Príbeh jedného sídliskového dvora. Agátka v Trnave sa zmenila na nepoznanie, ocenili to aj v súťaži CE ZA AR

Trnava už niekoľko rokov systematicky investuje do obnovy a rozvoja verejných priestorov, čím sa snaží zvyšovať kvalitu života svojich obyvateľov. Mesto sa dlhodobo zameriava na prepojenie funkčnosti, estetiky a ekologických riešení, ktoré reagujú aj na výzvy klimatickej zmeny. Jedným z príkladov takéhoto prístupu je aj projekt obnovy sídliskového a školského dvora Agátka.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Sídliskový a školský dvor Agátka v Trnave sa nachádza vo východnej časti katastrálneho územia Trnavy, východne od centrálnej mestskej zóny v mestskej časti Trnava-východ. Je situovaný medzi ulicami Hlboká, Starohájska, Vladimíra Clementisa a Spartakovská. Rovnako ako množstvo podobných sídliskových dvorov v slovenských mestách, ešte pred niekoľkými rokmi viac-menej zíval prázdnotou a vyznačoval sa v prvom rade nevyužitým potenciálom.

V roku 2017 sa mesto Trnava rozhodlo, že to zmení. Už niekoľko rokov pristupuje veľmi systematicky k postupnej obnove a modernizácii verejných priestorov naprieč celým mestom. Prvým krokom k realizácii projektu, ktorý nemá na Slovensku obdobu, bolo vyhlásenie krajinársko-architektonickej súťaže.

Predmetom súťaže bolo získanie najlepšieho riešenia komplexnej obnovy verejného sídliskového a školského dvora tak, aby boli splnené náročné funkčné a prevádzkové požiadavky i požiadavky na najvyššiu kvalitu krajinársko-architektonického riešenia.

Od súťaže k víťaznému návrhu

Súťaže na obnovu sídliskového dvora Agátka sa zúčastnili štyri autorské kolektívy. Odborná porota spomedzi všetkých návrhov označila za najlepší ten, ktorý vypracovala Ivana Štigová Kučírková.

„Zo všetkých odovzdaných návrhov je tento návrh najviac invenčný a reálny a zároveň spĺňa do najväčšej miery požiadavky mesta a jeho obyvateľov,“ uviedla v čase zverejnenia výsledkov odborná porota. Za pozitívum návrhu pritom označila environmentálne riešenie, citlivý prístup k sceleniu územia či prácu s vodným motívom.

Riešený areál dosahuje o niečo viac ako 8,5 hektára a nesie názov podľa kopca Agátka, ktorý sa nachádza v juhozápadnej časti riešeného územia. „Ide o približne 8,5 hektára veľké územie, ktoré malo podľa mňa silného génia loci. Nechcela som doň výrazne zasahovať ani ho pretvárať, ale predovšetkým ho zachovať a citlivo dotvoriť,“ opisuje hlavný zámer Ivana Štigová Kučírková, autorka víťazného návrhu.

Zároveň dodáva, že práve architektonicky minimalistické zásahy dokázali priestor pozdvihnúť a prispeli nielen k estetickej zmene, ale najmä k environmentálnej.

Projektová dokumentácia revitalizácie sídliskového a školského dvora Agátka bola vypracovaná v rokoch 2019 – 2020. Stavebné povolenie projekt získal v roku 2021. Realizácia prebiehala od marca do decembra 2022 a jej celková hodnota dosiahla približne 3,5 milióna eur. Značná časť finančných prostriedkov pritom pochádza z fondov Európskej únie.

Miesto, kde komunita žije naplno

Z funkčného hľadiska sa riešené územie rozdelilo do piatich sektorov – relaxačná zóna, areál ZŠ Spartakovská, plochy verejného parku, kopec Agátka a dvory pri Ulici V. Clementisa. Relaxačnú zónu upravili len mierne – pribudli nové herné plochy s trampolínami a vodným ihriskom, petangové ihrisko sa presunulo do tieňa stromov a komfort návštevníkov zvýšili aj nové toalety.

V areáli základnej školy prebehla komplexná premena, ktorá priniesla multifunkčné športoviská, atletickú dráhu, workoutovú zónu a exteriérové triedy podporujúce environmentálnu výchovu. Hlavný vstup sa zmodernizoval, pribudli nové prístupové cesty a celý priestor je po vyučovaní otvorený pre verejnosť.

Dominantou ďalšej (najrozsiahlejšej) časti revitalizácie sa stal potok s jazierkom, ktorý zlepšuje mikroklímu a dodáva priestoru prírodný charakter, pričom jeho okolie dopĺňajú pobytové lúky podporujúce biodiverzitu. Kedysi zanedbaný kopec Agátka sa zmenil na prírodný rekreačný priestor s chodníkmi, osvetlením a drevenou vyhliadkou, pričom zostal zachovaný aj jeho prirodzený charakter, no jeho divokosť obohatilo detské ihrisko s hobitími domčekmi.

Posledná etapa sa zamerala na najmenšie deti a komunitný život. V dvoroch pri Ulici V. Clementisa vzniklo nové ihrisko, rozsiahla záhrada s rôznorodými záhonmi a mobiliárom. Zrekonštruované schodisko prepojilo priľahlé ulice. „Dnes priestor ponúka mimoriadne pestrú škálu aktivít a človek vôbec nemusí opustiť bezprostredné okolie svojho bytu, aby zažil rôznorodé, plnohodnotné dni,“ približuje Ivana Štigová Kučírková.

„Môže začať rannou prechádzkou naboso v tráve, zacvičiť si jogu na lúke, zabehať si na atletickej dráhe, zacvičiť si na workoute, zahrať si s priateľmi basketbal alebo volejbal a stolný tenis… Ak má človek v prenájme záhon v komunitnej záhrade, vie si tam dopestovať aspoň pár základných plodín, po dohode s ostatnými nájomcami si tam niečo aj ugrilovať. K dispozícii sú aj verejné toalety. Jednoducho, dni sa tu dajú tráviť naozaj rôznorodo,“ dodáva.

Krajinná architektúra ako hnací motor projektu

Projekt obnovy sídliskového dvora Agátka v Trnave je príkladný hneď v niekoľkých ohľadoch. Jeho realizácia ukazuje priestorový aj funkčný potenciál sídliskových dvorov, zlepšuje mikroklímu a podporuje komunitný život v tejto časti mesta. Podľa jeho autorky zároveň jasne poukazuje na to, aký veľký vplyv môže mať na prostredie profesia krajinného architekta, keďže vznikol výhradne ako dielo krajinnej architektúry.

„Krajinní architekti svojou prácou prinášajú mitigačné opatrenia na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, ktorú mnohí stále ani len neakceptujú. My, krajinní architekti – na rozdiel od statickej architektúry budov –, musíme vidieť dopredu a vedieť predpokladať, ako sa plánované územie vyvinie, pretože naším hlavným stavebným materiálom je čas,“ uviedla Štigová Kučírková.

„Je až zarážajúce, ako sú mestá či developeri schopní investovať obrovské financie do statickej architektúry, zatiaľ čo problémom zostáva investovať do štvorcových metrov s rovnakým, ak nie väčším potenciálom – do priestoru, ktorý sa začína na hraniciach týchto budov,“ tvrdí.

Podľa slov autorky projektu pritom existujú nespočetné vedecké štúdie, ktoré ukazujú, že budovanie parkov, zelených plôch či dokonca mestských lesov je finančne menej náročné než následná starostlivosť o deti vyrastajúce bez kontaktu s prírodou.

„Tento projekt podľa môjho názoru dáva do pohybu zmenu vnímania verejného priestoru. Vidím, že ľudia, ktorí tam žijú, začínajú priestor postupne vnímať inak, rodí sa pocit, že k tomuto miestu patria, že je ich, a tým sa mení aj ich vzťah k nemu – čo je pre fungovanie verejných priestorov absolútne kľúčové,“ uvádza na záver.

Projekt obnovy sídliskového a školského dvora Agátka v Trnave bol nominovaný na prestížne architektonické ocenenie CE ZA AR 2025 v kategórii Exteriér, v ktorej získal prvé miesto. O cenu sa uchádzal po boku Skateparku Janka Kráľa pod Mostom SNP od U/U Studia a spolu s projektom Lávka medzi stromami od ateliéru plusminusarchitects.