Problémy starších rodinných domov a ich dopad na naše zdravie – 2. časť

Bolesť hlavy
Zdroj: iStock

Ako ovplyvňujú naše zdravie a psychickú pohodu zvýšené množstvo oxidu uhličitého v interiéri či nedostatok denného svetla v izbe? Prečítajte si v druhej časti nášho článku.

Podľa prieskumov pätina domácností na Slovensku hodnotí svoje bývanie ako nevyhovujúce a každý šiesty Slovák nie je spokojný, ako býva. Majitelia starších domov často bojujú so zvýšenou vlhkosťou, plesňami a nedostatočným vetraním, ktoré vedú k astme či k syndrómu chorých budov. Týmto témam sme sa venovali v prvej časti nášho článku.

S nedostatočným vetraním súvisí aj vysoká koncentrácia oxidu uhličitého (CO2), ktorý vydychujeme. Podľa štúdie Healthy Homes Barometer až 72 % Európanov pred spaním nevyvetrá svoju spálňu.

Nedostatok čerstvého vzduchu vedie k zhoršeniu spánku, pretože v miestnosti stúpa hodnota CO2. Jeho nadmerná koncentrácia spôsobuje rannú únavu, ospalosť počas dňa, bolesti hlavy, nesústredenosť, nepokojný spánok aj ťažkosti s dýchaním. Sú na ňu viac citliví najmä deti a starší ľudia.

Koncentrácia CO2 sa meria v jednotkách ppm (parts per million) a vyjadruje počet častíc CO2 na jeden milión častíc vzduchu. Zdravotne akceptovateľná hraničná hodnota koncentrácie je pritom 1 000 ppm. Táto horná hranica sa nazýva Pettenkoferovo kritérium. Pri jej prekročení budete časom vnímať pocit ťažkého a vydýchaného vzduchu. Subjektívne hodnotenie kvality vzduchu je však nespoľahlivé, nakoľko koncentráciu CO2 nevieme posúdiť našimi zmyslami.

Najviac znečistená býva detská izba

Pre predstavu, v nevetranej miestnosti s objemom 60 m3, v ktorej sa nachádza jedna osoba (v pokoji sediaci človek s váhou 80 kg), stúpne za jednu hodinu obsah oxidu uhličitého o 374 ppm. Pri prekročení hranice 1 000 ppm sa u človeka začne dostavovať ospalosť. Štúdia tiež ukázala, že najviac znečistenými miestnosťami v domácnosti bývajú, prekvapivo, detské izby. A teraz nemyslíme prach či neporiadok. Detská izba je na tom najhoršie z hľadiska znečistenia vzduchu.

V 45 % všetkých detských izieb zapojených do prieskumu bola nameraná príliš vysoká hladina CO2 z dôvodu nedostatočnej ventilácie. Iné merania spoločnosti Geotherm v detskej izbe, v ktorej spalo jedno 12-ročné dieťa, ukázali ráno pri zatvorených oknách a dverách hodnotu až 3 200 ppm!

V detskej izbe sa pri meraniach našli aj potenciálne škodlivé emisie, za ktoré je zase zodpovedné veľké množstvo hračiek a elektronických zariadení v tejto miestnosti.

Detská izba a jej znečistenie
Detská izba je na tom najhoršie z hľadiska znečistenia vzduchu. | Zdroj: iStock

Kvalitu vnútorného prostredia zhoršila aj pandémia, ktorá obmedzila vychádzanie na minimum. Podľa prieskumu spoločnosti Netatmo sa tým zvýšilo priemerné znečistenie ovzdušia v interiéroch. Viac ako 60 % domácností minimálne raz v období, v ktorom meranie prebiehalo (marec a apríl), prekročilo hodnotu maximálnej koncentrácie CO2.

Najefektívnejším riešením, ako tento problém vyriešiť a predísť nedostatku čerstvého vzduchu v interiéri, je vetranie. V podkroví to dosiahnete napríklad aj prostredníctvom ventilačnej klapky. Je súčasťou strešných okien a zabezpečuje vetranie pri zatvorenom okne. Riešením pre staršie domy je tiež rekuperácia. Pre nedostatok miesta na inštaláciu siete centralizovaného vetracieho potrubia sú v starších domoch a už obývaných domoch vhodnejšie decentralizované rekuperačné jednotky.

Nedostatok prirodzeného svetla spôsobuje depresiu

Ďalším z častých problémom starších rodinných domov je nedostatok prirodzeného svetla. Denné svetlo má významný vplyv na našu psychiku a správanie. Zlepšuje našu náladu, riadi biologické hodiny a ovplyvňuje hormóny – spôsobuje vylučovanie hormónu kortizol, ktorý telu dodáva energiu a posilňuje imunitný systém. Prirodzené svetlo zároveň vplýva aj na produktivitu práce, výkonnosť a znižuje únavu. Minimálne množstvo denného svetla v budovách stanovuje aj naša legislatíva.

Striedanie prirodzených biorytmov tela v dôsledky zmeny prirodzeného svetla nazývame cirkadiánne rytmy. Nesúlad týchto rytmov s vonkajším prostredím môže viesť k poruchám spánku, zníženej aktivite a výkonnosti alebo k pocitu nepohody.

Výmena okien na rodinnom dome
Častým problémom starších rodinných domov sú malé okná a nedostatok prirodzeného svetla v interiéri. | Zdroj: iStock

Prejavuje sa aj väčšou náchylnosťou na niektoré ochorenia a psychickou nepohodou. Ako povedal český psychológ Jiří Novák v rozhovore pre Český rozhlas, svetlo a osvetlenie miestnosti je základným atribútom, ktorý ovplyvňuje naše city a náladu. Nedostatok prirodzeného svetla pôsobí depresívne.

Podľa výskumníkov z Northwestern Medicine v Illinois je denné svetlo, najmä to počas rána, prospešné pre naše zdravie prostredníctvom jeho účinkov na náladu, bdelosť a metabolizmus. Prirodzeného svetlo by sme preto mali prijať medzi 8. hodinou ráno a poludním. Postačí súvislých 20 až 30 minút. Ak to nestihneme, môže dôjsť k desynchronizácii našich vnútorných hodín.

Prirodzené svetlo sa dá priviesť aj do miestností alebo častí domov, ktorú sú bez možnosti osadenia klasických okien. A to vďaka svetlovodom, ktoré vedia interiér presvetliť aj pri dodatočnej montáži.

„Denné svetlo má významný vplyv na ľudskú psychiku, žiadny zdroj umelého osvetlenia totiž nemá rovnaké spektrum a nemení farbu a intenzitu v priebehu dňa. So svetlovodom môžete aj ten najmenej útulný priestor premeniť v plnohodnotnú súčasť domu a zvýšiť tak kvalitu svojho bývania,“ uzatvára rozprávanie o fenoméne denného svetla architektka Klára Bukolská zo spoločnosti VELUX.

V tretej časti článku o problémoch starších rodinných domov sa dočítate, ako môžete výmenou starého kotla za nový zlepšiť zdravie sebe i svojmu okoliu.

Sláva Štefancová