Architektúra dokáže ovplyvniť budúcnosť našich detí

Priemerné dieťa strávi do maturity v školskej budove približne 15 tisíc hodín. Dosť na to, aby sme konečne prestali ignorovať význam kvality vnútorného prostredia škôl a škôlok a zapojili do projektov rekonštrukcie a výstavby aj odborníkov, vrátane architektov.

Štúdia Harvard University odkazuje aj najväčším skeptikom, spochybňujúcim význam kvalitného vnútorného prostredia, že školská budova má vplyv nielen na zdravie, ale aj na myslenie a výkonnosť detí. Zlá kvalita vzduchu v triedach môže viesť k astme, alergiám, či bolesti hlavy, no zasahuje aj do akademických výsledkov detí. Už malé zlepšenie vetrania o jednu jednotku (1 L/s/p) pritom môže podľa odborníkov z Harvardu zlepšiť výsledky testov z matematiky a čítania o takmer 3 percentá.

Na schopnosť detí a pedagógov sústrediť sa má tiež vplyv teplota v triede. Keď je príliš vysoká, spomaľuje to schopnosť spracovávať informácie, najmä pri komplexnejších úlohách, akými sú pamäťové a logické zadania a plánovacie schopnosti. Zvýšenie teploty o 8 stupňov Celzia znižuje výkonnosť študentov až o vyše 12 percent.

Po týchto vedeckých zisteniach asi nikoho neprekvapí, že nekvalitné osvetlenie môže zhoršiť plynulosť čítania o polovicu. Hluk zase nepriaznivo ovplyvňuje nielen čítanie a písanie, ale môže mať negatívny vplyv aj na kognitívny vývoj detí. Francúzski výskumníci napríklad zistili, že zvýšenie hluku o 10 dB zhoršuje skóre študentov v jazykových testoch o 5,5 bodu.

A čo s tým má Slovensko?

Monitoring vnútorného prostredia, ktorý v 28 školách a škôlkach na Slovensku zrealizovala platforma Budovy pre budúcnosť so spoločnosťami Saint-Gobain a Daikin a Stavebnou fakultou Technickej univerzity Košice potvrdil, že naše deti trávia počas vykurovacieho obdobia viac ako tri štvrtiny času vo vydýchanom vzduchu s prekročenou limitnou koncentráciou škodlivých látok 1.000 ppm.

Hluk v triedach často prekračuje limitnú hodnotu 40 decibelov až dvojnásobne. Pre porovnanie, ide o rovnaké akustické zaťaženie ako zvuk cirkulárky na drevo zo vzdialenosti  desiatich metrov. „Už hluk na úrovni 65 decibelov má pritom výrazný negatívny vplyv na slovné úlohy, počítanie a rýchlosť odpovedania na otázky,“ hovorí Peter Petraško, Key Segments Developer spoločnosti Saint-Gobain pre značku Ecophon. Problémom v slovenských školách sú tiež vysoké teploty, ktoré prevyšujú aj kritických 30 °C.

Potrebujeme spoluprácu odborníkov

Deti si zaslúžia kvalitné podmienky na vzdelávanie, obzvlášť v situácii, keď značná časť našich škôl bola postavená pred polstoročím. Téma je mimoriadne aktuálna, keďže do školstva pôjde do roku 2027 takmer miliarda eur. Ide o obrovskú príležitosť, ktorá má šancu zlepšiť celkovú kvalitu vnútorného prostredia škôl a pozitívne ovplyvniť až 140 tisíc žiakov.

„Kvalitnú a udržateľnú výstavbu vieme dosiahnuť iba úzkou spoluprácou všetkých aktérov od zadávateľov, cez architektov až po realizátorov. Kľúčové sú potreby tých, ktorí v školách študujú a pracujú, ako aj využitie  najlepších postupov a technológií pre vytvorenie zdravého vnútorného prostredia,“ hovorí Miroslav Zliechovec, Business Development manažér spoločnosti Saint-Gobain pre značky Isover, Rigips a Weber.

Práve zapojenie architekta sa v našich končinách stále považuje za luxus. Architekti pritom majú znalosti najlepšej praxe a dokážu prepojiť funkčnosť s estetikou a víziou budúcnosti. „Skúsení architekti rozumejú dynamike vzdelávacieho prostredia a potrebám študentov a učiteľov. Taktiež ovládajú najlepšie technologické postupy a ponuku materiálov a riešení,“ pokračuje Tomáš Guniš, projektovo-architektonický špecialista Saint-Gobain pre značky Isover, Rigips a Weber.

Architekti tak majú moc ovplyvniť nielen funkčnosť a dizajn školskej budovy a tried, ale aj budúcnosť našich detí. Nehovoriac o tom, že ak sa škola postaví dobre, benefituje z toho celá komunita. Investovanie do škôl je investíciou do našej kolektívnej budúcnosti, a ako spoločnosť máme povinnosť zvládnuť to dobre.

Zdroj: PR článok Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.