asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Obnova fasády bytového domu

14.11.2013
Súčasťou dôkladnej humanizácie prostredia panelového sídliska a samotného bytového domu je obnova a modernizácia fasády. Predtým, ako sa pristúpi k obnove fasády, je potrebné dôkladne zvážiť, či je vhodná len investícia do zateplenia, alebo ekonomické podmienky umožňujú celkovú estetickú zmenu vzhľadu a materiálového riešenia fasády. Ako vdýchnuť panelovým domom nový život?
 Humanizácia panelových sídlisk na Slovensku v súčasnosti spočíva často len v aplikácii kontaktných omietkových systémov alebo zateplení fasád jednotlivých bytových domov. Pritom kompozičné členenie, štruktúra a materiál obnovených fasád domov majú nezanedbateľný vplyv na originalitu a identitu miesta. Realizované priečelia sanovaných panelových domov, ktoré nezachovávajú vizuálnu harmóniu s okolitým obytným prostredím, môžu prispieť k vzniku takzvaných „karnevalových sídlisk“ (renovácia spočíva v neuváženej aplikácii omietok krikľavých farieb). Absentujú komplexné riešenia zušľach­ťovania obytného prostredia, využitie inovatívnych technológií a materiálov na účely zjemnenia tvaroslovných foriem či prispôsobenie mierky veľkých objektov drobnejšiemu členeniu štruktúry. Knižné predstavy o estetických kvalitách dlhých blokov, panelového makrorastra fasád a jednotnej veľkosti okien sú s ľahkým srdcom opúšťané v prospech pestrosti a farebnosti, menšej mierky, zmäkčenia foriem. Výsledkom je aspoň vonkajší návrat k obývateľnému prostrediu [4].

Montovaný obklad
S meniacimi sa dimenziami a vlastnosťami izolačných materiálov používaných na zateplenie obvodových stien panelových bytových domov stúpa v poslednom čase najmä v zahraničí využívanie progresívnych fasádnych montovaných obkladov pri renovácii. Využitie moderných typov obkladov môže okrem estetického prínosu v prostredí pozdvihnúť aj samotnú efektivitu budovy znížením spotreby energie. V modernej architektúre opäť stúpa uplatnenie exteriérových drevených fasádnych obkladov, a to vďaka progresívnemu vývoju v oblasti spracovania a aplikácie. Drevo spĺňa požiadavky na ochranu životného prostredia, je to obnoviteľný materiál často sa vyskytujúci v lokalite výstavby. Nezanedbateľné sú aj jeho dobré izolačné vlastnosti. Pri humanizácii panelových sídlisk môže prispieť k zmenšeniu mierky betónových fasád (obr. 1 – prevetrávaná drevená fasáda bytového domu v Greifensee), teplá štruktúrovaná farebnosť drevených obkladov zas zjemní monotónne psychické pôsobenia studených odtieňov – priblíži ich k prírode.



Prevetrávaná fasáda
Pri obnove panelových bytových domov sa s ohľadom na nové technológie dostáva v zahraničí do popredia aj zateplenie s využitím prevetrávanej fasády. Prevetrávaná fasáda eliminuje problémy s nadmernou vlhkosťou, zrážaním vody v betónovej konštrukcii a následnou tvorbou plesní. V letných mesiacoch zmierňuje prehrievanie domu, zároveň zvyšuje životnosť obkladového materiálu. Oproti klasickému kontaktnému zatepleniu sa môže cena investície zvýšiť o 50 až 100 %, výhodou je však zvýšenie kvality domu a jeho trhovej hodnoty [5]. Okrem obkladov z masívneho dreva (termodrevo – tepelne upravované drevo, tropické dreviny, smrek, borovica...), ktorého výhodou sú ľahká opracovateľnosť, spájateľnosť a dobré izolačné vlastnosti, sa v súčasnosti stále viac využívajú lepené drevené prvky a kompozitné materiály na báze dreva (obr. 2 a 3). Kompozitné obkladové materiály vyrobené z drevnej hmoty a polyetylénu, polypropylénu alebo PVC [3] si zachovávajú prírodný vzhľad, pričom potrebujú len minimálnu údržbu, sú vysoko odolné proti klimatickým podmienkam a zároveň sú stálofarebné.





Kompaktné fasádne dosky
Extrémnou odolnosťou proti atmosférickým a mechanickým vplyvom sa vyznačujú aj takzvané kompaktné dosky, čiže fasádne dekoratívne lamináty, ktoré pozostávajú z niekoľkých vrstiev prírodnej vláknitej výstuže napríklad papiera, ktorý je následne impreg­novaný vytvrdzovacou živicou. Kompaktné fasádne dosky sú odolné proti UV žiareniu, trvanlivé, bezúdržbové, dokonca môžu mať antigraffitovú úpravu. V roku 2012 sa v Bratislave realizovala obnova a nadstavba panelového bytového domu zo 70. rokov v Ružinove (hlavný architekt pôvodného projektu bol Ing. arch. Ferdinand Milučký). Na existujúce štyri podlažia architekt Martin Vojta navrhol trojpodlažnú nadstavbu [6] (obr. 4). Fasádne kompaktné dosky v odtieni svetlý dub sa s ohľadom na vyššiu cenu materiálu aplikovali len na niektoré časti obvodových stien – zvýrazňujú horizontálne línie nových podlaží, zábradlí balkónov, akcentujú prístrešky vstupných brán bytového domu.



Obkladové fasádne pásiky
Ďalším tradičným obnoviteľným materiálom, ktorý sa s obľubou využíva v stavebníctve, je hlina. Fasádne systémy na báze hliny vďaka novej technológii jej spracovania využívajúcej vysoké teploty, nemajú takmer žiadne póry, majú nízku nasiakavosť. Takzvané klinkery sú preto stálofarebné, mrazuvzdorné a odolné proti mechanickej záťaži. Obkladové fasádne pásiky klinker sa vzhľadom na vyššiu cenu pri obnove panelových bytových domov zväčša aplikujú na fasádu na úrovni parteru či na zmenšenie mierky štítových stien.

Systémy na báze hliníka

Aplikácie fasádnych systémov na báze hliníka prinášajú variabilitu povrchov a efektné riešenia bez obmedzení tvarovania. Recyklácia hliníka si vyžaduje len 5 % energie v porovnaní s množstvom, ktoré sa spotrebovalo pri jeho prvotnej výrobe. V súčasnosti sa vo výraznej miere používajú fasádne hliníkové kompozitné dosky zložené z viacerých vrstiev materiálu (napríklad hliník – plast – hliník), čo zabezpečuje optimálne fyzikálne a mechanické vlastnosti, odolnosť proti poveternostným vplyvom a tvarovú stálosť. Veľkorozmerové dosky navyše umožňujú rýchlu montáž. Kompozitné hliníkové fasádne systémy sú obzvlášť vhodné pri sanácií výškových panelových bodových obytných domov, veľkoplošných realizáciách, kde sa kladú veľké nároky na tuhosť a odolnosť.Veľkolepá sanácia bytového domu uplatnením hliníkového systému sa realizovala vo Viedni na Bayerngasse, kde sa na 15-centimetrovú vrstvu zateplenia osadila prevetrávaná fasáda s povrchom z eloxovaného hliníkového plechu (obr. 5). Autori sanácie kládli dôraz nielen na zlepšenie tepelnotechnických vlastností objektu, ale aj na ekologické materiály a zlepšenie kvality celého prostredia bytových domov aj prostredníctvom estetických vnemov vyplývajúcich z výtvarného riešenia fasád: „... navrhovali sme pre urbánne publikum. Pre týchto ľudí je kvalita obytného prostredia jeden z najdôležitejších aspektov pri výbere bydliska,“ vysvetľuje architekt Peter Rogl [8].

Moderná obnova
Aplikácia moderných fasádnych obkladových systémov pri obnove panelových bytových domov je jednou z ciest, ako zvýšiť kvalitu obytného prostredia domov, prináša nový estetický dojem a originalitu. V zahraničí sa inovatívne fasádne konštrukcie uplatňujú najmä v procese takzvaného koncepčného sanovania – kde okrem zlepšenia tepelnotechnických parametrov budovy s dôrazom na ekologickú kvalitu materiálov je v popredí najmä vysoký stupeň zmeny sociálnej úrovne obytného prostredia. Cieľom komplexnej obnovy panelových sídlisk by malo byť zabezpečenie súčasných štandardov bývania, hospodárne nakladanie s energiou a najmä obnova v tendenciách trvalej udržateľnosti.

TEXT: Ing. arch. Edita Vráblová, PhD.
OBRÁZKY: pozri zdroje obrázkov
Ing. arch. Edita Vráblová, PhD., pôsobí v Ústave architektúry obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave.

Literatúra
1.    Svoboda, L. a kol.: Stavebné materiály. Bratislava: Jaga group, 2005.
2. Watts, A.: Moderné fasády. Bratislava: Jaga group, 2007.
3. Fridrich, O.: Fasádne obklady drevo – plast.
In: Stavebné materiály, 2010, č. 9, s. 14 – 15.
4. Šanda, .J: Paneláky v Německu: Současné trendy prěstaveb sídlišť. In: Architekt, 2003, č. 11, s. 66.
5. Kudláčková, M.: Pořízení provĕtrávané fasády – ano či ne? Brána-bydlení.cz, 2012.
http://www.brana-bydleni.cz/porizeni-provet­ravane-fasady-ano-ci-ne (október 2012).
6. Studený, J.: MVA – nadstavba Rumančekova. In: Arch, 2012, č. 9, s. 40 – 43.
7. Nadstavba bytového domu Rumančeková 22 – 30, Bratislava. StavbaWEB, 2012.
http://stavbaweb.cz/Stavby-a-projekty/Nadstavba-bytoveho-domu-Rumancekova-22-30-Bratislava.html (október 2012).
8. Sanieren zahlt sich aus. DerStandard.at, 2007. http://derstandard.at/2768637?_artikelIndex=2 (august 2012).

Zdroje obrázkov
Obr. 1: Stadler, M.: Aussensanierung einer Plattenbausiedlung mit Holzbau- elementen. In: Schweizer Holzbau, 2011, č.2, s. 8-13. ISSN: 1421-7651.
Obr. 2, 3: MÖLLER, H.: Miniatur-Wohnburg.
German-architects, 2012. (Október 2012).
http://www.german-architects.com/en/projects/project-current-review/37795_rueckbau_umbau_
und_modernisierung_einer_wohnanlage
Obr. 4: Studený, J.: MVA – nadstavba Rumančekova.
In: Arch, 2012, č. 9, s. 40 – 43. ISSN 1335-3268.
Obr. 5, 6: BAY2. Silberpfeil-architekten, 2012. (október 2012). http://www.silberpfeil-architekten.at/projekte/wohnbau/bay2.html

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP