Ako zvládnuť zahusťovanie? Dá sa to vôbec?
Pojem zahusťovanie má v ponímaní verejnosti zväčša negatívny význam. Z pohľadu laika zahusťovanie môže pripomínať pridávanie vágnej hmoty, asi ako keď zahusťujete omáčku až sa z nej stane nepožívateľná guča. Nekontrolované zahusťovanie mesta môže, žiaľ, priniesť rovnaký výsledok.
Oproti minulému roku úroveň konferencie poskočila o pár stupienkov vyššie. Odborné príspevky boli bližšie k realite a všetci štyria prednášajúci boli veľmi konkrétni. Hneď na úvod zopakovala hlavná architektka mesta Bratislavy Ingrid Konrad už mnohokrát počuté, že Bratislava je svojou hustotou zástavby veľmi riedka (napríklad v porovnaní s Viedňou). Keďže 40 % energie mesta spotrebujú jeho budovy, treba si uvedomiť, že len hospodárne mesto môže byť úspešné. Cieľom je dosiahnuť optimálnu kompaktnosť mesta vo vzťahu k jeho energetickej náročnosti. Odpoveď na to, ako práve optimálnu kompaktnosť dosiahnuť, nie je v bratislavských pomeroch jednoduchá.
Konferenciou rezonovali najmä zásadné developerské zásahy do organizmu mesta (videli sme príklady z Ľvova, Budapešti, Brna, Prahy a iných miest) či otázka vznikajúcich satelitov okolo veľkých miest (Bratislava je učebnicový príklad) a problémov, ktoré prinášajú, ako je neefektívne dopravné prepojenie a chýbajúca vybavenosť.
Maciej Huculak z Krakova sa venuje socioekonomickej geografii. Zdôraznil, že mesto nesmie svojich obyvateľov vyháňať za svoje hranice. Arpád Szabó, architekt a urbanista z Fakulty architektúry BME, ukázal 3 zaujímavé príklady z Budapešti, kde sa dôležitou zložkou pri developerských projektoch vznikajúcich v širšom centre mesta stala úzka spolupráca investora a miestnej samosprávy pri tvorbe verejných priestorov. Jaroslav Dokoupil zo skupiny Arch.Design Group z Brna zdôraznil, že zahusťovanie sa musí týkať najmä mestských brownfieldov. Jedným z príkladov je brnianske Zanádraží, čo je zóna 150 hektárov nevyužívaného územia uprostred Brna. Zahusťovanie sa podľa jeho názoru musí diať prirodzene a kontinuálne. Ľubica Vítková, dekanka FA STU v Bratislave, ponúkla možnosti analýzy a overovania riešení reálnych zadaní na pôde fakulty.
Do panelovej diskusie boli okrem prednášajúcich a hlavnej architektky Bratislavy pozvaní aj Drahan Petrovič z Imagine development, Tomáš Šebo z ITB development, Miroslav Marynčák, architekt, developer a donedávna aj starosta obce Chorvátsky Grob, a Viktor Nižňanský z Komunálneho výskumného a poradenského centra.
Najväčší potlesk zožal Miroslav Marynčák. O problémoch obce Chorvátsky Grob sme písali viac v ASB 6-7/2012, žiaľ, jedinou významnou zmenou, ktorá sa odvtedy v tomto problematickom satelite udiala, je, že Miroslav Marynčák nedokázal viac čeliť enormnému tlaku developerov a bezmocnosti úradu starostu obce a zo svojho postu odstúpil.
Dôležitým impulzom na rozvoj infraštruktúry, ktorá by mohla ísť ruka v ruke s novými developerskými projektmi, by mohol byť poplatok, ktorým by mal prispieť každý investor v danom území do obecnej pokladnice. Ako však priznala Ingrid Konrad, jej tím je zahltený žiadosťami o územnoplánovaciu informáciu a kolegovia sa nestíhajú venovať detailnejšiemu rozpracovávaniu platného územného plánu mesta v jednotlivých zónach. Fond z investorských poplatkov by mestu uvoľnil cestu k lepšej občianskej vybavenosti či kvalitnejšiemu verejnému priestoru len čiastočne, problémom sú najmä komplikované vlastnícke vzťahy a takpovediac pozemkovo rozkradnuté mesto, čo do budúcnosti veľmi neuľahčuje situáciu.
Konferencia a panelová diskusia by si rozhodne zaslúžili väčší časový priestor. Určite by bolo prínosom, keby konštruktívna diskusia mohla prebiehať vo väčšej miere medzi developermi, mestom, architektmi, urbanistami, prípadne zástupcami finančných inštitúcií, ktorí tiež do projektov vstupujú ako investiční partneri.
text: Mária Nováková
foto: IUR
