So suchom bojujú aj obce v Bratislavskom kraji, stojí ich to tisíce eur

Dlhodobé suchá sú podstatným dopadom zmeny klímy, ktorý ohrozuje aj Bratislavský kraj. Ich výskyt a dĺžka narastajú. Obciam prinášajú mnoho problémov, od nedostatku vody a zvýšenej prašnosti až po vystavenie zelene extrémnym podmienkam.

Za posledných päť rokov zaznamenalo sucho na svojom území 50 obcí Bratislavského kraja. Financie na zmiernenie dosahov vynaložilo 35 z nich. Ďalších 15 obcí napriek zaznamenanému ohrozeniu suchom nevynaložilo žiadne prostriedky. Vyplýva to z prieskumu Adaptácia na dopady zmeny klímy v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK).

Zber dát prebiehal formou elektronického dotazníka od 7. do 14. novembra minulého roka. Oslovených bolo všetkých 73 obcí Bratislavského kraja, na prieskume sa zúčastnilo 61 z nich. Ako sa ukázalo, sucho na svojom území nezaznamenalo 11 obcí.

Najčastejšie sa prejavilo vysychaním a odumieraním zelene, a to najmä novo vysadenej. Vysychali studne a vodojemy alebo sa znižovali ich hladiny a znížila sa tiež hladina vodných tokov a jazier.

Problémom, ktorý súvisí so zmenou klímy a týmto javom bol aj väčší počet požiarov a tým pádom vznikla potreba väčšej obozretnosti pred požiarmi. Ako ďalej popísal BSK, obce z dôvodu sucha hlásili zvýšenú prašnosť na verejných priestranstvách.

Podľa prieskumu sucho najčastejšie zmierňovali zachytávaním dažďovej vody, zvyšovaním priepustnosti pôdy vďaka výsadbe zelene, inštalovaním závlahovým systémov na zeleň a obnovovaním lokálnych studní. Na tieto opatrenia minulo 27 obcí do 10-tisíc eur. Ďalších päť obcí vynaložilo od 10-tisíc do 50-tisíc eur a viac ako 50-tisíc eur dali na opatrenia tri obce.

Zmena klímy má aj sociálny a ekonomický dopad

Výsledky prieskumu sú uverejnené v Adaptačnom pláne BSK na zmenu klímy. Ten schválili župní poslanci 12. mája 2023. Zameraný je najmä na sídla a prostredie priamo s nimi súvisiace. Priama podpora miest a obcí, prípadne ďalších subjektov BSK v oblasti procesu adaptácie, je zacielená na budovanie povedomia a vzdelávanie, poskytovanie odborného poradenstva a na finančnú podporu adaptačných aktivít.

„Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dopady. Zároveň za kľúčový považujem proces prispôsobovania sa jej dopadom v sídelnom prostredí. Aj tu budeme totiž pociťovať dôsledky zmien klímy, ktoré budú mať priamy vplyv na sociálny, ekonomický a environmentálny systém,” uviedol Juraj Droba, predseda BSK.

Ako doplnila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov BSK: „Adaptačný plán BSK nenahrádza adaptačné plány konkrétnych obcí, ale dáva obciam lepšiu vedomosť a orientáciu v téme, poskytuje im podporu a súčasne je určitým strategickým usmernením pre realizáciu adaptačných opatrení na ich území.“