asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Leonardo v Trnave - votrelec v historickej zástavbe

05.04.2012
Na nové sa občas ťažko zvyká. Najmä vtedy, keď sa to nové dostane do prostredia starého a navyše, keď sa tento konfrontačný mix vytvorí na Slovensku. Architektonická kvalita toho nového je často v defenzíve, vníma sa ako votrelec medzi neotrasiteľnou a uctievanou istotou histórie. K takým patrí aj novostavba bytového domu s polyfunkciou Leonardo, ktorá vstúpila do historického prostredia „slovenského Ríma“ - Trnavy. A stretla sa s odporom, najmä pamiatkarov.
Stav vecí
Aktuálny výsledok? Stavba je pozastavená tesne pred kolaudáciou, na investora je podané trestné oznámenie. Príčinou je spor medzi architektom (a investorom) a Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) v Trnave. Ten vyčíta autorom a realizátorom použitie titánzinkového opláštenia fasády kombinovaného s omietkou. Autorka projektu Leonardo Ing. arch. Andrea Klimková sa bráni a argumentuje modernou replikou techniky použitej na fasáde oproti stojaceho Arcibiskupského paláca a strechách ďalších budov v okolí stavby. Nedohoda oboch strán vyústila do postupu, ktorý zástupca investora projektu Ing. arch. Pavol Kollár nazval prejavom občianskej neposlušnosti a vzdoru architekta proti diktátu a cenzúre.

„Ako investor som sa tak ocitol medzi dvoma kameňmi,“ hovorí Pavol Kollár. „Ako architekt som dal za pravdu architektovi – tvorcovi a na časť fasády sme umiestnili titánzinkový obklad. Odpoveď nedala na seba dlho čakať. Nasledovalo zastavenie stavby a na mňa bolo podané trestné oznámenie. Diktát vkusu eskaloval spôsobom, ktorého rozmer sa blíži politickému procesu. To je nepochybne zlý signál a iste nepomôže vzťahu architekt – pamiatkar. Architekt sa cíti byť ponížený.“

byty,reality,fasáda,domy

V tejto súvislosti uveďme názor Petra Gera, urbanistu s medzinárodnými skúsenosťami, ktorý na nedávnom stretnutí pamiatkarov a architektonickej obce na pôde Spolku architektov Slovenska povedal, že „vo svete, v ktorom som pôsobil, je novotvar aj v historickom prostredí oslobodený od diktátu a ponižujúceho schvaľovania jednotlivých použitých prvkov a materiálov na fasáde objektu“.

„A tak by to malo byť,“ dodáva Pavol Kollár. „Teda nie cenzúra na základe subjektívneho videnia sveta a na princípe ‚páči sa – nepáči sa‘, ale na princípe argumentácie, akceptovania autorstva a autorského videnia, a ak argumentácia nepomáha, tak prizvaním akceptovateľného arbitra elegancie. To však našej praxi chýba.“

byty,reality,fasáda,domy

Bytový dom s polyfunkciou Rezidencia Leonardo
Miesto:  Hollého ulica, Trnava
Investor:  Apartment Trnava IN, s. r. o., Areál IN VEST, Šaľa
Projekt:  AK2, s. r. o., Bratislava
Zodpovedný projektant: Ing. arch. Andrea Klimková, autorizovaný architekt, Ing. Ľuboš Agnet, autorizovaný stavebný inžinier
Autor projektu: Ing. arch. Andrea Klimková
Spoluautor: Ing. arch. Pavol Kollár
Spolupráca: Ing. Ľuboš Agnet, Ing. Zuzana Pániková, Ing. arch. Martin Lepej, Ing. arch. Martin Bosík, Ing. arch. Monika Kubicseková
Začiatok výstavby: 09/2009
Ukončenie výstavby: 03/2012
Celkové investície: 4 806 845 €
Celková plocha pozemkov: 1 410 m2
Celková úžitková plocha: 5 430,13 m2
Plocha obytných miestností všetkých 15 bytov:  928,31 m2
Úžitková plocha apartmánu (bez lodžie): 77,85 m2
Úžitková plocha obchodov a služieb: 425,24 m2
Úžitková plocha kancelárskych priestorov: 1 201,97 m2
Celkový počet parkovacích miest:  34
Generálny zhotovovateľ: IN VEST, s. r. o.
Dodávatelia:
Krov, strecha, fasáda s titánzinkovým plechom: Kontrakting stavebné montáže, spol. s r. o.
Okná, zasklené steny: PROWIN, s. r. o.
Okná (podkrovie): VELUX Slovensko, s. r. o.
Dodávateľ titánzinkového plechu: Umicore Building Products, CZ s. r. o.
Vykurovanie: TECHMONSTAV, s. r. o.
Rozvody silnoprúdu, bleskozvod: MBM STAV, s. r. o.
Vzduchotechnika, chladenie:  KLIMATECH, s. r. o.
Rozvody slaboprúdu: KIT, s. r. o.
Požiarne dvere: PYROBATYS, s. r. o.
Bezpečnostné vstupné dvere: Sherlock, s. r. o.
Hydroizolácie: TECHKON, s. r. o.
Vonkajšie a vnútorné zábradlia:  JUDAS, s. r. o.
Fasáda REINOBOND: PROMOSYS s. r. o.
Garážová brána: MOVA, s. r. o.
Dlažby:    TILEDESING, s. r. o.
Vonkajšie spevnené plochy a komunikácie: PAMIBUILDING, s. r. o.
Potery: TERMOCEM, s. r. o.
Vnútorné omietky: HAMET, s. r. o.
Stabilizácia stien stavebnej jamy:  STAS stavby a sanácie, s. r. o.
Spevnenie dna stavebnej jamy:  RTON Stabilizácie, s. r. o.
Výťahy: Schindler výťahy a eskalátory, a. s.

byty,reality,fasáda,domyProjekt v kontexte času
Historické prostredie – Leonardo má okolo seba naozaj zdatných súperov. Nachádza sa priamo v historickom jadre Trnavy, v Mestskej pamiatkovej rezervácii na Hollého ulici, kde je v prevažnej miere zachovaná dominantná historická zástavba. Nachádza sa tu komplex univerzitných budov, budova Arcibiskupského úradu a Trnavskej univerzity, ranobarokový katedrálny Kostol sv. Jána Krstiteľa, objekt bývalej lekárskej fakulty. Priestor doplnenej mestskej zástavby je ohraničený ulicami Hornopotočná, Hollého a Univerzitným námestím.

Vznik konceptu – Koncepčný návrh vznikol na podnet vyzvanej architektonickej súťaže v roku 2007. Súťaž organizoval investor Apartment Trnava, s. r. o., v spolupráci s mestom Trnava (odbor územného rozvoja a koncepcií), pričom súťažná komisia na základe kritérií vyhodnotila návrh ateliéru AK2 ako víťazný. „Cennú historickú štruktúru sme chceli vhodne doplniť súčasným moderným a autentickým impulzom, ponúknuť priestor pre ľudí, otvoriť brány, priniesť farby, zeleň, svetlo a svieže mestotvorné podnety,“ hovorí Ing. arch. Andrea Klimková. „Dodaním novej architektúry sme chceli podporiť kvalitu starej architektúry. Nechceli sme s okolím bojovať, ale viesť nekonzervatívny dialóg.“

Pôvodný výraz – V architektonickom výraze sa dom prezentoval hladkou lesklou tvárou a čistým výrazom plášťa z ušľachtilého kovu (pôvodne medeného). Fasáda s veľkorysými okennými perforáciami odrážala funkciu budovy a zvýšené nároky na presvetlenie bytov oproti iným funkciám, ako napríklad administratíva, hotel... Do kompozičného ťažiska budovy vložili architekti veľký prázdny priestor vygradovaný dynamickým zošikmením nárožia, ktorý rozčlenil kompaktnosť hmoty.

Hľadanie kompromisov – Súťažný návrh čakalo pripomienkovanie niekoľkých orgánov a jeho prispôsobenie realite. Krajský pamiatkový úrad vzniesol celkovo 12 požiadaviek. S niektorými sa architekti stotožnili, s inými nie. Začal sa zložitý proces hľadania kompromisov a zmien architektonickej štúdie. Asi po roku a pol bolo nakoniec v marci 2009 vydané stavebné povolenie. Výsledkom bola kompromisná architektúra s nevýraznou sivou omietkovou fasádou, s dvoma malými vstupmi v parteri, ktoré mali byť riešené v tradičných rozmeroch typických pre slohovú historickú meštiansku architektúru. Na streche sa nakoniec schválila škridlová krytina sivej farby. Veľké zasklenia bytov sa formálne prekryli zvislými drevenými lamelami, aby sa docielil efekt úzkych stojatých obdĺžnikov pripomínajúcich tradičné okná historickej architektúry.

Nový investor – V roku 2009 projekt odkúpila nová spoločnosť Apartment Trnava IN, s. r .o. Tá žiadala o zmenu funkčného využitia, dispozičného riešenia a architektonickej kvality, aby mal projekt šancu na prežitie a komerčné využitie. Pôvodne navrhované veľkometrážne byty sa dispozične prehodnotili a objekt sa doplnil o funkciu administratívy v severnom krídle. V parteri ostala občianska vybavenosť. Vzhľadom na zmenu funkcie z rezidenčného projektu na čisto polyfunkčný sa vyriešil aj architektonický výraz.

„Zachovali sa základné hmotovo-priestorové regulatívy povolené v stavebnom povolení, t. j. výška rímsy, sklon a tvar strechy, základná figúra a tvar stavby,“ hovorí architektka Klimková. „Zmenili sa povrchy fasády, pričom v hre bolo viacero farebných riešení – biela, svetlosivá a tmavosivá. Nakoniec sme zvolili tmavosivú, ktorá dom opticky zoštíhlila. Na protiľahlej palácovej architektúre sú strechy obložené tmavým plechom, rovnako ako strecha kostola sv. Mikuláša.“

Zastavenie stavby – Investor poukazuje na fakt, že aj počas výstavby objektu Leonardo vznikli v jeho tesnej blízkosti stavby, kde sa požiadavky KPÚ porušili, a napriek tomu boli stavby bez problémov skolaudované. Preto investor a autori Leonarda považovali za kontraproduktívne, vzhľadom na už dosť komplikovaný proces výstavby a množstvo zmien, konzultovať všetky kroky s KPÚ a absolvovať znova podobný proces ako pri schvaľovaní projektu. Investor sa rozhodol pre zmenu stavby pred dokončením. Reakcia KPÚ bola tvrdá: bol daný podnet na stavebnú inšpekciu, zastavenie stavby stavebným úradom v Trnave, hrozba vysokej pokuty, trestné oznámenie na investora, kontroly, negatívne reakcie na stavbu v trnavských médiách. KPÚ žiada odstrániť titánzinkový obklad, nahradiť ho omietkou, zmeniť farebné riešenie a nahradiť veľký otvor na fasáde požadovanými tradičnými jedným až dvomi menšími otvormi.


Pôdorys 1. NP

Otázky, ktoré vyvoláva Leonardo
Podľa investora a architekta objektu Leonardo je hlavný problém principiálny. Nejde len o prípad objektu Leonardo v Trnave a o subjektívny názor, či je kontrast dobrý, alebo zlý v historickom prostredí. Verdikt totiž nie je postavený na hodnotení odbornej komisie z radov konzervatívnych aj progresívnych odborníkov a znalcov z viacerých príbuzných odborov a na možnosti diskutovať o sporných projektoch na Slovensku. Ponúkame aj otázky, ktoré podľa autorov nastolila kauza Leonardo.
  • Tvorbu architekta je ľahké spochybniť zaväzným stanoviskom, ale kto spochybní ­zásady pamiatkovej starostlivosti?
  • Všetko nové sa musí podriadiť, otázka je, či sa má podriaďovať len hmotovo, alebo aj výrazovo? Či má len zapadnúť, alebo aj niečím novým obohatiť? Aká bude autenticita súčasnosti, ak ju zakonzervujeme do rezervácie?
  • Akí kvalifikovaní znalci môžu kontrolovať objektívnosť a kvalitu posudkov a návrhov KPÚ a iných štátnych inštitúcií na Slovensku?
  • Kedy mesto Trnava a iné slovenské mestá vypíšu medzinárodnú ideovú súťaž na riešenie dôležitých tém verejných priestorov, námestí, významných mestských budov alebo na dizajn lavičky pred vstupom do kostola?
  • Mohol by vzniknúť v centre Trnavy podobný novodobý počin ako napríklad tancujúci dom v centre Prahy? Alebo moderná dostavba kupoly Reichstagu v Berlíne? Aký novodobý počin u nás v pamiatkovo chránenom prostredí zaujal ako inovatívny a teší sa medzinárodnému uznaniu?
  • Aká nová zástavba v historickej štruktúre na Slovensku vznikla za ostatných dvadsať rokov? Zámocká ulica v Bratislave? Nádvorie Európy v Komárne? Kto nesie zodpovednosť za export potemkinovej dedinky do slovenských miest? Máme radšej pseudoarchitektúry a pahistorické paškvily namiesto originality, rozmanitosti a autentickosti?

Na záver
Je zjavné, že stavba Leonardo je pre Trnavu kontroverzná, napriek tomu, že v strednej Európe by sa výraz kontroverzný nepoužil. Tam pri novostavbách v historickom prostredí platí zásada, že ak architekt dodrží základné funkčné a priestorové regulatívy, potom architektonické riešenie fasád, farebnosť, tvar okien, použité materiály, estetický výraz by mali byť otvoreným priestorom na slobodnú tvorbu autora. Ako inak dosiahnuť rôznorodosť, pestrosť, a nie monotónnosť prostredia podľa vopred rozdaných kariet? Aj základné charty – Aténska a Benátska – spolu s 3. kongresom ICOMOS v Budapešti v roku 1972 jednoznačne odporúčajú vstupy súčasnej a modernej (nie „upravenej“) architektúry do historického prostredia.

Aj na internetovej diskusii vidieť, že Leonardo spolarizoval vkusové hodnotenie ľudí. Ale aj o tom je moderná architektúra – má ľudí provokovať, nútiť zaujať postoj. Ak má architektúra svoj názor a kvalitu, jej šanca na prežitie sa zvyšuje.

byty,reality,fasáda,domy

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský
 
O reakciu sme v dostatočnom časovom predstihu požiadali aj Pamiatkový úrad SR, do uzávierky tohto čísla sme však ich názor nedostali.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

-->-->

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Lubo Stacho
Ešte predtým než som si prečítal Matúšov článok som napísal architektke, že barák v Trnave považujem za dom, ktorý novou rečou hovorí o tradícií trnavského historického jadra, lebo súčasným jazykom má v sebe všetko čo vyžadujú pamiatkari od realizácie v historickom jadre a Dulla to vymenúva.Malý národ malí ľudia mi povedal prof Martin Kusý, kedysi ked som ho portretoval. Ano nevidíme ani len trocha do buducnosti. čim sú naše stavby ťažkopádnejšie, tým je lepšie. Dom v Trnave je odlachčený a chce aj trochu lietať a to niekomu vadí.prof. Ľubo Stacho * A Páči sa mi to * Odpovedaj * 0 m
Odpovedať | 19.06.2012, 20:08
Pavel_Suchanek
Smutná kauza – myslenie zakázane.Od verejnej diskusie „Dialóg starej a novej architektúry“ (SAS Bratislava 2.2.2012) sa snažím sledovať trnavskú „kauzu Leonardo“. Pokúsim sa oslobodiť od všetkých súvislostí vzniku „Leonarda“ , kampane „proti“ i širších spoločenských suvislostí, ktoré vnímam. Budem sa venovať iba súčasnému výsledku, ktorý zrejme onedlho v dnešnej podobe zanikne, a jeho porovnaniu s okolitými objektmi realizovanými v nedávnom období (modelovo napr. novostavbou hotela „Holiday Inn). Tie druhé sú totiž zdanlivo bezkonfliktné, zdanlivo zapadajú, zdanlivo nevadia, zdanlivo rešpektujú kontext. Kontext, bolo aj najčastejšie používane slovo na spomínanej verejnej diskusii. Myslím, že kontext nemôžeme chápať iba izolovane, z čisto architektonického či urbanistického hľadiska. V širšom poňatí kontext nespočíva v použití tradičných materiálov, odkazov na tvaroslovné prvky či uplatnenie grafických či rytmických vzorcov. Ako kontext možno chápať sebavedomé, časovo autentické a nefalšované prezentovanie dobovej estetiky, technickej a materiálovej úrovne, dosiahnutého pokroku. Tak to bolo v minulosti. Je zrejmé, že nikdy v minulosti sa skutoční tvorcovia neuchyľovali k bezduchému rešpektovaniu, či priamo kopírovaniu – tvarovému, materiálovému, výrazovému predchádzajúcich období. Naopak, “kontext“ možno zo sledovania histórie chápať aj ako postupné kontinuálne vkladanie autentickej časovo, nefalšovanej novej hmotnej vrstvy stavieb, tak aby postupne vznikala pravdivá , nedeformovaná, živá štruktúra sídiel. Pre dokumentáciu rozdielov medzi „Leonardom“ a okolitými novostavbami použijem ešte paralelu z diela filozofa (Phdr. Antonin Mokrejš: Umění : a k čemu?, Triton 2002). Phdr.Mokrejš podrobne rozoberá rozdiel medzi skutočným myslením a bežným uvažovaním. Bežné uvažovanie vyhodnocuje predovšetkým naše vedenie, je to priamočiary proces, ktorý vyhodnotí naše informácie, vedomosti a čo najpriamejšou cestou dospeje k riešeniu. V protiklade skutočné myslenie pracuje a zaoberá sa predovšetkým tým, čo nevieme (je zrejme, že tak „mysleli“ napr Newton či Edison alebo Svetko). Pokiaľ bežným uvažovaním hľadáme odpovede, skutočným myslením vypracovávame predovšetkým otázky. V tomto svetle sú mnohé stavby výsledkom bežného uvažovania – zhodnotenia možností, vedomostí a nájdenia riešenia – bez problémov, rizík, ale aj bez otázok, objavov, skutočného napätia, skutočného dialógu. Iba ticho, slová chýbajú. Žiaľ, iba menšia časť stavieb je produktom skutočného myslenia, tie posúvajú tvorivosť a architektúru do nových horizontov, tie vedú skutočný dialóg. Nech sa akokoĺvek kriticky pozeráme na objekt „Leonardo“ v Trnave, musíme uznať, že aj keď je výsledkom mnohých kompromisov, je to produkt skutočného myslenia, že kladie predovšetkým otázky a vedie sebavedomý dialóg s historickým okolím. Chápem, že mnohým sa tento dialóg nemusi páčiť, ale je to dialóg! Možno to nie je romantická rýmovaná poézia, možno je to minimalistická próza – ale aj tá patrí do života. Považujem „Leonarda“ aj za stavbu, ktorá je v kontexte s okolím, lebo je obrazom súčasnej estetiky, súčasného tvaroslovia, výtvarneho cítenia, autentickej výpovede autorov. Je to pravdivý, nie napodobujúci, vklad daľsej časovej vrstvy do živej mestskej štruktúry. K nepriateľom plechu podotknem, že ho považujem za materiálovo ovela pravdivejší a „historickejší“ ako „umelú“ omietku na polystyréne. Keby sme použili kritérium brnenského architekta Prof. Pelčáka o schopnosti či neschopnosti stavebných materiálov „přirozeně stárnout“ som presvedčený, že zinkový plech je na tom oveľa lepšie ako omietka na polystyréne – viď. 150 ročné strechy v parižskom Montmartre.Je veľmi pravdepodobné, že Don Quijote i tentoraz svoj boj prehrá. Zdá sa, že sučasná architektúra „Leonarda“ je odsudená k zamaskovaniu, k potlačeniu skutočného myslenia bežným uvažovaním, potlačeniu tvorivosti, zásadami a predpismi. Úprimne doporučujem kolegom sa isť pozrieť, kým je čas.Žiaľ, aj toto je pravdivý obraz súčasného negativistického stavu našej spoločnosti. Sme schopní byť iba proti? Naozaj chceme autá iba montovať a nie ich tvoriť?V Bratislave 6.5. 2012Ing.arch. Pavel Suchánek,autorizovaný architekt SKA, spoluautor 7 novostavieb alebo rekonštrukcií v mestskej pamiatkovej zóne a mestskej pamiatkovej rezervácii v Bratislave
Odpovedať | 08.05.2012, 22:59
robert sekula
jeden obojstranný pohľadAko jeden z exkolegov autorov som sledoval vývoj tohto projektu v počiatočných štádiách. Neskôr som mal možnosť konfrontácie s názormi niektorých zamestnancov z KPU Trnava pri participácii na individuálnych ochranárskych aktivitách. Každý zo zúčastnených je komplexnou individualitou, ale v pozíciách svojich rolí, zahrali títo ľudia zovšeobecniteľný príbeh konfliktu dvoch paralelných svetov. Aký je výsledok projektu Leonardo a je nutné hľadať vinníka? Polyfunkčný dom Leonardo reaguje na hmotovo – priestorovú štruktúru zástavby, vytvára kvalitný mestský parter a správa sa ako výrazový akcent. Investor a projektant v istom momente oživili degenerujúci projekt, vďaka čomu stavba získala výsledné architektonické kvality, ktoré boli naznačené v štádiu štúdie. V medzi - fáze, keď investor prijal splnenie kritérií KPÚ ako podmienku realizovateľnosti, pôvodný zámer padol na úroveň bezduchej banálnej stavby. Dôvod - kritériá boli stavané na stratégiu neutrálneho doplnenia mestského bloku s odzrkadlením materiálového riešenia, perforácie fasád z okolitých objektov a návrat ku gotickej parcelizácii. V realizácii už nový stavebník pokračoval s prepracovanou pôvodnou koncepciou. Dosiahol pre mestský priestor nepopierateľný kvalitatívny bonus, žiaľ bez participácie KPÚ. Neviem, či je to tým, že obidve strany vyčerpali komunikačné možnosti, ale konflikt je na svete.Ako zásadný moment tohto druhu sporu, vnímam zdanlivú nezlučiteľnosť kreatívneho sveta tvorivých profesií, racionálnych cieľov objednávateľa a konzervátorského pohľadu ochranárov. Rozdelenie na vyhranené nezmieriteľné tábory signalizuje hlboký problém. Rozpory sa riešia ignoráciou, v lepšom prípade tzv. kompromisom. So spásonosnosťou kompromisu nesúhlasím. Kvalitným výsledkom nemôže byť kompromis, ale generovanie spoločného cieľa z iných uhlov pohľadu. Neviem v čom presne spočívajú detaily skutkovej podstaty podania trestného oznámenia na osobu investora a dôvodu zastavenia stavby, ale z tohto príbehu mám obavy, či je dohľad nad pamiatkovou starostlivosťou, vykonávaný so zmysluplnými a reálnymi cieľmi. Kvalita životného priestoru, by mala byť vnímaná ako zastrešujúca hodnota kultúrneho a teda aj pamiatkového prostredia. Z kontextu vytrhnutá ochrana pamiatkových hodnôt je realizovateľná len v špecifických prípadoch. Urbánne prostredie je potrebné tvoriť, hodnotový potenciál rozvíjať, interpretovať. Inak ide takmer spravidla o mŕtvy proces. Možno by sa pamiatkový úrad mal viac zamerať na stratégie kontrolovaných procesov vývoja sídel ako na snahu o širšie neuskutočniteľnú konzerváciu dochovaného stavu. Druhá strana, zase naplno reflektovať okruh podnetov prostredia, nech je architektúra adekvátna v dobovom a lokalitnom kontexte. Nakoniec sú aj excesy veľmi potrebným osviežením, ak neprevládnu nad menej rafinovanou časťou kontinuálnej urbanizácie. Myslím, že ten antracitový obklad je takým neškodným pokusom na plnohodnotne koncipovanej stavbe. Ale až v tej pôvodne plánovanej medi, by Leonardo niesol čitateľnú dobovú autorskú informáciu bez prvoplánových negatívnych asociácií k titanzinku ako k drahšiemu, bežnému, sivému plechu. Výsledne vnímam tento polyfunkčný dom ako produkt konfrontácie autorského prejavu a reštrikčných zásahov. Výsledok sa napriek všetkému prejavuje ucelenou, uveriteľnou logikou. Dôvodom na vážnejšie spätné zmeny nerozumiem, vo výsledku vidím aj prácu KPÚ v pozícii poradného hlasu. V neprospech investora hovorí ale podozrenie z obídenia právneho postupu. Má si KPÚ obhajovať svoje právomoci alebo sa ukáže, že investor a projektanti videli ďalej ako by sa očakávalo?Ing. arch. Róbert Sekula
Odpovedať | 23.05.2012, 17:05
Kollar1
•Priatelia píšúci a zaujímajúci sa o stavbu Leonardo v Trnave , som ako investor a tak trocha aj spoluautor rád , že sa zaujímate o stavbu v centre Trnavy . Dovolím si vám aj mnohým iným povedať o stavbe viac.Príheh vzniku stavby Leonardo v Trnave je nasledovný:Odkúpili sme projekt od svojho dlžníka spoločnosti Apartment Trnava spol s r.o. pretože to bola jediná možnosť ako aspoň ako tak sanovať dlh tejto spoločnosti . Mohli sme bez akýchkoľvek problémov realizovať schválený projekt . Lenže bezpohlavná architektúra , ktorá naozaj nikoho netešila mňa osobne nenechala na pochybách , že sa musím pokúsiť o jej rekonštrukciu . / viď vizualizácie v procese povoľovania stavby vygenerovanej architektúry / Okrem toho prišla kríza a bolo treba prispôsobiť projekt novým podmienkam. Ak mala byť stavba úspešná jednoducho musela mať úplne inú kvalitu ako povolený variant.Na rozdiel od víťaznej architektonickej štúdie , ktorá mala istú ľahkosť /viď. Prílohu /bola totiž výsledkom „povoľovania“ stavby , bezpohlavná architektúra, ktorá nereprezentovala dobu , architekta ani investora. V vypracovaniu novej dokumentácie sme pristúpili teda zo zásadného dôvodu: zlepšiť kvalitu architektúry .Dali sme vypracovať modifikáciu pôvodného projektu u tej istej architektonickej kancelárie . Týmto naša spoločnosť vynaložila na zhotovenie diela vyššie náklady , pričom nedosiahla zmenu v kvantitatívnych ukazovateľoch / dielo má takmer identické plošné aj objemové charakteristiky/ , ale iba zmenu kvalitatívnych ukazovateľov . Zachovali sme predpísané regulatívy- t.j. výšku rímsy, sklon a tvar strechy , nezmenili sme figúru a tvar stavby , ktorá bola povolená v stavebnom konaní - a ktorá sa podľa mňa neštatstne musela prispôsobiť zle nastaveným regulatívom . Zmenili sme povrchové materiály – zvolili sme drahšie a kvalitnejšie a zväčšili sme otvor do dvora – čo okrem iného súviselo aj s požiarnymi normami nakoľko sa čiastočne menila charakteristika objektu / viac polyfunkcie, menej bývania / Zlepšili sme tektoniku okien , keď sme pôvodne navrhnuté veľké okenné otvory nahradili väčším počtom menších okien pri zachovaní normou požadovanej svetlotechniky miestností . Zlepšili sme výraz oboch nároží – pôvodne navrhované loggie v severnom nároží boli nahradené strešnými oknami. Reagovali sme na potrebu logií a terás pre byty, zefektívnili dispozície priestorov. Zvýraznili sme vstupy a ťažisko objektu zošikmením ústiacim do malej pasáže vytvárajúcej intímny verejný priestor a použili sme prírodný materiál titanzinkového opláštenia kombinovaný s omietkou, čo malo byť modernou replikou techniky použitej na fasáde oproti stojaceho arcibiskupského paláca a striech v okolí stavby / viď. Príloha /. Pravda všetko čo sme zmenili sa dalo zmeniť iba v rámci povolenej figury objektu , ktorú sme si nemohli vymyslieť , ale ktorá bola zadefinovaná regulatívami a stanoviskami KPÚ, a v rámci platných regulatívov , ktoré podľa nás povoľujú použitie plechu na fasáde- viď. zásady pamiatkovej starostlivosti mesta Trnava a za pochodu , pretože stavba bola povolená a zmeny , ktoré sme vykonali mali byť sumarizované v projekte skutkového vyhotovenia stavby a klasickým spôsobom v rámci zmenového konania stavby pred ukončením legalizované .Lenže nestalo sa tak a kameňom úrazu sa stala fasáda - tak ako som povedal na časť fasády sme na základe návrhu architekta -arch.KLimkovej - ktorá je tvorcom viacerých zaujímavých a ocenených objektov na Slovensku aj v zahraniči , je členom prezídia SKA a tvorí podľa mňa naozaj pohľadnú architektúru umiestnili titánzinkový obklad. Odpoveď nedala na seba dlho čakať. Z iniciatívy KPÚ Trnava bola stavba zastavená . Odtvedy hľadáme spôsob ako KPÚ uľahodiť a žiaľ darí sa to veľmi ťažko , pretože to, čo sa dnes na pôde KPÚ dohodne zajtra už nemusí platiť, resp. poviem úplne presne neplatí. Nemá zmysel popisovať škody , ktoré investorovi vznikajú a nemá zmysel rozoberať podrobne spor okolo plechovej fasády . Máme my na Slovensku oveľa závažnejšie problémy. Veľmi ma bolí ako spoluautora a investora , že dnes je naša snaha po lepšej a kvalitnejšej architektúre nepochopená , odsudzovaná , považovaná za negatívum. Stavba je pozastavená , investor pokutovaný, čelí výpovediam a penalizáciam zazmluvnených partnerov a ja ako zástupca investora osobne čelím trestnému podaniu - čo je ad absrdnum. Pravdu povediac, absolútne nachápem ako je možné riešiť spor o krásno drakonickým spôsobom , dokonca bez toho , aby sa stretli zástupcovia mesta a stavebníka. Naša komunikácia totiž prebieha iba písomným spôsobom a predstavitelia mesta sa doteraz osobnému stretnutiu vyhýbajú . Ako daňový poplatník ktorý do mestskej pokladne každoročne prispeje takmer miliónom bývalých slovenských korún sa týmto cítim mimoriadne dotknutý .Jediné čo ma ukľudňuje je fakt , že vo svojej dobe nebolo pochopených viacero neskôr ocenených postáv. Impresionistov odmietli zo salóna a Eifelovku mali zrúcať hneď po svetovej výstave. Poznám príklady, kde sa krásne skĺby staré s novým. V Louvri stojí sklenná pyramída , vedľa Kolínskeho dómu, je múzeum moderného umenia kompletne obložené plechom - presne tak ako u v našom prípade. Vôbec nemáme záujem sa sporiť. Ak mesto a KPU nechce, aby vznikala na jeho území originálna a osobitá architektúra, prosím , nemienime sa ďalej angažovať . Plech strhneme. Ak si bude miestny arbiter elegancie priať, aby na objekte boli kariatídy - dáme ich tam. Chceme len jedno: skolaudovať, odísť a čo najskôr zabudnúť. Architekt Gera – sa na nedávnom stretnutí pamiatkárov a architektov vyjadril , že vo svete v ktorom pôsobil- /v Nemecku/ - je novotvar aj v historickom prostredí oslobodený od diktátu a ponižujúceho schvaľovania jednotlivých prvkov použitých a materiálov na fasáde objektu- tak by to malo byť. Teda nie cenzúra na základe subjektívneho videnia sveta – na príncípe „ páči sa nepáči sa“ - ako je to u nás,ale na princípe argumetácie, akceptovania autorstva a autorského videnia a ak argumentácia nepomáha, tak prizvaním akceptovateľného arbitra elegancie – ktorého ale bez pochyby naša prax postráda. / viac o tomto probléme nájdete v mojom poslednom článku „Novostavby v historickom prostredí“ uverejnenom vo februárovom čísle časopisu ASB/ Paradoxom našej súčasnosti je, že stanoviská k novostavbám a k tvorbe autorizovaných architektov vydávajú / nie len v Trnave /zväčša architekti resp. iní odborníci o ktorých odborných kvalitách resp. o ktorých tvorbe nič nevieme. Inými slovami ich odborné kvality v oblasti architektonickej tvorby sú odbornej, ale aj laickej verejnosti zväčša veľkou neznámou okrem iného aj preto, že sa zväčša nikdy neprezentovali na verejnosti vlastnou tvorbou . Tento fakt je sám o sebe natoľko absurdný , že podľa mňa nepotrebuje ďalší komentár. ing.arch. Pavol Kollár
Odpovedať | 14.04.2012, 14:29
Karol Zima
odporúčam článok : http://www.asb.sk/nazory/co-v-...
Odpovedať | 14.04.2012, 10:51
Karol
Iste podla slov pána Mattea kde spomínal predaj majetkov mesta,mohlo to dopadnúť už len horšie, stači sa pozrieť o jeden rad nižšie ako to môže vyzerať, okná zamrežované Kari-rohožami , z rímsy padajúca tehla na chodník , zápach až na druhú stranu ulice. Aj takto mohla dopadnuť investičná akcia mesta z prispením hlavnej mestkej architektky, alebo aj inak stačí sa iísť pozrieť na krááásne Trenčianske námestie , kde je rumovisko buriny na 50 rokov postarané. Projekt LEONARDO bol odkúpený v čase krízy ako neuspešný nepredajný s rozmombardovaným na grc prašným parkoviskom , počiatočným výkopom , ohradené roztrhaným pletivom a zasvinenou geotextílie. Všetkým ako sa odkazuje nižšie občanom by sa toto páčilo mať v este x-rokov , iste je jasné že dnešný stav je komfortný čistý, zfunkčnená ulica ktorá bola donedávna samé blato, parkovacie miesta, zelen, chodník,kaderníctvo , kaviareň. Len arogant napíše že uvedená stavba je maštal, v maštali som ludí bývať nevidel a ani som nevidel záujem o bývanie tu je , o čom svedčí predajnosť. Štít v omietke ako si ho nakreslila hlavná pamiatkárka to ešte len bude grc. Stodola z omietky hodná Hollého ulice. Štruktúra a rytmus fasády tomu dali život. A ešte na okraj budova Trnavskej univerzity s ALukobondu to je čo potom. pan Matteo odporúčam Vám sa ísť pozrieť do viedne k Štefanskému domu , a otočiť sa okolo vlastnej osi, ak sa necítite byť hodný Slovákom a myslieť slovensky tak sa nevyjadrujte k ludom ktorí pre Slovensko niečo tvoria a ostáva tu po nich pozitívna stopa. http://www.fotocommunity.de/pc...............alebo http://artofthemystic.devianta...
Odpovedať | 14.04.2012, 10:43
Matteo Mazzoni
Implementácia modernej architektúry do historického centra je veľmi náročná a vždy bude sprevádzaná protichodnými názormi. Keďže na Slovensku neexistuje žiadny prirodzený historický vývoj architektúry, vkusu, estetického cítenia (vrátane novodobej histórie v podobe reálneho socializmu, či podnikateľského baroka), je teda akákoľvek aktivita v tomto smere, až na pár výnimiek, prakticky vždy krokom vedľa. Jedna vec je zlý architekt, druhá vec podoba územného plánovania a (ne)kompetencie mestkého architekta. Možno by nezaškodila stáž zodpovedných v Londýne, alebo v Ríme, teda v mestách, ktoré to skĺbenie zvládajú hádam najlepšie na svete. Potom by možno nikdy nevznikla tak nevkusná plechová stavba. Nevzniklo by ani ďaľších x stavieb, ktoré sa hrajú na barokové, gotické, či iné slohy a pritom je to s prepáčením iba tandem výkladného grcu nevkusu architekta a poľského stavebného materiálu. Je taktiež otázne, či na unikátnych voľných mestkých plochách musí niečo vznikať. Ale to už je zrejme otázka pre ľudí, ktorí pracujú na meste a ich ochotu odolávať "províziam" z predaja mestkého majetku.
Odpovedať | 11.04.2012, 15:10
host
som trnavčan a sám študujem staviteľstvo , no tento z mojho hľadiska nepodarený pokus o inováciu v smere ako architektonickom tak aj funkčnom a estetickom v historickom centre mesta, kde sa o pár metrov od tohto objektu nachádza napr. aj Univerzitný kostol je absolútne faux paux ..netvrdím že opodstatnenost takéhoto projektu je na mieste no bohužial na nesprávnom a to doslova. Skúste si spravit anketu na náhodnej vzorke občanov a ich vnímanie tohto objektu myslím , že odpovede by boli značne jasné (plechová maštal v historickom centre mesta pod.) a teda ak je architektúra nie o pojme "..„Teda nie cenzúra na základe subjektívneho videnia sveta a na princípe ‚páči sa – nepáči sa‘.. " tak potom je porušená základná podmienka architektúry a teda aj jej opodstatnenost , moderná architektúra je v súčastnosti trendom po celom svete a jej funkcia je podla mňa neodlúčitelná vzhľadom na dnešný spôsob života no v tomto smere sa u nás podľa môjho názoru máme ešte v mnohom čo učiť. ale aj moj názor je len kvapkou v mori a každý si musí utvoriť ten svoj
Odpovedať | 05.04.2012, 09:42
Andrej Matys
podľa môjho názoru, je to komentár úplne mimo - kedže inovácia nemá byť krok nazad, ale krok vpred. Ľúbiva replika je to najednoduchšie, čo môže autor - architekt ponúknuť - a vo väčšine prípadov aj najhoršie. Ohľadom funkčnosti je to škoda aj komentovať, kedže pochybujem a viem, že si stavbu nenavštívil, a tým pádom nevieš zhodnotiť funkčnosť stavby ako takej - a to je jej hlavná pridaná hodnota. Anketa medzi ľuďmi je veľmi nevyspitateľná vec, a skôr by som povedal, že jednoduchý divák t.j. spotrebiteľ stavby ju samozrejme nikdy nedocení. Avšak človek, ktorý má čo to precestované a videl viac ako hranice katastra mesta Trnava ocení práve tú inakosť a vhodné využitie daného genius loci miesta. Ak by sme chceli aby sa stavba páčila a bola ľúbivá pre masy, vznikne bezpohlavná , nevkusná kópia meštianskeho domu a vtedajšieho slohu. Ale myslím , že toto nebol cieľ autorov Leonarda - a preto podľa môjho laického názoru, len čas ukáže či je Leonardo vhodným a vyrovnaným partnerom okolitej zástavby. Samozrejme môj názor je tiež len kvapkou v mori, avšak treba uznať , že vyjadrenia o stodole, či búde evokujú ne-vyzretosť publika a jeho cítenia pre progres a inovatívne myšlienky. Btw pod článok sa podpisujem vlastným menom, kedže diskusiu beriem ako serióznu a produktívnu záležitosť - nie ako priestor na bezmenné osočovanie a anonymné mudrovanie.
Odpovedať | 05.04.2012, 22:10
Krajcovic Juraj
Pohlad smerom na univerzitny kostol, kde po lavej strane je historicky objekt a lavej nova budova je naozaj vyvazeny, hmotovo aj esteticky
Odpovedať | 05.04.2012, 16:49
Pettko
základným problémom nieje ani tak budova ponášajúca sa na plechový sklad ako zničenie najkrajšej voľnej trávnatej plochy v centre Trnavy budovou Holiday Inn a Leonardo. Viem, že som laik a podľa architektov sa do toho asi nemam niešať ale bývať takejto nechutnej budove by som nechcel. mám rád pekné stavby s novátorským duchom, žiaľ táto budova k ním nepatrí.
Odpovedať | 02.05.2012, 14:09

Ďalšie z JAGA GROUP