Zrýchlia tempo obnovy verejných budov investície z Plánu obnovy?
Sláva Štefancová 
Na Slovensku máme približne 15 tisíc verejných budov, obnovu si pritom vyžaduje až 75 percent z nich. Hoci niektoré sú už čiastočne obnovené, súčasné tempo obnovy budov je veľmi nízke a nepostačuje na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.
Verejné budovy dnes obnovujeme zo všetkých sektorov budov najpomalšie, len 1 % namiesto odporúčaných 3 % percent. Prostriedky na obnovu týchto budov pochádzajú prevažne z eurofondov. Začiatkom roka bol schválený nový návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR, podľa ktorej je potrebné zintenzívniť tempo obnovy verejných budov.
Táto stratégia je zameraná na podporu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných ako aj súkromných. Cieľom je dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. K zintenzívneniu tempa by mal dopomôcť aj Plán obnovy, na obnovu historicky a pamiatkovo chránených budov, nemocníc, škôl a iných verejných budov má ísť celkovo 1,7 miliardy eur.
Z prieskumu verejnej mienky, ktorý spracovala agentúra FOCUS pre Slovenskú klimatickú iniciatívu a organizáciu Budovy pre budúcnosť vyplýva, že až 77 % občanov si myslí, že verejné budovy v ich okolí by si zaslúžili obnovu. Len 18 % opýtaných si myslí, že verejné budovy sú v dostatočnej kvalite a nepotrebujú žiadnu obnovu.
„Náš prieskum jednoznačne ukázal, že verejnosť vníma obnovu budov štátnych aj obecných úradov, škôl, zdravotníckych zariadení, domov kultúry či niektorých budov športovej infraštruktúry ako veľmi dôležitú,“ konštatovala koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.
Prečítajte si tiež
Podľa predstaviteľov Slovenskej klimatickej iniciatívy a organizácie Budovy pre budúcnosť je teraz dôležité, aby sa zabezpečila kvalitná implementácia, aby sa záujemcom nekládli zbytočné administratívne a byrokratické prekážky a dôsledne sa dbalo na vysokú kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov, hlavne pokiaľ ide o energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov.
Obnova historických a pamiatkovo chránených verejných budov
K najhorším z pohľadu energetickej hospodárnosti patria historické a pamiatkovo chránené verejné budovy, avšak disponujú kultúrnou hodnotou a dedičstvom, ktoré je dôležité zachovať a chrániť. Tvoria dôležitú časť verejných budov a vzhľadom na ich historickú a kultúrnu hodnotu nie je možné počítať s odpredajom alebo likvidáciou týchto budov, takže trvale zostanú súčasťou fondu budov. Ministerstvo dopravy a výstavby ich plánuje obnovovať s alokáciu 200 miliónov eur.
Obnova historických a pamiatkovo chránených budov je zároveň investične náročnejšia ako obnova bežných budov a vyžaduje si individuálny prístup a použitie menej obvyklých materiálov a postupov pri ich obnove. Historické budovy majú často atypicky členený tvar a neštandardné dispozičné a výškové usporiadanie interiérov.
Obnovou sa popri energetickom zefektívnení predĺži ich životnosť, zachová sa kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie, zlepší sa ich vnútorné prostredie a zefektívni prevádzka. Tým sa zároveň zlepší ich využiteľnosť a prístupnosť pre služby verejnosti.
„Obnova verejných budov z prostriedkov Plánu obnovy je pre Slovensko obrovská príležitosť. Vďaka týmto investíciám môžeme nielen zvýšiť dostupnosť služieb pre občana, ale aj ich kvalitu. V neposlednom rade môžeme významne predĺžiť životnosť verejných budov a znížiť ich energetickú náročnosť. To všetko sú významné funkčné, finančné aj environmentálne benefity pre štát, aj pre občanov,” dodala Katrína Nikodemová z platformy Budovy pre budúcnosť.
