Parkovacie normy prispievajú k otepľovaniu miest. Môžu za to asfaltové plochy aj tmavé farby
Spevnené plochy ako parkoviská sú z pohľadu prehrievania mestského priestoru najhoršou možno odpoveďou na klimatické zmeny. V lete sa veľmi rozpália a pomaly chladnú.
Povrch asfaltového parkoviska sa počas horúceho letného dňa rozpáli až na teplotu atakujúcu 50 stupňov Celzia. Naproti tomu trávnatá plocha so súvislým porastom v jeho tesnom susedstve má na poludnie v priemere o takmer 17 stupňov menej. Tieto údaje priniesla termovízna inšpekcia, ktorú si v druhej polovici augusta nechal vypracovať developer CORWIN špecializovanou firmou Terradron. Tá sa okrem iného zamerala aj na vegetačné strechy.
Meranie prebehlo v bezoblačný deň s teplotami vzduchu na úrovni 32 až 34 °C pri bezvetrí. V prvej fáze boli teplotné merania realizované v čase od 13:50 do 14:10. Druhé meranie bolo od 20:20 do 20:30 (približne 30 minút po zotmení) pre posúdenie akumulačnej schopnosti povrchov.
Práve asfaltom pokrytá plocha blízkeho nákupného strediska dopadla z pohľadu vplyvu na svoje okolie najhoršie. Nielen, že sa počas dňa veľmi rozpáli, ale aj výrazne pomalšie chladne. „Po západe slnka teplota trávnika klesla na 21,4 °C, v prípade asfaltu to bolo iba na 32,2 °C. Tento rozdiel poukazuje na jeho veľkú akumulačnú schopnosť a značný príspevok k prehrievaniu urbánneho priestoru v letných mesiacoch,“ píše sa v štúdii.
Merania vegetačných striech potvrdili, že čím vyšší a hustejší je ich porast, tým väčšia je jeho účinnosť. Miesta bez vegetácie (napríklad chodníčky) mali až o 24 °C vyššiu teplotu ako tie s najhustejšou vegetáciou (60,5 °C vs 36,5 °C).
Rozdiel takmer 40 stupňov
Ešte lepšie výsledky dosiahli miesta, ktoré sú pod kríkmi a stromami nasadenými na intenzívnej vegetačnej streche strednej veži Guthausu – boli krátko po obede v priemere o 15 °C chladnejšie ako nezatienené zelené plochy v tesnej blízkosti tieňa. Rozdiel medzi teplotou zelenej strechy pod vysadenými stromami a fóliovou strechou neďalekej budovy dokonca dosiahol až 38,6 °C.
V priemere mal povrch vegetačných striech na poludnie o 15 °C nižšiu teplotu ako strecha susedného nákupného strediska s fóliovou izoláciou (46,0 °C vs. 61,1 °C). Tá sa však, na rozdiel od asfaltového parkoviska, večer oveľa rýchlejšie ochladila.
Doplnili sa tým zistenia meraní z roku 2019 na projekte Blumental. Tie ukázali, že najhoršie vlastnosti má počas letných horúčav strecha s čiernou lepenkovou pokrývkou, ktorá sa dokázala zahriať až na viac ako 71 °C. Zároveň odhalili, ako veľmi záleží aj na farbe povrchov, na ktoré dopadá slnečné žiarenie. Napríklad sivé chodníky mali cca 51 °C, no susedná na červeno sfarbená plocha bola ešte o 12 stupňov teplejšia.
Parkovacie normy pri rezidenčných projektoch situáciu zhoršujú
Vo všeobecnosti platí, že spevnené plochy ako parkoviská a podobne sú z pohľadu prehrievania mestského priestoru v letných mesiacoch najhoršou možno odpoveďou na klimatické zmeny. Naopak, využívanie vegetačných striech alebo zelených plôch v okolí budov má pozitívny vplyv na okolie.
„Bohužiaľ dnešná parkovacia norma, ktorá vyžaduje budovanie obrovského množstva parkovísk pri rezidenčných projektoch, sekundárne vedie k ďalšiemu otepľovaniu lokalít, v ktorých ľudia bývajú. Vyhnúť sa tomu dá len budovaním podzemných parkovísk, čo výrazne predražuje výstavbu,“ upozornila Dominika Diačiková, development manažérka spoločnosti CORWIN.
Zároveň poukázala na fakt, že práve udržateľné stavby majú z pohľadu vývoja klímy budúcnosť. „Ak by sa merania uskutočnili krátko po daždi, boli by rozdiely v prospech vegetačných striech či zelene ešte výraznejšie. Tak strešný substrát, ako aj dažďové záhrady totiž vďaka akumulácii vody dokážu jej postupným odparovaním ochladzovať svojej okolie,“ doplnila Diačiková.
Zdroj: CORWIN
