Pôvodne začínal ako produktový dizajnér, dnes sa venuje navrhovaniu a realizácii ekologicky pasívnych domov. Budúcnosťou stavebníctva je podľa neho slama a prírodné materiály v duchu konceptu „cradle to cradle“.
ASB Články na tému
zelená architektúra
Športová zóna nie je iba o ihriskách, má byť v interakcii s prírodou a so svojimi užívateľmi. V tomto smere dostala architektka Ivana Štigová Kučírková voľné pole a naplno ho využila.
Európsky parlament začiatkom roka prijal smernicu, ktorá má obmedziť greenwashing. Čo to je, na aké sľuby nás najčastejšie láka a ako sa nevyhýba ani stavebnému segmentu?
Hlavné mesto postupne obnovuje plochy, ktoré doteraz boli len zanedbanými alebo nevyužívanými miestami. Celkovo ale ide o perspektívne miesta s potenciálom prilákať sem ľudí. O to sa pokúša magistrát spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy prostrednícvom programu Živé miesta. Mesto dnes viditeľne postupuje v revitalizácii jednotlivých lokalít v tomto programe a nastavuje nový štandard bratislavských parkov.
Architektúra budúcnosti má tlmiť negatívne dopady mestských stavieb. Takouto vizionárskou budovou je aj nový multifunkčný komplex v Paríži, ktorý prináša prírodu priamo do ulíc, a to predovšetkým na fasáde a streche.
Súčasný svätostánok milánskych klubov má už 95 rokov. Kým vyrastie nový štadión s celým areálom, ten starý možno dovŕši storočnicu.
Aké budú materiály tretieho tisícročia? Už dnes vidieť, že množstvo architektov či projektantov berie tému trvalo udržateľnej výstavby veľmi vážne. Ich prioritou však nie je len pracovať s materiálmi, ktoré sú v súlade s touto filozofiou, ale čoraz častejšie vidieť snahu navrhovať stavby, ktoré rešpektujú základné prírodné princípy.
O samohojiteľnom betóne, ktorý na zacelenie trhlín využíva baktérie, a ďalších priekopníckych myšlienkach pretavených do materiálov využívaných v architektúre a stavebníctve sme sa porozprávali s Ing. arch. Adamom Havlom, odborným konzultantom matériO Prague.
Video
Najčítanejšie
