Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov zakladané na základe zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov čelia pri správe bytového domu mnohým zložitým problémom. Vyplývajú z vlastníckeho vzťahu jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a sú spojené nielen s potrebami spravovania vlastného majetku, ale aj s vytváraním pocitu spolupatričnosti a zodpovednosti za spoločné časti majetku a spoločné zariadenia.
Na Slovensku sa pomerne často diskutuje o výhodách či nevýhodách centralizovaného zásobovania teplom v porovnaní s využívaním individuálnych zdrojov vykurovania. Porovnávajú sa najmä ceny za 1 kWh, čo však môže viesť k skreslenému výsledku. Na získanie reálneho posúdenia vhodnosti jednotlivých možností treba zvážiť viaceré aspekty.
Napriek tomu, že o trvalo udržateľnej výstavbe možno počuť čoraz častejšie, väčšina nemá úplne jasno v tom, čo tento termín v skutočnosti znamená. Za trochu zrozumiteľnejší možno pokladať výraz zelené budovy a ďalšie so synonymickým významom ako napríklad ekologická stopa či biokompatibilná architektúra. Všetky tieto výrazy majú spoločný aspekt – myšlienku zosúladenia výstavby s okolitým životným prostredím. Ako takýto proces prebieha a čo všetko s ním súvisí, nám vysvetlil Vincent Briard, špecialista na trvalo udržateľnú výstavbu spoločnosti Knauf Insulation a zástupca spoločnosti v medzinárodných organizáciách EURIMA a EU normotvorba v Bruseli.
Obce, mestá a kraje sú jedným z najväčších správcov budov, aj keď táto činnosť nie je možno pre nezainteresovaného viditeľná na prvý pohľad. Vnútri tejto málo viditeľnej funkcie existuje osobitná funkcia, ktorá je ešte menej identifikovateľná, a tou je energetický manažment.
Technicko-ekonomické úlohy opisujúce vývoj v čase sú spojené s degradáciou užívateľských funkcií pôvodného riešenia. Stavebné objekty degradujú vo svojej funkčnosti, výrobné technológie starnú a prežívajú sa. Preto je dôležité poznať časové rozloženie očakávaného priebehu degradácie – starnutia objektu. Určenie tempa degradácie môže upozorniť na chyby vzniknuté už pri výbere konštrukčných dielov technickej časti projektu. Jedným z vhodných nástrojov riešenia sú dynamické modely.
Obvodový plášť stavebnej sústavy P 1.15 je vytvorený z pórobetónových dielcov s hrúbkou 300 mm. Dielce sú charakteristické tým, že sú spínané z prvkov s maximálnou výškou 600 mm, vyrobených technológiou Calsilox alebo Siporex na rozpon vymedzený priečne nosnými stenami. V bytovej výstavbe sa panely uplatňovali v rôznom stupni dokončenosti. Použili sa panely vytvorené iba zopnutím dielcov až po panely úplne kompletizované, t. j. panely s osadeným oknom, vnútornou aj vonkajšou finálnou povrchovou úpravou, oplechovaním, osadenou parapetnou doskou. Výhodou uplatnenia pórobetónových spínaných panelov boli aj ich dobré tepelnoizolačné vlastnosti. S rezervou prekračovali požiadavky vtedy platných noriem. Postavilo sa vyše 60-tisíc bytov v rozličných lokalitách.
V súčasnosti sa pri predaji tepla využíva dvojzložková cena, ktorá presnejšie zohľadňuje odlišné potreby jednotlivých zákazníkov a zároveň im umožňuje ovplyvňovať výšku ich nákladov za teplo.
Bytová výstavba v minulom storočí, aj keď mala niektoré technické chyby, predsa len na rozdiel od posledných 15 až 18 rokov pozitívne a komplexne riešila nároky na bývanie zvyšujúceho sa počtu obyvateľstva Slovenska a Česka. V princípe možno konštatovať, že rastúca bytová výstavba hlavne v 70. a 80. rokoch 20. stor. napriek niektorým technickým nedostatkom a predpokladanej projektovanej životnosti na obdobie 70 – 80 rokov, výrazne riešila problematiku štátnej bytovej politiky.
Obnova bytových domov už nie je žiadnou novinkou, stala sa nevyhnutnosťou dnešnej doby. Už nejaký čas je to neodvratný a správny trend mnohých slovenských miest. Niektoré sídliská doslova rozkvitajú pred našimi očami krásnymi novými fasádami. Obnova však nie je len o novej fasáde. Oveľa efektívnejšia je obnova bytových domov, ktorá zahŕňa aj zateplenie obvodových plášťov, strechy, pivničných priestorov, termostatické vyregulovanie vykurovacej sústavy, výmenu elektrických a plynových rozvodov, výmenu okien, obnovu balkónov a lodžií, revitalizáciu spoločných priestorov, vchodových dverí, výmenu výťahov a v neposlednom rade aj úpravu okolia bytovky.
Pri súčasnom trende nevyhnutného znižovania spotreby energie – a to nielen z pohľadu nákladov, ale najmä dostupnosti zdrojov – sú green buildings (zelené budovy) aktuálnou požiadavkou. Takéto budovy možno definovať ako ekologicky optimálne budovy, ktorých cieľom je minimalizovať vplyv na životné prostredie, a to od fázy realizácie až po uvedenie do prevádzky a užívanie budovy.
Z komplexnej rekonštrukcie panelového domu netreba mať strach, čím je riešenie komplexnejšie, tým je úspornejšie. Čiastočné kroky, ktoré sú navyše často roztrúsené na dlhej časovej osi, nie sú výhodné. Len komplexným riešením sa dá dosiahnuť výrazné ušetrenie finančných prostriedkov obyvateľov domov. Tento článok chce podporiť práve tento typ riešenia a inšpirovať aj ostatné spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB).
Sanácia balkónov predstavuje dôležitú súčasť obnovy bytového domu. Realizovanie tohto stavebného úkonu sa stáva doslova nutnosťou, obzvlášť v prípade visutých stavebných konštrukcií.
Bytový dom počas svojej životnosti stráca pôvodnú hodnotu opotrebením. Jeho fyzické opotrebenie predstavuje zmenu funkčných vlastností najmä vplyvom prevádzky a poveternosti. Životnosť starších domov však okrem toho významne znižuje aj zlá údržba. V procese údržby bytového domu preto rozhodujúcu úlohu hrá kvalita spravovania budovy.
Práve na Slovensku, v Piešťanoch, sa udomácnila výroba biologických domových čistiarní odpadových vôd, ktoré sú dnes najžiadanejšie a najpredávanejšie nielen v Česku a na Slovensku, ale v celej Európe. Súčasne sa vyvážajú do mnohých štátov sveta, kde sa aj na tých najnáročnejších trhoch považujú za najspoľahlivejšie.
Oceľové pozinkované potrubie sa u nás používa najčastejšie nielen na rozvody studenej vody, ale aj v distribučných sústavách ohriatej pitnej vody. Takáto prax by však už nemala ďalej pokračovať. Čitateľovi ponúkam podrobnú analýzu skutočností, ktoré použitie oceľových pozinkovaných rúr značne obmedzujú. Dúfam, že po jej prečítaní bude súhlasiť s národnou rakúskou technickou normou, v ktorej je použitie týchto rúr na potrubia teplej vody zakázané.
