020, keď svet postihla vlna sucha a horúčav, sa vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles zamerali na to, ako klimatická zmena mení chute a kvalitu vína. V Kalifornii totiž horeli lesy v Napa Valley blízko vinárskej lokality a vinohradníci v panike chceli od chemikov vedieť, či dym neovplyvní chuť ovocia. Priemyselné laboratória bola zavalené vzorkami na testovanie. Osem percent kalifornského hrozna nechali pestovatelia pre obavy zhniť.

Vinárom nie sú cudzie peripetie spôsobené klimatickými zmenami. Vínna réva je totiž citlivá na zmeny podnebia a preto je každý ročník jedinečný. Vyššie teploty prinášajú zmeny do výroby vína, či už v Bordeaux vo Francúzsku alebo v Kalifornii. Jeho chuť ovplyvňujú tri zložky – cukor, kyseliny a sekundárne zlúčeniny, ktoré sa menia podľa počasia. S teplejšou klímou sa v bobuliach zvyšuje množstvo cukru a skôr dozrievajú.

S nadbytočným cukrom sa zvyšuje podiel alkoholu počas kvasenia, takže vína strácajú jemnú arómu a čoraz viac tiahnu k chuti odrody Zinfandel. Tým sa pomaly stierajú rozdiely medzi jednotlivými vínami, všetky začínajú chutiť podobne. Vinári sa preto musia postupne preorientovať na odolnejšie odrody, prípadne zbierať úradu skôr, aby sa predišlo jej prezretiu. Tieto problémy boli podrobne popísané v magazíne Knowable.

Klimatická zmena sa nevyhýba ani vinárom v Českej republike. Podľa štúdie vedcov z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied povedie otepľovanie k presunu oblastí vhodných pre pestovanie bieleho hrozna. Aj na Južnej Morave sa budú musieť časom preorientovať na ťažšie červené vína.

Znečistenie ovzdušia má vplyv na opeľovanie hmyzu

Opeľovanie je kľúčovým procesom pre rozmnožovanie mnohých rastlín a závisí od prenosu peľu zo samčích na samičie orgány. Významnú úlohu v tomto procese často zohráva hmyz ako včely, motýle, osy a sršne.

Štúdia vedcov z Univerzity vo Würzburgu v Nemecku sa zaoberala vplyvmi znečistenia ovzdušia na opeľovanie rastlín a na populáciu hmyzu. Zistili, že škodlivé látky v ovzduší môžu ovplyvniť obdobie kvitnutia rastlín a znížiť záujem hmyzu o kvety. To má negatívny dosah na proces opeľovania.

Dr. Laura Duque, spoluautorka štúdie, zdôraznila, že znečistený vzduch môže ovplyvniť orientáciu opeľovačov v teréne, kvalitu peľu a chemické zloženie rastlín. Taktiež upozornila na potrebu ďalšieho výskumu vplyvu znečistenia ovzdušia na opeľovanie, nakoľko interakcie medzi rastlinami a opeľovačmi sú pre ekosystémy kľúčové.

Okrem toho, že znečistenie ovzdušia ovplyvňuje vzťah medzi rastlinami a opeľovačmi, má aj dopad na interakcie medzi rastlinami a inými organizmami. Vedci sa teraz zameriavajú na vplyv znečistenia ozónom na opeľovanie a dravosť hmyzu, ako sú kôrovníky. Tie predstavujú zaujímavý prípad, pretože opeľujú rastliny v dospelom štádiu, ale v larválnom štádiu sa živia voškami, čo môže ovplyvniť populáciu týchto škodcov.

Nezmyselné personálne čistky v envirorezorte pokračujú

Ministerstvo životného prostredia odvolalo v pondelok 4. marca z funkcie doterajšieho riaditeľa Správy Národného parku (NP) Muránska planina Jána Šmídta. Šmídt viedol NP Muránska planina od jesene 2020, keď ho do funkcie vymenoval vtedajší šéf envirorezortu Ján Budaj.

Za jeho vedenia národný park realizoval zonáciu, získal pre park a región peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR a pripravil Stratégiu udržateľného cestovného ruchu v národnom parku. Tým sa radil medzi najrýchlejšie postupujúcich aktérov v rámci reformy národných parkov. Za krátke obdobie posunul národný park bližšie k európskej úrovni.

Ján Šmídt bol z postu riaditeľa odvolaný ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom bez udania dôvodu. Zostáva na svojom pôvodnom pracovnom mieste lesníka na správe parku. Ministerstvo skonštatovalo, že bol z funkcie odvolaný v súlade s platnou legislatívou.

„Riadením Správy NP Muránska planina bol dočasne poverený Martin Sedlák, ktorý doteraz pôsobil na správe národného parku ako odborný zamestnanec,“ uviedol odbor komunikácie envirorezortu. Sedlák doteraz pôsobil v ochrannom obvode Muráň.

Aktivisti na streche Ministerstva ničenia životného prostredia

Aktivisti z organizácie Greenpeace Slovensko na protest vyliezli na budovu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR a prekryli jeho názov transparentom Ministerstvo ničenia životného prostredia. Organizácia kritizuje kroky envirorezortu aj prístup k chráneným živočíchom, hovorí o systematickej likvidácii prírody.

„Každý týždeň nový zlý nápad. Sme svedkami neustálych útokov na environmentálny mimovládny sektor, škandalóznych návrhov noviel zákonov, ako napríklad novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), koncepcia vodnej politiky či šialených plánov výstavby spaľovní odpadu. Je skutočne absurdné, že v súčasnej dobe riadia ministerstvo životného prostredia ľudia, ktorým je príroda úplne ukradnutá,“ skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Organizácia kritizuje aj prístup rezortu k živočíchom, najnovšie k chráneným bobrom vodným. Ministerstvu vyčíta, že miesto práce na opatreniach, ktoré zmiernia dôsledky klimatickej krízy, otvára nezmyselné projekty podkopávajúce ciele stanovené v pláne obnovy či v iných záväzkoch Slovenska.

Ministerstvo trvá na podpore „modernej, účinnej a efektívnej“ vodohospodárskej politiky štátu. Tá má podľa neho najmä chrániť ľudské životy, majetok a zvyšovať blahobyt a komfort ľudí, predovšetkým pri dodávkach pitnej vody či lepšieho odkanalizovania obcí a miest.

Envirorezort tvrdí, že sa preto otvorila odborná diskusia a rozvoj vidieka bude založený na súžití človeka s prírodou. Riešiť chce aj problémy rybárov. Preto pripravuje stretnutie na úrovni užívateľov revírov a chovateľov rýb, a to aj v súvislosti s ďalšími chránenými živočíchmi, ako sú bobor, vydra či volavka.