Agrovoltika
Galéria(8)

Záujem o agrovoltiku v Európe rastie, u nás je zatiaľ hudbou budúcnosti

Partneri sekcie:

Francúzski zákonodarcovia ako prví v Európe prijali legislatívnu úpravu, ktorá umožňuje kombinovanie poľnohospodárskej produkcie a výroby solárnej energie. Agrovoltické projekty boli v tejto krajine doteraz stavané ako fotovoltické a podporované, ak spĺňali parametre inovatívneho projektu. Môžeme očakávať boom agrovoltiky aj na Slovensku?

Agrovoltika, označovaná aj ako agrivoltaika alebo agrifotovoltaika, sa ako koncept objavila v 80. rokoch minulého storočia. Znamená využitie jednej plochy pre fotovoltickú elektráreň a zároveň pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. Primárna je pritom výroba potravín a produkcia energie je len doplnková. Fotovoltický systém zaberá na ornej pôde len minimálny priestor.

Francúzsko sa na konci januára 2023 stalo prvou krajinou v Európe, ktorá prijala legislatívnu úpravu umožňujúcu kombinovanie poľnohospodárskej produkcie a výroby solárnej energie. Agrovoltika sa tu už niekoľko rokov úspešne testuje nad vinicami, na poliach či v sadoch s ovocnými stromami.

Obzvlášť vinári ocenili koncept solárnych panelov, ktoré sa dajú natáčať tak, aby hrozno dozrelo. Systém s vertikálnymi panelmi sa v krajine zase osvedčil pri pestovaní pšenice alebo zemiakov.

Výhodami takéhoto spojenia je pomalšie vysychanie pôdy či fyzická ochrana pestovaných plodín pred vonkajšími faktormi, ako sú napríklad silné slnečné žiarenie alebo krúpy. Agrovoltické zariadenie však nefunguje s každou plodinou. Pilotné projekty po celom svete overujú, pre ktoré druhy je takéto tienenie výhodné. Experimentálne sa takto pestujú napríklad pšenica, zemiaky, chmeľ, zeler, vinič, ovocné stromy, maliny či ďatelina.

Moderné vertikálne konštrukcie zaberajú len percento ornej pôdy

V dôsledku klimatických zmien musia poľnohospodári vypracovať stratégie, ktoré zabránia negatívnym vplyvom na plodiny. Jednou z nich môže byť práve agrovoltika. Aktívne sa v Európe testuje v Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Taliansku či v spomínanom Francúzsku. Projekty skúmajú okrem vplyvu solárnych panelov na produkciu aj biodiverzitu, ukladanie uhlíka či kvalitu vody v danej lokalite.

Podľa vedcov z Fraunhoferovho inštitútu pre solárne energetické systémy spojenie poľnohospodárskej produkcie a solárnej energetiky zvyšuje efektivitu využitia pôdy o 186 %. (Zakladateľ tohto inštitútu, Adolf Goetzberger, prišiel ako prvý s nápadom spojiť poľnohospodárske aktivity a výrobu solárnej energie.)

Z konštrukčného hľadiska bývajú horizontálne panely na poliach umiestnené vo výške približne 3,5 až 5 metrov nad zemou, aby sa pod nimi mohli pohybovať ľudia aj stroje. Pri chmeli môže výška konštrukcie dosahovať až 8 metrov.

Okrem klasických horizontálnych panelov tu nájdu uplatnenie aj vertikálne konštrukcie, ktoré môžu tvoriť napríklad líniu plota. Tieto bývajú osadené bifaciálnymi (obojstrannými) fotovoltickými panelmi, ktoré dokážu vyrábať elektrinu z oboch strán. Vhodné sú pri plodinách, ktoré potrebujú viac slnka.

Zaberajú len minimum miesta, moderné vertikálne konštrukcie s obojstrannými panelmi majú záber pôdy približne 1 %. Oproti tradičným elektrárňam na fixných konštrukciách produkujú o 15 % viac solárnej energie.

Vertikálny systém
Vertikálny agrovoltický systém s bifaciálnymi panelmi v lokalite Aasen v Nemecku. Na ploche 14 hektárov tu bolo namontovaných takmer 11-tisíc solárnych modulov. | Zdroj: Next2Sun

Synergický vzťah

Veľké projekty solárnych elektrární často čelia kritike, že zaberajú ornú pôdu, ktorá mohla byť využitá inak. Agrovoltika je v tomto smere oveľa šetrnejšia k prírode aj jej zvieracím obyvateľom. V suchých oblastiach či v obdobiach s nedostatkom dažďa boli dokonca zaznamenané vyššie výnosy pri väčšine pestovaných plodín. To sa pripisuje vyššej vlhkosti pôdy a priaznivejšej mikroklíme pod fotovoltickými panelmi. Poľnohospodárom zároveň takéto riešenie môže pomôcť k finančnej a energetickej sebestačnosti.

Jednou z najväčších prekážok rozvoja agrovoltiky je najmä legislatívny rámec. Podľa medzinárodnej spoločnosti spoločnosti Sun Contracting Group nie je obrovský potenciál agrovoltiky v súčasnosti ani zďaleka vyčerpaný. Celosvetovo však chýbajú štandardné vzorové systémy, ktoré by sa dali ľubovoľne rozširovať.

Tento problém aktuálne riešia aj v susednej Českej republike. Praktickým využitím agrovoltiky sa zaoberá český poľnohospodársky sektor, ktorý chce zabrániť zneužitiu zo strany energetických firiem. Podporu tohto systému chce naviazať výhradne na aktívnych poľnohospodárov. Podľa odborníkov z Mendelovej univerzity v Brne má agrovoltika potenciál stabilizovať ekonomickú situáciu poľnohospodárov.

Ako informoval magazín Obnovitelne.cz, prvý väčší projekt spájajúci výrobu solárnej energie a poľnohospodárstvo vzniká v Čechách v spolupráci odborníkov zo spoločnosti ZENERGO Enegy, z Mendelovej univerzity v Brne, Českého vysokého učení technického a z Výskumného a šľachtiteľského ústavu ovocinárskeho Holovousy.

Agrovoltika
Horizontálne fotovoltické panely nad jabloňami v sade v obci Kressbronn. Ide o jeden z piatich pilotných projektov v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. |

Agrovoltika na Slovensku je zatiaľ hudbou budúcnosti

Slovensko na svoj boom solárnych panelov na obhospodarovaných parcelách ešte len čaká. Pilotný projekt agrovoltiky chce u nás spustiť mesto Trnava. „Zaoberáme sa využitím mestských pozemkov v extraviláne mesta, kde by sme osadenie fotovoltických panelov skombinovali s pestovaním plodím pod nimi,“ povedal pre TASR primátor Peter Bročka.

„Plány Trnavy sú viac, než sme mali na Slovensku doteraz a budeme mestu držať palce, aby sa mu podarilo pripraviť účinný plán na aplikáciu agrovoltiky. Okrem toho však nemáme zatiaľ nijaké informácie o ďalších podobných projektoch,“ komentoval aktuálnu situáciu na Slovensku Marián Maraffko zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

V súčasných podmienkach je podľa neho agrovoltika na Slovensku iba hudbou budúcnosti: „Samotnú inštaláciu väčších fotovoltických zariadení stále sprevádzajú bariéry na ich pripájanie do siete a pri ich využití v poľnohospodárstve sa počet legislatívnych prekážok ešte zvyšuje. Podobne ako v iných odvetviach, aj tu platí, že záujem poľnohospodárov je kľúčový pre urýchlenie rozvoja agrovoltiky – je však potrebné, aby im slovenskí zákonodarcovia pripravili pôdu a zmiernili tak možnú neistotu.“

Agrovoltika pole
agrovoltika tazka technika
agrovoltika horizontalny system
agrovoltika plot
agrovoltika priklady
agrovoltika priklady horizontalny system
agrovoltika jablka 1
agrovoltika jablka 2

Podľa Mariána Maraffka je najväčšou prekážkou agrovoltiky chýbajúca legislatíva. Nemáme nastavené nijaké presné podmienky alebo povinnosti, ktoré by poľnohospodárom vytvárali jasný rámec.

„V súčasnosti nie je jasné, aký vplyv by mala inštalácia fotovoltiky na úradný charakter pôdy – bola by stále evidovaná ako poľnohospodárska pôda alebo nie? To samozrejme značne ovplyvňuje aj práva poľnohospodárov na poberanie dotácií a podobne. Preto je nesmierne dôležité, aby bola agrovoltika právne zakotvená v slovenskej legislatíve tak, aby neboli poľnohospodári nejakým spôsobom za inštaláciu fotovoltiky trestaní a mali tak väčšiu motiváciu investovať do nej,“ doplnil.