V súlade s výhľadovými cieľmi Európskej únie ohľadom zvýšenia bezpečnosti prepravy osôb a tovaru, presunu prepravy z ciest na železnicu, ale aj so zreteľom na ekologický efekt tejto dopravy sú v jej členských štátoch pripravované a následne realizované projekty zamerané na modernizáciu a výstavbu novej železničnej dopravnej infraštruktúry.
V sieti Železníc Slovenskej republiky sa nachádza 76 tunelov s celkovou dĺžkou zhruba 45 km. Tunely vybudované od čias Rakúsko-Uhorska cez medzivojnové a povojnové obdobie postupne dosahujú svoju životnosť a mnohé z nich tak prirodzene vykazujú poškodenia, ktoré môžu postupne v zvýšenej miere negatívne ovplyvňovať bezpečnosť a ekonomiku ich prevádzky.
V súčasnosti sa k požiadavkám na spracovanie projektovej dokumentácie pripája ešte stále pomerne nová vec, a to spracovanie diela metodikou BIM. Na Slovensku je súčasťou najmä „pilotných“ projektov, ale v Českej republike je súčasťou štandardného zmluvného vzťahu.
Článok vyhodnocuje skúsenosti z prípravy veľkých infraštruktúrnych projektov v dvoch susediacich a blízkych krajinách z ekonomického, politického a historického hľadiska. Venuje sa trom základným oblastiam, ktoré podmieňujú prípravu veľkých projektov, a to vzdelávaniu, projekčnej príprave a verejnému obstarávaniu (vrátane zmluvných podmienok). Zároveň poukazuje na rozdiely, ale aj podobnosti a upozorňuje na dobré skúsenosti či lepší prístup v jednotlivých oblastiach.
V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha. Verejnú súťaž na naprojektovanie a realizáciu kompletného technologického vybavenia tunela Višňové a informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala vrátane záručného servisu (ďalej „technologického vybavenia“) v podmienkach žltého FIDIC-u uverejnila následne koncom júla 2022. Otváranie ponúk sa uskutočnilo začiatkom marca 2023.
„Štát dnes nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby urobil všetko potrebné, preto sa z pohľadu rekonštrukcie ciest prvých tried ide orientovať predovšetkým na mosty, ktoré sú vo veľmi zlom stave a často na hranici životnosti,“ hovorí Igor Choma, štátny tajomník Ministerstva dopravy SR.
Dĺžka diaľničného úseku je 12,536 km, súčasťou trasy je aj 25 mostov (z toho 17 je na diaľnici, tri sú nadjazdy, dva mosty sú železničné, jeden most je provizórny a buduje sa nadchod pre zver). V článku približujeme dva z nich vrátane najdlhšieho diaľničného mosta na danom úseku.
Trasa úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová vedie v geologicky náročnom území. V článku sa budeme zaoberať konštrukciami zaisťujúcimi stabilitu zosuvného územia pri obci Ivachnová, v úseku km 14,562 – 15,275 vrátane popisu realizácie. Zhotoviteľom predmetných stabilitných opatrení je spoločnosť VÁHOSTAV-SK.
Do súčasnej podoby projektovania cestných aj železničných líniových stavieb sa čoraz viac dostávajú výrazy ako BIM, BEP, CDE, GIS, 3D, 4D... Ide o skratky označujúce moderné digitálne systémy riadenia projektov a samotného projektovania, ako aj nástroje na využitie dát z projektovej dokumentácie po ukončení výstavby diela pre správu a údržbu diela. Prax ukazuje, že zatiaľ sú tieto metódy dostatočne zvládnuté v pozemnom staviteľstve, no v cestnom staviteľstve ide zatiaľ len o pokusy o ich zavedenie.
Stavebné objekty v úseku Milín – Lety, SO 222 a v úseku Háje – Milín, SO 223 sú prvé svojho druhu použité v Česku a na Slovensku. Ide o prefabrikované presýpané, oblúkové, železobetónové mosty s rozponom v jednom poli 33,11 m, čo predstavuje najdlhší rozpon v regióne.
Článok opisuje dôvody, prípravu návrhu a získané skúsenosti z rekonštrukcie mostného objektu na ceste III/3423 ponad potok Krížovianka v obci Krížovany. Pri rekonštrukcii sa pôvodná nosná konštrukcia zo železobetónových nosníkov typu Hájek nahradila doskovou konštrukciou so zabetónovanými nosníkmi.
Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu.
Spoločnosť Doprastav, a. s., realizovala na úseku „I/18 Liptovský Mikuláš, Palúdzka – Okoličné“ obnovu krytu vozovky, pričom stavebné práce sa vykonávali nepretržite 7 dní v týždni a najmä z dôvodu minimalizácie obmedzenia dopravy aj v nočných hodinách, čo sa nakoniec ukázalo ako správne rozhodnutie.
Cestné komunikácie čelia stále sa zvyšujúcemu dopravnému zaťaženiu, čo spôsobuje rýchlejšie opotrebenie povrchu vozovky spojené s vyššími nákladmi na jej údržbu a opravy.
Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie zvlneným členitým terénom, prevažne v extraviláne. Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom rovnomenného privádzača sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Za mostom v km 4,160 bude vybudovaná len pravá strana rýchlostnej cesty, ukončená v km 4,400 mimoúrovňovou križovatkou s privádzačom.
