bytový dom

Očakávaný bratislavský projekt River Park na ľavom brehu Dunaja sfinalizoval svoju podobu. Jeho výstavba sa začala v roku 2006, no v priebehu realizácie sa menil najmä v súvislosti so zmenami situácie na trhu, od čoho sa odvíjali aj požiadavky investora na celkový výsledok projektu. Pôvodný urbanisticko-architektonický koncept holandského architekta Ericka van Egeraata tak prešiel viacerými zmenami, no pôvodná myšlienka – aby projekt bol vo svojej skladbe pokračovaním mesta – zostala zachovaná. Rovnako sa dodržal aj princíp účasti viacerých architektonických ateliérov, ktorých koordináciu zastrešil ateliér BOUDA MASÁR architekti.

Karlova Ves bola v minulosti samostatnou obcou, susediacou s hlavným mestom zo západnej strany. K Bratislave sa pripojila až v 40. rokoch minulého storočia. Neskôr, v 60. rokoch, vznikol aj územný plán, ktorý určil jej súčasnú podobu. Jadro sídliska – takzvaný obytný súbor Karlova Ves – navrhli v tom čase architekti Stanislav Talaš, Jozef Fabiánek, Karol Ružek a kolektív. Samozrejme, v priebehu polstoročia prešla mestská časť mnohými zmenami a dnes je to rozsiahle sídlisko s množstvom obyvateľov. Poslednou zmenou bolo vybudovanie bytového domu Rezidencia Kaskády.

Klientske zmeny pri bytoch v bytových domoch sa považujú za kľúč k zvýšeniu predaja bytov. Jednoznačne patria k ťažiskovým bodom pri rozhodovaní klienta o kúpe projektu. Možnosť adaptácie priestoru je veľkým lákadlom a investori tejto klientskej túžbe zväčša podliehajú. Sú však zmeny až také nevyhnutné? Nemôže sa byt navrhnúť v podobe hotového produktu podliehajúceho už len kozmetickým úpravám? Klientske zmeny totiž spúšťajú celý rad nadväzujúcich zmien, ktoré si na počiatku mnohí ani neuvedomujú.

Úpätie Malých Karpát sa javí ako veľmi príťažlivá oblasť pre developerské projekty. Spoločnosť Conwert sk 02, s. r. o., sa tiež rozhodla využiť pozitíva tejto lokality pre vybudovanie obytného súboru, ktorý chce svojím moderným dizajnom a zeleným konceptom osloviť najmä mladé rodiny. Komplex Greenvia vyrastie v extraviláne mestskej časti Záhorská Bystrica. Developer ho z dôvodu lepšej dostupnosti cieľovým klientom koncipoval ako bývanie stredného štandardu.

V centrálnej časti mesta Galanta sa nedávno začalo s výstavbou nového obytného súboru. Projekt spoločnosti GALA Residence vznikol s myšlienkou ponúknuť pokojné bývanie v zóne s kompletnou občianskou vybavenosťou. Investor sa zameral na riešenie, ktoré preferuje menší počet bytov v objekte. Variabilné dispozície jednotiek súčasne umožňujú budúcim obyvateľom priblížiť sa k svojej predstave o bývaní.

Náznaky tohtoročného ekonomického zotavenia Slovenska by sa postupne mali prejaviť aj v oblasti nehnuteľností. Už v tomto roku sa očakáva stabilizácia cien na realitnom trhu a jeho následné oživenie. Aj preto slovenskí developeri pripravujú projekty, ktoré svojou ekonomickou i projektovou precíznosťou by mohli mať šancu na úspech. Patrí k nim aj projekt areálu L & Š na Novozámockej ulici v Nitre, ktorý má už právoplatné územné rozhodnutie. Architektonická kancelária Csanda-Piterka ho pripravila ako polyfunkčný komplex, v ktorom sa nachádza obchodné centrum, hotel s biznis centrom i bytové domy.

Aby ste dospeli k tomu svojmu ideálnemu bývaniu, mali by ste mať jasno v potrebách, určiť si priority a hľadať rovnováhu medzi žiaducim a možným. Mladým manželom sa to podarilo. Jednak preto, že presne vedeli, čo chcú, a jednak preto, že našli správneho architekta a spolu s ním správnu mieru – dom im dáva presne to, čo potrebujú. Nič menej, nič viac. Veď načo aj?

Eden Park sa od minulého mesiaca nachádza medzi Prešovskou a Drieňovou ulicou v Bratislave. Hoci nejde o bájnu rajskú záhradu, bratislavské ambície nie sú vzdialené. Poskytnúť svojim obyvateľom príjemné bývanie na zemi – konkrétne v lokalite Štrkovec. Náročná situácia pozemku medzi susednými objektmi vpísala do jeho pôdorysu tvar ryby, ktorá akoby vzdialene odkazovala na svoje poslanie – bezpečnú plavbu v oceáne ľudských potrieb. „Najväčšou výzvou však bola aplikácia možností územného plánu a zhmotnenie požiadaviek klientov,” hovorí jeden z autorov projektu Ing. arch. Roman Talaš.

Parížsky projekt sociálneho bývania Villas des Vignoles, nazývaný aj Eden Bio, je rajom v mestskej džungli. Terasové domy obrastené plazivým viničom a vistériami stoja pozdĺž urastených alejí, prepojené labyrintom schodíšť, cestičiek a zákutí. Udržateľná architektúra v poňatí Edouarda Françoisa nie je len stavbou využívajúcou moderné technológie izolácií a vykurovania. To, čo ju robí skutočne šetrnou k životnému prostrediu, sú prírodné a recyklované stavebné materiály, všadeprítomná zeleň a komunitné záhradnícke programy upevňujúce tak vzájomné vzťahy ľudí, ktorí tu žijú, ako aj vzťah obyvateľov k životnému prostrediu.

Na prvý pohľad by nepoučený pozorovateľ asi predpokladal, že súbor chatiek z bambusu a dreva si postavili miestni domorodci. Keď sa však pozrie lepšie, stavba odkrýva zrejmý architektonický rukopis – rukopis študentov architektúry z nórskeho Trondheimu, ktorým nestačilo iba sedieť v školských laviciach. V Thajsku sa im podarilo postaviť sirotinec, umyváreň a prerobiť časť bývalej tržnice na verejnú knižnicu. Ich originálne realizácie naznačujú, že by svet architektúry mal s nimi počítať.

Po dlhej a precíznej príprave sa projekt multifunkčného centra Petržalka City chystá na realizáciu. Investor má platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie by mohol získať v prvom kvartáli budúceho roka. „So začiatkom výstavby etapy A počítame v polovici budúceho roka,“ povedal Juraj Richter, konateľ developera – spoločnosti Petržalka City, a. s. „Termín ukončenia prvej etapy je stanovený na začiatok roka 2013 a celé centrum by malo byť dokončené v roku 2016.“

Štokholm je mesto, ktoré sa môže pochváliť dokonale prepracovanou environmentálne šetrnou politikou. Medzi politikmi, verejnosťou a komerčnou sférou tu panuje široký konsenzus v názoroch na energetické úspory, preto sa proti opatreniam nariadeným zhora nik nebúri. Súčasťou rozvoja mesta je projekt novej štvrti Hammarby Sjöstad, ktorý v Prahe na Architecture Week predstavil architekt Stellan Fryxell z odboru územného plánovania mesta Štokholm. Prišiel na pozvanie českej neziskovej Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie.

Na prvý pohľad nenápadný, doslova vrastený do vysokej zelene – taký je nový bytový dom, ktorý vyrástol v blízkosti lesoparku na bratislavskej Kolibe. Bližší pohľad však poodhalí decentnú architektúru s prepracovaným detailom, ktorá otvára svoje vnútro slnečným lúčom a okolitej prírode. Naopak, staré stromy dodávajú stavbe intimitu a stálu sviežosť. Tá sa odráža vo filozofii architektonického konceptu, ktorý poníma motív kvetu ako symbolu súzvuku architektúry a prírody.

Do pôdorysu Bratislavy pribudol ďalší veľký bytový projekt – Jégého alej. Jeho dokončená I. a II. etapa prináša 506 bytov a apartmánov, ktoré podľa tvorcov projektu zodpovedajú súčasným kritériám bytovej výstavby. Navonok sa objekt presadzuje výraznou architektonickou členitosťou, ktorá vychádza z troch sekcií tvorených hmotami spojenými ustupujúcimi krčkami s bytmi a schodiskami. Smerom dovnútra zase Jégého alej stavia na prehľadnej a rozmanitej dispozícii bytov s balkónmi, lodžiami a rozľahlou zelenou terasou. Odvážne sú aj ambície developera, ktorý verí, „že po dokončení všetkých etáp Jégého alej napomôže Jégého ulici stať sa v blízkej budúcnosti živou veľkomestskou zónou lemovanou obchodmi, kaviarňami a reštauráciami“.

Potreba zelene v slovenských mestách je stále aktuálnou otázkou. Nedostatok voľných plôch v mestských zónach otvára cesty strešným záhradám či vertikálnej zeleni. O týchto možnostiach sa už veľa písalo, ale keď dôjde na lámanie chleba, len máloktorý investor má odvahu skúmať potenciál zelene ako pridanej hodnoty architektúry. To však neplatí v prípade nového projektu, ktorý onedlho vyrastie na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Prieluku medzi budovou požiarnického zboru a fakultnou nemocnicou vyplní zatiaľ na Slovensku ojedinelá administratívna budova, pútajúca nevšednou rastlinnou fasádou. Projekt Wallenrod má potenciál dokázať, že aj solitérna architektúra dokáže svojím vzhľadom a funkciou humanizovať degradované prostredie, a možno bude inšpiráciou pre celkovú revitalizáciu Mickiewiczovej ulice.