Nový most cez Dunaj v Bratislave

Nový most je najvýznamnejším dielom Jozefa Lacka a „jeho chlapcov“ Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa – ako ich profesor volal. Projekt sa zrodil v súťaži, ktorú síce nevyhrali – boli až štvrtí –, pomohlo im však rozhodnutie, že most sa bude realizovať ako oceľová konštrukcia, a tri projekty pred nimi mali navrhnutú konštrukciu betónovú. Bola to podmienka plánovaného dodávateľa z Maďarska.

Projekt Lackovho kolektívu však upútal aj mimoriadne zaujímavým architektonickým riešením – šikmým pylónom na petržalskej strane s reštauráciou na jeho špici. Tento pylón vytváral nielen zaujímavú bránu do mesta, ale bol aj kontrapunktom veže Dómu sv. Martina. Ukázalo sa, že rozhodnutie realizovať Lackov projekt bolo správne. Most sa stal novou dominantou Bratislavy a v ankete o slovenskú stavbu 20. storočia zvíťazil. Nepochybne obdivuhodné sú technické parametre mosta. Hlavný mostný objekt tvorí spojitý oceľový nosník dlhý 431,8 m, zavesený na lanách v troch bodoch. Tie vedú cez šikmý pylón a sú uchytené v kotevnom bloku.

Oceľová konštrukcia mosta je dvojpodlažná. Hlavná úroveň je vyhradená pre autá. Po bokoch, na spodnej časti nosníka, sú 3,5 m široké chodníky pre peších a cyklistov. Vnútri oceľovej konštrukcie sú uložené inžinierske siete. Šírka mosta je 21 m. Vyhliadková plošina nad reštauráciou je vo výške 80 m. Prístupové rampy a estakády sú železobetónové. Most realizoval v rokoch 1967 až 1972 Doprastav Bratislava. Oceľový nosník vyrobili Vítkovické železiarne a zmontovali Hutné montáže Ostrava. Na pamätnej doske, ktorá na ňom kedysi bola, mená autorov neboli uvedené.

Jozef Lacko (1917 – 1978)

Narodil sa vo Zvolene. Architektúru študoval v Prahe – najprv na ČVUT a potom ukončil štúdiá na Nemeckej technike v roku 1941. Už v 40. rokoch realizoval viacero zaujímavých diel funkcionalistického charakteru. Od roku 1947 sa venoval súbežne aj pedagogickej práci na novozaloženej Fakulte architektúry SVŠT, kde pôsobil až do jeho prepustenia v normalizačnom procese v roku 1971. K jeho prvým prácam patrí stanica železnice v rodnom Zvolene (1947), radnica v Nových Zámkoch (1950) a najmä komplex obytných budov na Krížnej ul. v Bratislave (1948 – 1950) a budova bývalého Povereníctva dopravy s internátom medzi ulicami Dostojevského rad, Klemensova a Dobrovičova. V období socialistického realizmu navrhol spolu s M. Škorupom budovu novej Lekárskej fakulty UK na Sasinkovej ulici v Bratislave – symetrickú, kultivovanú architektúru s aulou orientovanou do Medickej záhrady.

Úspešne sa zúčastnil viacerých domácich i zahraničných architektonických súťaží, napr. súťaž na železničnú stanicu v Sofii či 1. cena v súťaži na Kultúrno-spoločenské centrum na dnešnej Pribinovej ul. v Bratislave. Najvýznamnejším dielom je však projekt Nového mosta cez Dunaj – pôvodne Mosta SNP. Významný je jeho podiel v práci Zväzu slovenských architektov a angažovanosť po okupácii v roku 1968. Po nútenom odchode z fakulty pracoval na ŠPTU až do svojej náhlej smrti v roku 1978.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský