Zelený radar: Amsterdam chce lepší vzduch, obmedzí turizmus. U nás turisti prišli o ľad v Demänovskej ľadovej jaskyni

Aktuálne dianie, nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré zachytil náš zelený radar.

Amsterdam plánuje obmedziť turizmus, zníži tým znečistenie ovzdušia

Amsterdam plánuje rázne znížiť počet riečnych výletných lodí, ktoré môžu zakotviť v meste. Miestne úrady chcú ich počet do piatich rokov znížiť takmer o polovicu. Podľa predstaveného plánu bude môcť v Amsterdame od roku 2028 kotviť maximálne 1 150 výletných riečnych lodí ročne. Vlani ich bolo 2 125 s približne 500-tisíc pasažiermi.

Predstavitelia Amsterdamu odhadujú, že v dôsledku tohto kroku navštívi holandskú metropolu ročne približne o 270-tisíc turistov menej a vďaka menšiemu počtu lodí sa zníži znečistenie ovzdušia. Ide o najnovší krok Amsterdamu zo série opatrení proti masovému turizmu. Miestni predstavitelia tento týždeň tiež oznámili, že už nepovolia výstavbu nových hotelových budov.

„Chceme, aby sa v meste žilo dobre obyvateľom aj návštevníkom. To znamená: žiadny nadmerný turizmus, žiadne nové hotely a maximálne 20 miliónov prenocovaní turistov v hoteloch ročne,“ uviedla tamojšia administratíva. Nový hotel bude môcť byť v holandskej metropole postavený iba vtedy, ak sa zatvorí iný hotel a nezvýši sa počet lôžok. Opatrenie sa nevzťahuje na hotelové budovy, ktoré už získali stavebné povolenie.

Škótsko sa vzdalo svojho ambiciózneho plánu na zníženie emisií

Škótska vláda sa vzdala svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 75 % do roku 2030. Urobila tak po tom, čo ho poradný orgán britskej vlády — Výbor pre klimatickú zmenu (CCC) — nedávno označil za nedosiahnuteľný. Naďalej však chce, aby sa táto časť Spojeného kráľovstva stala klimaticky neutrálnou do roku 2045.

„Akceptujeme nedávne nové hodnotenie CCC, že čiastkový cieľ do roku 2030 je nedosiahnuteľný,“ povedala v parlamente Mairi McAllanová, ministerka zodpovedná za rozvoj takzvanej ekonomiky blahobytu. Škótsko je podľa nej obmedzované škrtmi centrálnej vlády a meniacimi sa ambíciami britského premiéra Rishiho Sunaka v oblasti ochrany klímy.

Škótsko pôvodne chcelo do roku 2030 znížiť svoje emisie oxidu uhličitého (CO2) o 75 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Táto poloautonómna časť Veľkej Británie rozhoduje o niektorých oblastiach environmentálnej politiky, britská vláda však určuje takmer celú energetickú politiku.

Premiér Sunak v septembri 2023 oznámil, že jeho vláda posúva termín zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi z roku 2030 na rok 2035. Cieľom odkladu je znížiť finančný dopad tohto kroku na občanov.

V Ekvádore majú kvôli suchu elektrinu na prídel, v Kolumbii zase vodu

Ekvádor začal v utorok 17. apríla elektrickú energiu do najväčších miest krajiny poskytovať na prídel, pretože sucho spojené s klimatickým javom El Niňo spôsobilo vyčerpanie vodných nádrží a zníženie výkonu vodných elektrární. Tie pokrývajú približne 75 percent energetickej spotreby krajiny.

„Vyzývame Ekvádorčanov, aby počas tohto zlomového týždňa obmedzili svoju spotrebu elektriny,“ uviedlo ministerstvo vo vyjadrení. Noviny na celom území krajiny v utorok zverejnili rozpisy výpadkov energie v mestách vrátane metropoly Quito či miest Cuenca a Guayaquil. Výpadky elektriny zasiahli Ekvádor aj v októbri, januári a vo februári.

Hlavné mesto Kolumbie Bogota pred niekoľkými dňami začalo distribuovať vodu na prídel, pretože jej úroveň vo vodných nádržiach dosiahla mimoriadne nízke hladiny. Kolumbia tiež v prvý aprílový týždeň pozastavila vývoz elektrickej energie do Ekvádora v úsilí šetriť ju pre svoju vlastnú potrebu. Vodné elektrárne pokrývajú približne 70 percent energie spotrebovanej v Kolumbii.

Ekvádor a Kolumbia tento rok zaznamenali pokles v objeme zrážok z dôvodu oteplenia v oblasti južného Tichého oceánu. Toto oteplenie môže spôsobiť záplavy na západnom pobreží Južnej Ameriky a vyvolať sucho v údoliach Ánd, kde sa nachádza množstvo ekvádorských a kolumbijských miest.

Opäť sa hľadá strom roka, na nominácie do ankety zostáva posledný týždeň

Na nominácie do ankety Strom roka 2024 ostáva posledný týždeň, prihlasovanie stromov prostredníctvom online formulára je možné do 25. apríla. Anketa má za cieľ zviditeľniť staré, vzácne a ohrozené stromy a prispieť k ich odbornému ošetreniu a záchrane.

„Častokrát práve vďaka nominácii do ankety sa stromu dostalo dostatočnej pozornosti, a to najmä odborníkov, ktorí mu pomohli doslova v poslednej chvíli,“ uviedla Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis, ktorá súťaž organizuje.

Prihlasovanie stromov do ankety prebieha elektronicky prostredníctvom online formulára. Vybraný strom môže nominovať ktokoľvek. Potrebné je uviesť jeho druh, približnú výšku, lokalitu kde rastie a orientačný vek. Anketu bude vyhodnocovať odborná porota, do finále postúpi 12 stromov.

Prvé tri stromy získajú profesionálnu starostlivosť, víťaz postupuje do európskeho kola súťaže. „V rámci ankety Strom roka každý rok vyberáme spomedzi nominovaných stromov aj také, ktoré sa nedostanú do finálovej dvanástky, no o to viac potrebujú pomoc odborníka,“ dodala Hromadová.

Pôvodne sa malo zjednodušiť strieľanie medveďov, teraz sú ohrozené aj vlky a rysy

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa dohodlo s opozičným KDH na zmene zákona, ktorý bude riešiť odstrel medveďa. Pôvodne sa v ústavnom zákone hovorilo o 500-metrovej bezpečnostnej zóne, v ktorej by bolo možné pristúpiť k likvidácii medveďa bez správneho konania.

Teraz návrh hovorí, že odstrel medveďa sa bude môcť robiť pri ohrození života, zdravia, ale aj majetku, alebo hospodárskych záujmov. Presnú lokalitu určí na základe mimoriadnej situácie okresný úrad.

Podľa organizácie My sme les ide o podpásovku slovenskej prírode a je škoda, že návrh zákona nebol komunikovaný s odbornou verejnosťou. Ako uviedla organizácia na svojej sociálnej sieti, vyhlásenie mimoriadnej situácie sa má vzťahovať aj na iné druhy. Popri medveďovi majú byť ľahšie strieľaní vlk, šakal či úplne neškodný a ohrozený rys. „Za posledných desať rokov Štátna ochrana prírody nezaznamenala ani jedno napadnutie človeka vlkom, rysom či šakalom“, doplnili ochranári.

Občianska iniciatíva My sme les zároveň tvrdí, že pri Liptovskom Mikuláši usmrtil zásahový tím nesprávneho medveďa a podáva trestné oznámenie pre podozrenie z neoprávneného usmrtenia chráneného živočícha. Ministerstvo životného prostredia dalo údajne v súvislosti s udalosťami v Liptovskom Mikuláši pokyn zásahovým zložkám, aby usmrtili hocijakého medveďa, ktorý bude mať do 100 kíl a vek zhruba tri roky.

Demänovská ľadová jaskyňa sa možno premenuje, kvôli teplým zimám prišla o ľad

Demänovská ľadová jaskyňa, jedna z najstarších v Európe, bola pozoruhodná výskytom trvalej ľadovej výplne. O tú však po takmer 200 rokoch prišla. „Po ďalšej sérii teplých, pre ľadové jaskyne nepriaznivých zím, prišla Demänovská ľadová jaskyňa o posledné zvyšky ľadu. Je celkom možné, že po priaznivej zime sa ľad opäť v jaskyni objaví, ale jeho zásoba pravdepodobne nebude dostatočná na to, aby sa udržal po celý rok,“ informoval jej správca Michal Lopčiansky.

Ako doplnil, názov jaskyne v Nízkych Tatrách už v súčasnosti už neodráža to, že sa v nej celoročne nachádza ľad. Zatiaľ však zostáva ako zaužívaný zemepisný názov. Ľadovú výzdobu v našej jaskyni môžete, žiaľ, obdivovať už len na starších fotografiách a suveníroch. Hovorí sa však o tom, že jaskyňa by sa mohla vrátiť k svojmu pôvodnému názvu Čierna jaskyňa.

Slovensko nie je jediné, ktoré kvôli otepľovaniu prichádza o svoje prírodné bohatstvo. Jaskynný ľad ubúda aj v jaskyniach Alpách, ktoré sú položené omnoho vyššie. Organizácia Rakúsky alpský klub varovala, že vzhľadom na extrémne otepľovanie v Alpách by v krajine mohli do 45 rokov z veľkej časti zmiznúť aj ľadovce.