Bodrog, Latorica, Laborec – Zemplínska vodná cesta
Galéria(6)

Bodrog, Latorica, Laborec – Zemplínska vodná cesta

Slovenská a maďarská časť Zemplína je spojená riekou Bodrog, na ktorú na slovenskej strane nadväzujú Latorica a Laborec a na maďarskej strane rieka Tisa, ústiaca do Dunaja. V súčasnosti je využitie týchto riek pre vodnú dopravu výrazne obmedzené a na prevažnej časti slovenskej strany až znemožnené nedostatočnými parametrami riek. Napriek záujmu verejnosti, podnikateľskej sféry a organizácií sa rieky využívajú minimálne. Nedostatočné parametre nedovoľujú rozvinúť kapacitnú a bezpečnú vodnú dopravu a následne nemôže dôjsť k vytvoreniu potrebnej infraštruktúry a aktivít (prístavy, výrobné a obchodné prevádzky, športové a rekreačné zariadenia) nadväzujúcich na vodnú cestu.

V rámci programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom INTERREG­ IIIa sa vypracoval projekt Zemplínska vodná cesta, súčasťou ktorého je aj projektová štúdia koncepcie splavnenia riek Bodrog, Latorica a Laborec v úseku medzi hranicou s Maďarskom a Vojanmi na Laborci. Projektová štúdia obsahuje variantný návrh vodnej cesty na základe vyhodnotenia súčasného stavu riek a z hľadiska perspektívy vytvorenia vodnej cesty. Na projekt nadväzuje zrkadlový projekt splavnenia Bodrogu na maďarskom území.

Etapizácia prác na projekte

Práce na projekte sa rozdelili do niekoľkých etáp:

  • meracie práce a vytvorenie databázy údajov o území a riekach – meranie, zber a vyhodnotenie geodetických, geomorfologických, hydraulických, hydrologických a environmentálnych údajov v teréne, vytvorenie databáz týchto údajov,
  • digitálny model korýt riek a priľahlého územia – vytvorenie trojdimenzionálneho (3D) digitálneho modelu korýt a terénu priľahlého záujmového územia,
  • analýza súčasného stavu korýt riek – vyhodnotenie korýt z hľadiska parametrov plavebnej dráhy, morfológie dna a brehov, identifikácia prekážok v koryte,
  • analýza súčasného stavu z hľadiska životného prostredia a vodohospodárskych pomerov – vyhodnotenie aktuálneho stavu vodného režimu a životného prostredia v súvislosti s tokom riek Bodrog, Laborec a Latorica,
  • analýza súčasného stavu dopravnej štruktúry – dopravná sieť, dopravné uzly, tovarové prúdy, možnosti napojenia vodnej dopravy na iné druhy dopravy, parametre súvisiacich objektov (mosty, vedenia a líniové stavby),
  • projektová štúdia koncepcie splavnenia – zaradenie vodnej cesty do klasifikačnej triedy podľa predpisov EÚ, metódy a technické postupy na dosiahnutie cieľových parametrov vodnej cesty, typy plavidiel, lokalizácia a typy prístavov, riadenie a bezpečnosť vodnej cesty,
  • projektová štúdia úpravy korýt riek na plavbu – trasa a parametre plavebnej dráhy, priebeh nivelety dna, plavebné prietoky, priebeh plavebných hladín, úprava toku, zemné práce, opevnenie brehov, súvisiace stavebné projekty,
  • projektová štúdia plavebných objektov – lokalizácia, parametre a kapacita plavebných objektov – plavebný stupeň na slovenskom území, prístavy, objekty na športovú a rekreačnú plavbu (športové prístavy), vyčkávacie kotviská, obratiská a podobne, súvisiace stavebné projekty,
  • zámer štúdie o vplyve na životné prostredie – vplyv navrhovaných úprav na vodný režim, územie a biotopy,
  • štúdia rozvoja komunít – vplyv na socio­štruktúru v oblasti,
  • štúdia efektov v oblasti dopravy – možnosti využitia vodnej cesty v nadväznosti na dopravnú štruktúru v regióne,
  • finalizujúca štúdia uskutočniteľnosti – syntéza výsledkov, projektových štúdií a stavebných projektov,
  • prezentácia výsledkov, publikácie – konferencia, semináre, publikovanie v odborných a verejných médiách.

Všeobecný opis vodnej cesty – súčasný stav
Projekt sa týka súvislého úseku vodnej cesty na riekach Bodrog, Latorica a Laborec od štátnej hranice s Maďarskou republikou na Bodrogu po hať pri Vojanoch na Laborci. Kilometráž príslušných úsekov je uvedená v tab. 1.

Celková dĺžka vodnej cesty v predmetnom úseku je asi 35 km. V súčasnosti sa nevyužíva na pravidelnú vodnú dopravu okrem úseku Bodrogu hranica – prístavisko Ladmovce (rkm 56,700), na ktorom sa prepravujú štrkopiesky. S ohľadom na geomorfologické a hydrologické podmienky tokov Bodrog, Latorica a Laborec sa súčasné plavebné pomery odlišujú od plavebných pomerov na tokoch, kde sa už plavebná prevádzka vykonáva (Dunaj, Váh). Kým na Dunaji a Váhu sú problémy najmä so zabezpečením plavebných hĺbok v čase nízkych prietokov (na nezavzdutých úsekoch), na východoslovenských riekach sa ako problematické javia najmä vyššie prietoky (veľmi rýchly nárast prietoku, vybrežovanie prietoku z koryta, obmedzenie podjazdných výšok pod mostmi). Problematické sú parametre niektorých objektov križujúcich vodnú cestu (mosty, elektrické vedenia, potrubia).

Obr. 1 Lokalizácia Zemplínskej vodnej cesty a jej nadväznosť na európske vodné cesty

Všetky tri rieky sa v minulosti rozsiahlo regulovali (toky Východoslovenskej nížiny sa upravovali v rokoch 1953 až 1963). Pôvodne silne meandrovali, ich trasa sa skrátila priepichmi. Trasa korýt je v súčasnosti podstatne kratšia a stabilnejšia ako v minulosti; pri prechode veľkých vôd sa lokálne mení línia brehov a premiestňuje sa dnový materiál (najmä v dolnej časti slovenského úseku Latorice).

Brehy korýt sú porastené vegetáciou (mäkké dreviny), ktorá vytvára prirodzené opevnenie. Keďže dno a brehy tvoria nesúdržné materiály (hliny, hlinité piesky s prímesou ílu), pri pravidelnej plavebnej prevádzke sa budú brehy namáhať prúdom vody vyvolaným pohonným zariadením plavidiel, čo časom vyvolá potrebu ich vegetačného opevnenia. Brehy sú aj dnes namáhané častými výkyvmi prietokov a hladín (analógia s dolným Váhom). Do profilu koryta padlo viac kmeňov stromov (najmä Latorica a Laborec).

Pozitívnym javom je zimný režim tokov, ovplyvňovaný technologickou vodou elektrárne vo Vojanoch. K zámrzu či ľadochodu dochádza len vo výnimočných prípadoch. Šírkové a smerové pomery možno charakterizovať ako zvládnuteľné okrem úseku Laborca nad vyústením do Latorice (dva oblúky s malým polomerom) a niektorých úzkych profilov na Laborci. Korytá sa v čase od spomínaných úprav postupne zanášali (Bodrog) v dôsledku zavzdutia riekou Tisou a vodným dielom Tiszalők na maďarskom území.

Koncepcia splavnenia – varianty
Splavnenie sa rieši variantne – od rekreačnej a malej plavby s minimálnymi zásahmi do koryta až po variant s úpravou riek na vodnú cestu IV. (V.) triedy z medzinárodnej klasifikácie vodných ciest pre veľké plavidlá. Variantné riešenie ponúka na základe podrobného technického návrhu a ekonomického zhodnotenia investícií a ich návratnosti možnosti fundovaného výberu optimálnych možností – od variantu zachovania súčasného stavu až po variant intenzívneho hospodárskeho rozvoja.

Potrebné opatrenia sa odvíjajú od cieľových parametrov vodnej cesty. Iné parametre sú potrebné pre malé a športové plavidlá, iné pre veľké plavidlá medzinárodnej triedy vodných ciest. Riešené varianty sú znázornené v tab. 2.

Tab. 2 Prehľad variantov riešenia Zemplínskej vodnej cesty


Parametre plavebnej dráhy

Na úsekoch vodných ciest splavnených klasickými úpravami sa hraničné plavebné hladiny určujú podľa plavebných prietokov. Minimálny a maximálny plavebný prietok sa určuje z krivky prekročenia prietokov pri stanovenom percente prekročenia.

Hĺbka vody v plavebnej dráhe
Pri minimálnej plavebnej hladine je navrhovaná hĺbka 2,8 m. Pri plánovanom maximálnom ponore 2,3 m je tak zaistená minimálna bezpečnostná marža 0,5 m.

Šírka plavebnej dráhy pri minimálnej plavebnej hladine

Pri minimálnej plavebnej hladine je navrhovaná šírka plavebnej dráhy minimálne 45 m v úrovni hĺbky maximálneho ponoru.

Polomer osi trasy plavebnej dráhy v zákrute
Tento polomer sa navrhuje variantne – 800, 650 a 650 m s 300 m výnimkami.

Podjazdná výška pod mostmi a líniovými vedeniami pri maximálnej plavebnej hladine

Podjazdná výška pod mostmi sa navrhla na úrovni 5,25 m. Dočasná maximálna plavebná hladina je prispôsobená parametrom súčasných mostov v Strede nad Bodrogom.
Podjazdná výška pod líniovými vedeniami musí byť prispôsobená vyhláške MDPaT SR č. 22/2001.

Variantné riešenie Zemplínskej vodnej cesty

Opísaný je východiskový variant 0 bez úprav korýt riek, varianty 1 až 3 so splavnením len po Ladmovce, t. j. len asi 10 km Bodrogu na území Slovenska. Varianty 4 až 6 počítajú s úpravou na celú dĺžku 35 km po Vojany na Laborci bez vzdutia vody vodným dielom, varianty 7 až 9 obsahujú aj návrh vodného diela (VD) Ladmovce a variant 10, tzv. vyvolaný variant, využíva vzdutie spôsobené VD Ladmovce primárne na energetické účely. Varianty s VD Ladmovce zaisťujú kvalitatívne vyšší stupeň parametrov plavebnej dráhy.

Vodné dielo Ladmovce a prístavy

VD Ladmovce (obr. 3) sa navrhlo ako viacúčelové s cieľom zlepšiť vodohospodárske pomery zavodnením vysušených území, využiť energetické obnoviteľné zdroje energie a zlepšiť podmienky na plavbu. Súčasťou vyšších variantov vodnej cesty majú byť aj dva nákladné prístavy – Streda nad Bodrogom a Vojany a niekoľko športových a rekreačných prístavov.

Záver
Projekt Zemplínskej vodnej cesty možno pokladať za rozvojový stimul pre región a cezhraničnú spoluprácu. Krátkodobým cieľom projektu je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti cezhraničnej vodnej cesty vedúcej regiónom Zemplína po riekach Laborec, Latorica, Bodrog a Tisa v úseku medzi mestami Vojany na Laborci na Slovensku až po hranicu s Maďarskom s ohľadom na zachovanie a zlepšenie životného prostredia, ako aj vytvorenie databázy údajov vodohospodárskych, geodetických, geomorfologických, hydrologických a environmentálnych údajov potrebných na ďalšiu správu a plánovanie v oblasti.

Dlhodobým cieľom je vytvorenie podmienok na realizáciu vodnej cesty ako komunikačnej bázy pre obojsmerný cezhraničný pohyb osôb a tovaru zo Slovenska, Maďarska a tretích krajín, vytvorenie zdroja nadväzujúcich aktivít (výroba, obchod, turistika), posilnenie možnosti regiónu Zemplín v oblasti aktivizácie a zvýšenia zamestnanosti, vytvorenie možností na prepojenie s inými druhmi dopráv a napojenie Zemplína prostredníctvom rieky Tisa na medzinárodnú sieť vodných ciest.

TEXT: doc. Ing. Ľudovít Možiešik, PhD., Ing. Peter Šulek, PhD.
FOTO: archív autorov

Ľudovít Možiešik a Peter Šulek pracujú na Katedre hydrotechniky Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.