S krízou narastá potreba rýchlej a efektívnej prepravy
Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.
Zaujímavosťou je, že pôvodný objekt bratislavského terminálu postavili v roku 1970, ale už o šesť rokov neskôr vznikol prvý návrh jeho ďalšieho rozširovania. Ďalšie úvahy o modernizácii technológií a dizajnovom zlepšení budovy pre cestujúcich podnietil masívny rozvoj leteckej dopravy na Slovensku v prvých rokoch nášho milénia. V roku 2004 letiskom prešlo necelých 900-tisíc cestujúcich, pričom predpokladaná kapacita budovy bola 2 až 2,5 milióna osôb ročne. V rozpätí rokov 2003 až 2006 počet cestujúcich ročne narastal v priemere o 60 %.
„Išlo o kombináciu viacerých faktorov, pričom jedným z najvýznamnejších bol rozvoj spoločnosti SkyEurope Airlines v našej krajine a príchod írskej nízkonákladovej spoločnosti Ryanair na slovenský trh v októbri 2005. Ak porovnáme nárast výkonov od roku 2003, išlo bezpochyby o najvyšší rast (+ 400 %) spomedzi všetkých letísk európskych hlavných miest. Slováci objavili neobmedzené možnosti cestovania, ktoré im ponúkala letecká doprava. Tá sa svojou cenovou dostupnosťou postupne stávala vážnym konkurentom iným, menej pohodlnejším spôsobom dopravy,“ vysvetľuje Dana Madunická, PR manažérka a hovorkyňa Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. S nárastom cestujúcich sa začali meniť aj východiskové parametre projektu obnovy letiska. Do popredia vystúpila aj potreba rozširovania terminálu.
Ešte predtým však muselo letisko riešiť zmeny spojené so vstupom Slovenska do Európskej únie a začlenením krajiny do schengenskej zóny. Vyžiadali si vybudovanie príletovej haly C, ktorou sa zabezpečilo odčlenenie schengenských a neschengenských cestujúcich na prílete. Hala C je určená pre odbavovanie schengenských cestujúcich. Stavebné úpravy súčasne letisko využilo na dispozičné zmeny, ktoré zvýšili hodinovú priepustnosť budovy. Majú prispieť k väčšiemu pohodliu rastúceho počtu cestujúcich osôb v prechodnom období, kým neprebehne plná rekonštrukcia budovy. Úvahy o rekonštrukcii a modernizácii terminálu podstatným spôsobom ovplyvnila plánovaná privatizácia letiska, ktorá vrcholila na prelome rokov 2005 a 2006. Investíciu do modernizácie mal podľa pôvodných očakávaní realizovať nový strategický partner.
Vláda však rozhodla o odstúpení od zmluvy o privatizácii pre nesplnenie privatizačných podmienok. Preto sa ustanovil nový manažment letiskovej spoločnosti, ktorý mal pripraviť nový plán rozvoja letiska. „Je ťažké povedať, ako by dopadla prípadná privatizácia letiska, najmä v súčasnej ekonomickej situácii, keď letecké spoločnosti bojujú o prežitie a samotné letiská zápasia s poklesom cestujúcich. Aj dostavba nového letiskového terminálu Skylink na letisku Schwechat sa odsunula na júl 2011 namiesto tohto roka,“ uvádza Dana Madunická.
Počet cestujúcich vybavených na bratislavskom letisku v rokoch 2000 až 2009
Zdroj: Letisko M. R. Štefánika – Bratislava Airport, a. s.
Počet pohybov lietadiel na bratislavskom letisku v rokoch 2000 až 2009
Zdroj: Letisko M. R. Štefánika – Bratislava Airport, a. s.
Obnova za chodu
Začiatkom minulého roka vláda rozhodla, že v prvej etape obnovy letiska sa bude robiť výstavba prvej časti odletového terminálu, vrátane nástupných mostov, a následne po jej sfunkčnení dostavba druhej časti terminálu v mieste súčasnej odletovej haly. Ak si nárast dopravy vyžiada ďalšie kapacity, bude rozvoj letiska pokračovať smerom k dnešnej riadiacej veži a na trávnatej ploche popri odjazdovej komunikácii. Na príprave a realizácii prebiehajúceho projektu sa podieľajú architekti spoločnosti AGA Letiště Praha, dlhoroční pracovníci a špecialisti bratislavského letiska, ako aj externí konzultanti. Letisko bude mať novú modernú odletovú budovu s celkovou úžitkovou plochou vyše 43-tisíc m2. Jej ročná kapacita sa zvýši zo súčasných približných 2,6 miliónov na okolo 5 miliónov cestujúcich, maximálna hodinová priepustnosť budovy bude 1 500 cestujúcich.
Náročnosť riešenia leteckých stavieb spočíva v tom, že okrem príslušnej národnej legislatívy a technických noriem treba pri návrhu riešenia zohľadňovať aj celú škálu medzinárodných predpisov. Nový terminál sa prispôsobuje štandardom a odporúčaniam ICAO (Medzinárodnej organizácii civilného letectva) aj IATA (Medzinárodnej asociácie leteckej prepravy). Tieto štandardy definujú parametre letiskovej infraštruktúry a stavieb. V termináli potom určujú v závislosti od predpokladanej hodinovej špičky odporúčanú veľkosť jednotlivých odbavovacích priestorov na odlete a prílete, vrátane počtu odbavovacích pracovísk (obchodné, pasové, bezpečnostné a colné odbavovanie). Nový terminál bude vybavený modernými informačnými a bezpečnostnými technológiami či technológiami, ktoré zaistia príjemné prostredie v Termináli. Zároveň si rekonštrukcia vyžiada spojenie nového odletového terminálu s terminálom B (pochádza z 90. rokov minulého storočia) a nástupnými mostmi, ktoré sa realizovali v rokoch 2007 až 2008.
„Prevádzkové hľadisko je v prípade týchto stavieb, pochopiteľne, rozhodujúce, ale takisto vzniká veľký priestor na návrh architektonického riešenia. Každá stavba by mala citlivo reagovať na svoje okolie. Pri stavbe na zelenej lúke je architekt podstatne menej viazaný než pri objekte, ktorý sa má nachádzať medzi existujúcou zástavbou. Zároveň si treba uvedomiť, že letiskový terminál je často prvým vstupom do navštívenej krajiny. Z tohto pohľadu treba zabezpečiť, aby bol príchod na letisko bezproblémový a príjemný, pretože prvý dojem často vytvára podmienky pre následný pobyt v krajine,“ hovorí Peter Čiviš, riaditeľ spoločnosti AGA – Letiště, s. r. o. Podľa jeho slov je projekt rekonštrukcie a dostavby Terminálu bratislavského letiska špecifický najmä vzhľadom na spojenie existujúcich a nových priestorov a výstavbu po etapách. Stavba sa zároveň realizuje v stiesnených priestorových podmienkach a bez prerušenia prevádzky na letisku, či obmedzenia kapacity súčasných odbavovacích priestorov.
Architektúra
Architektonické riešenie nového terminálu spočíva v jednej výraznej budove, ktorá zabezpečí všetky potrebné funkcie súvisiace s vybavením cestujúcich a batožiny. Ústredným priestorom dynamickej stavby je verejná odletová hala. Svojím prechodom cez tri nadzemné podlažia terminálu vytvára veľkorysý priestor, ktorý je zasklený zo všetkých strán. Hlavnými vertikálami na ňu nadväzujú všetky podlažia. Do haly bude vďaka progresívnemu zastrešeniu prenikať prirodzené osvetlenie počas celého dňa. Na hlavnej fasáde, orientovanej smerom k prednádražiu, sa bude nachádzať výrazný nápis BRATISLAVA AIRPORT. Prístupovú stranu dotvorí vysoký rad priečelia s nadväzujúcimi verejnými vnútornými priestormi. Letisková strana budovy sa prispôsobuje južnej orientácii zvýšeným priestorom v tranzitnej hale. Vstupy do terminálu prekrývajú zavesené konzoly (markízy). Vystupujú z jednoduchej hmoty priečelia a členia ju tak, aby sa zabránilo vplyvu extrémnych poveternostných podmienok. Výrazným prvkom sú nástupné mosty, ktoré lemujú celú dĺžku letiskovej fasády na odletovej strane terminálu. Budú zabezpečovať plynulý prechod cestujúcich z tranzitnej haly do autobusov.
Vďaka tomuto riešeniu sa výrazne zvýši bezpečnosť pohybu osôb na odbavovacej ploche a zamedzí sa tiež prípadným kolíziám. Dispozičná koncepcia nového terminálu podliehala prevádzkovým požiadavkám a potrebám pred vybavením cestujúcich a batožiny, ako aj po ňom. Zámerom bolo vytvoriť prevádzkovo prehľadné priestory s jednoduchou a rýchlou orientáciou pre cestujúcich. Z koncepčného a prevádzkového hľadiska ide o klasický terminál s jeden a pol úrovňovým odbavením (odbavenie cestujúcich prebieha v jednej výškovej úrovni terminálu, odbavenie cestujúcich na odlete vo dvoch výškových úrovniach terminálu). Podlažia prepájajú pohyblivé schody, schodisko a výťahy, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti haly. Interiér objektu charakterizuje striedanie priestorov so zvýšeným stropom s priestormi, ktoré majú bežnú svetlú výšku a ktoré sa vyhradili služobnej technickej zóne.
Na prízemí terminálu sú verejné odletové priestory na vybavovanie cestujúcich. Druhé nadzemné podlažie slúži okrem služobných priestorov ako druhý prístup k odletom a zároveň rozširuje služby vo verejnej hale. Cesta k odletom vedie eskalátormi z priestoru verejnej odletovej odbavovacej haly na tretie nadzemné podlažie. Táto časť verejnej haly slúži k nástupu cestujúcich do odletových neverejných priestorov. Možno si odtiaľ vychutnať výhľad na väčšiu časť verejnej haly, prednádražie a neďaleké Karpaty. Odletové priestory (tranzitná hala) budú napojené na služby (napríklad kaviarne, reštaurácie, obchody, či kútiky pre matky s deťmi).
Etapy výstavby
Výstavba nového terminálu sa rozdeľuje do troch fáz. V apríli sa ukončila nultá resp. predprípravná etapa, ktorá zahŕňala nové dopravné riešenie v predstaničnom priestore, premiestnenie osvetľovacích stožiarov vybavovacej plochy a preloženie kolektoru, čiže inžinierskych sietí. Do užívania sa uviedlo nové autobusové nástupisko aj výstupisko. Priestor pre krátkodobé zastavenie osobných automobilov sa presunul spred terminálu na novovybudovanú komunikáciu so šikmým státím. Vzhľadom k výstavbe sa počas letných letných mesiacov pre ďalšie odľahčenie príjazdovej a odjazdovej komunikácie upravil aj režim na parkovisku. Vstup na parkovisko aj výstup je v jeho zadnej časti, kde možno realizovať už aj platbu. Komunikácie sú súčasťou konečného dopravného riešenia pred terminálom.
Dôvodom ich budovania je aj odklon verejnej dopravy z priestorov prednádražia a jej usmernenie tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam, či už v rámci dopravy alebo výstavby. Nové umiestnenie osvetľovacích stožiarov má väzbu na výstavbu terminálu, ako aj na nový spôsob státia lietadiel – zo šikmých prejazdných stojísk na kolmé, tzv. NOSE-IN. Prekládku kolektora inžinierskych sietí si zasa vyžiadala jeho poloha existujúceho kolektoru, ktorý prechádza cez stavenisko nového terminálu.
Podzemný letiskový kolektor je na Slovensku unikátom. Jedlhý 240 metrov a jeho vnútorná svetlosť predstavuje 2,5 × 3,3 metra. Prvá fáza investície sa zameriava na samotnú stavbu novej časti odletového terminálu v priestore medzi terminálom A a terminálom všeobecného letectva (GAT). Ukončenie tejto časti sa plánuje v apríli 2010. Jej súčasťou je aj dokončenie výstavby príjazdovej a odjazdovej komunikácie v prednádraží a vybudovanie nástupných mostov a ich prepojenie na terminál B. Stavebné práce v zimných mesiacoch skomplikovalo najmä počasie. Vo februári snežilo na letisku až 18 dní, preto realizátori výstavby museli pre plnenie termínov pristúpiť pri niektorých prácach k prechodu na nepretržitú prevádzku. Napriek tomu podľa Letiska M. R. Štefánika prebieha všetko podľa plánovaného harmonogramu.
Druhá fáza výstavby by mala začať v roku 2011 po sprevádzkovaní dostavby odletového terminálu. Súčasťou tejto etapy bude demolácia existujúceho odletového terminálu A a jeho nová výstavba, či vybudovanie priľahlej komunikácie a čiastočná rekonštrukcia terminálu B. Po úplnom ukončení v marci 2012 vznikne kompaktný celok letiskového komplexu s ročnou kapacitou 5 miliónov cestujúcich.
Bratislava a Viedeň
Dosahy globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa dotýkajú aj prevádzky letísk. „Treba priznať, že letecká doprava nemá na rozdiel od ostatných verejných druhov dopravy bežne poskytovanú podporu štátu a tým je náchylnejšia k výkyvom, ktoré spôsobujú ekonomické cykly. Na druhej strane, ide o špecifický segment a s rozvojom ekonomiky logicky narastá aj potreba rýchlej a efektívnej prepravy osôb a tovaru.
Z tohto pohľadu treba rátať s ďalším rozvojom leteckej dopravy, pričom väčšia hustota letov by nemala byť chápaná ako hrozba, ale ako príležitosť pre národné ekonomiky,“ vysvetľuje Dana Madunická a dodáva: „Fungovanie letiska sa plánuje v dlhodobom horizonte, preto keď po pominutí krízy bude záujem o leteckú dopravu naďalej rásť, my tu vďaka súčasnej prebiehajúcej výstavbe budeme mať terminál, ktorý bude zodpovedať dôstojnej vstupnej bráne do Slovenskej republiky a cestujúcim poskytne komfort, ktorý si zaslúžia“.
Letisko sa orientuje na upevňovanie pozície sekundárneho letiska v spádovej oblasti. Zameriava sa na taký segment cestujúcich, v rámci ktorého dokáže poskytnúť atraktívne výhody, t. j. cenovú dostupnosť leteniek vďaka nízkonákladovým spoločnostiam, bezbariérovú komunikáciu, rýchlu dostupnosť či prehľadnosť letiska atď.
„V súčasnej situácii sa bratislavské letisko nestavia do role konkurenta viedenskému letisku, ktoré hralo významnú úlohu omnoho skôr, ako sa začala rozvíjať civilná doprava u nás. Tento čas sa nedá len tak ľahko dobehnúť. Letisko v Bratislave je znevýhodnené tým, že cestujúci tu neprestupujú, ako napríklad v Prahe, Viedni či Budapešti. Pre tieto letiská to predstavuje do istej miery garantované objemy prepravy. My sme odkázaní na to, s ktorými letiskami sú dopravcovia ochotní nás spojiť, ako aj na to, čo dokáže Slovensko ponúknuť cudzincom, aby sem prileteli na dovolenku. Napriek tomu je naďalej našim dlhodobým cieľom budovať a prevádzkovať Letisko M. R. Štefánika ako významný regionálny prepravný uzol v oblasti leteckej prepravy osôb a tovaru a napomáhať tak rozvoju civilného letectva v Slovenskej republike,“ uzatvára Dana Madunická.
Anna Salvová
Vizualizácie: AGA – Letiště, s. r. o.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
