Volajú po obnove, nie búraní: Sudcovia požadujú urýchlenie rekonštrukcie budovy Najvyššieho súdu SR
Andrej Sárközi 
Súčasťou historického centra Bratislavy je vyše 30 rokov. Budova Najvyššieho súdu SR je jedinečná svojím urbanistickým i architektonickým riešením, aj napriek tomu je objekt z pera legendárneho architekta, Vladimíra Dedečka, v katastrofálnom stave. Inštitúcia preto v minulom roku zahájila prvé kroky k jej obnove, pričom dnes Najvyšší súd SR pritvrdzuje a sudcovia volajú po urýchlení rekonštrukcie.
Jeden z najvýznamnejších tvorcov povojnovej architektúry formoval tvár viacerých slovenských miest. Architekt Vladimír Dedeček navrhol mnoho známych stavieb, vrátane tej na Župnom námestí v bratislavskom Starom Meste. Objekt Najvyššieho súdu SR vznikol v rokoch 1984 až 1991 a doplnil novou blokovou mestskou zástavbou voľný priestor po prerazení Staromestskej ulice.
Ide o trojtraktovú budovu s vnútorným átriom, pričom na prízemí sa nachádza osem súdnych sál – dve pojmú až 150 osôb a ďalšie po 50, pričom všetky sú presvetlené prirodzeným svetlom cez strop. Charakteristickým znakom budovy najvyššieho súdu je zalamovaná severná a južná fasáda, ktorá je vykonzolovaná nad parterom, čím vzniká priestor krytého chodníka po stranách bloku.
Fasáde rovnako dominujú horizontálne línie balkónov na západnej strane a výrazný prvok markízy nad hlavným vstupom. Budova je skrátka neprehliadnuteľná, čo platí aj pre jej vnútro. Nachádza sa tu totiž niekoľko vzácnych umeleckých diel.
Stav objektu Najvyššieho súdu SR je ale dlhodobo v katastrofálnom stave, čo platí o interiéri alebo exteriéri. Vyskytovali sa tu havaríjné situácie a budova je tiež ekonomicky nákladná na údržbu. Prevádzkové náklady sú astronomické a ročne sa pohybujú na úrovni vyše 2 miliónov eur. Najvyšší súd SR tu fyzicky dokonca ani nesídli, odsťahoval sa v roku 2022 a svoju činnosť vykonáva v štyroch iných budovách.
Inštitúcia preto ešte v decembri pred dvomi rokmi oslovila na spoluprácu Metropolitný inštitút Bratislavy, aby zhodnotil jej aktuálny stav a potreby najvyššieho súdu, pripravil štúdiu uskutočniteľnosti a následne nastavil a zrealizoval architektonickú súťaž.
Prvým krokom je teda štúdia uskutočniteľnosti, ktorá má priniesť informácie potrebné na vyhodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP), akou formou nastaviť efektívnu revitalizáciu budovy Najvyššieho súdu SR. Ide teda o jeden z nástrojov, ako správne rozhodnúť o budúcnosti objektu na Župnom námestí.
O výsledkoch tejto štúdie sme informovali v lete minulého roka. Autori tu ponúkajú tri možnosti riešenia. Dva varianty hovoria o novej budove – čo znamená, že objekt z pera Vladimíra Dedečka by bol zbúraný – a jedným z riešení je aj rekonštrukcia budovy z 90. rokov so zachovaním jej architektonických kvalít. Každé z týchto riešení bude trvať roky a ako ukazuje štúdia, budú tiež nákladné.
„V zmysle ekonomickej výhodnosti a konzervatívnemu prístupu ku scenáru rekonštrukcie budovy, je odporúčané prijať rozhodnutie o rekonštrukcii budovy, keďže tento scenár ekonomicky, inštitucionálne, spoločensky, politicky a architektonicky prevyšuje ostatné uvažované, ale aj neuvažované scenáre,” znel záver odborníkov, ktorí sa rozhodli jasne a zreteľne – budovu bude najvhodnejšie nezbúrať, ale zrekonštruovať.
Záver štúdie, že sa má budova radšej zrekonštruovať, je potvrdený aj ekonomickou a finančnou analýzou, ktorá stanovila čistú súčasnú hodnotu nákladov na 26 568 377,41 eur s ohľadom na časový horizont 30 rokov po začiatku efektívneho, nového využitia budovy.
Štúdia tak slúžila ako podklad pre Útvar hodnoty za peniaze, ktorý sa k projektu vyjadril vypracovaním ekonomickej analýzy. Ako potvrdil, cieľ projektu je opodstatnený, budovu v súčasnom stave nie je možné využívať a dlhodobé fungovanie najvyššieho súdu v štyroch lokalitách nie je efektívne.
Ďalej však ÚHP rekonštrukciu spochybnil: „Preferovaná alternatíva rekonštrukcie prispeje k zachovaniu architektonickej hodnoty, ale kvôli priestorovým obmedzeniam nemusí splniť požiadavky moderného súdu. Rekonštrukcia v plnej miere nevyrieši neefektívnu dispozíciu kancelárií a chodieb. Rekonštrukciu môžu sprevádzať komplikácie kvôli jedinečnosti budovy a jej technického stavu, ako aj konzultácií s vlastníkmi autorských práv.”
ÚHP vo svojej analýze rovnako poukázal na to, že preferencia rekonštrukcie pred výstavbou novej menšej budovy, ktorá je v štúdii analyzovaná tiež, nemusí byť nákladovo efektívnejšia pre potenciálne podhodnotenému rozpočtu rekonštrukcie. Rozpočet je podľa Útvaru hodnoty za peniaze vyšší ako pri štúdii uskutočniteľnosti – až 36,2 milióna eur. Ministerstvo financií SR, pod ktorým ÚHP funguje, tak prezentovalo niekoľko odporúčaní.
Prvým bolo overiť odhad nákladov na rekonštrukciu s prihliadnutím na špecifickosť, technický stav a vek budovy. Odporúčanie sa týka aj stanovenia potrebného rozsahu priestorov Najvyššieho súdu SR na základe predpokladaného počtu zamestnancov a rezort financií rovnako odporúča prehodnotiť potrebu vybudovania veľkokapacitnej pojednávacej miestnosti a počet parkovacích miest, ak by sa totiž nerealizovali, resp. len v oklieštenej miere, rekonštrukcia by bola lacnejšia o niekoľko miliónov eur.
Následne by sa opätovne vyhodnotili spomínané alternatívy a potvrdil predpokladaný rozpočet projektu pred posunom do ďalšej časti projektovej prípravy. Riziká rekonštrukcie sú teda známe, ako je ale tiež známe, Metropolitný inštitút Bratislavy pretláča rekonštrukciu, čo vyplýva aj z vyjadrení inštitútu v minulom roku.
Dnes sa k MIB-u pridáva aj sudcovská rada Najvyššieho súdu SR. „Sudcovská rada Najvyššieho súdu (NS) SR žiada o urýchlenie rekonštrukcie sídla NS na Župnom námestí v Bratislave. Apeluje preto na ministra financií, aby čo najskôr uvoľnil finančné prostriedky na realizáciu architektonickej súťaže, ktorá je pre sudcovskú radu nevyhnutným krokom pre samotnú rekonštrukciu,” informovala pre TASR hovorkyňa Najvyššieho súdu SR, Alexandra Važanová.
Sudcovská rada chce poukázať na nutnosť urýchlenia krokov smerujúcich k rekonštrukcii sídla Najvyššieho súdu, ako aj podporiť predsedu Najvyššieho súdu SR Jána Šikutu pri prebiehajúcich rokovaniach s ministerstvom spravodlivosti a financií. Uzniesli sa na tom všetci jej členovia.
„Predseda Najvyššieho súdu verí, že aj vláda Slovenskej republiky vníma urgentnú potrebu zabezpečiť pre občanov dôstojný výkon súdnictva na všetkých úrovniach, teda aj na úrovni Najvyššieho súdu SR, a bude pre túto zásadnú investíciu hľadať finančné krytie v štátnom rozpočte,“ uviedla hovorkyňa. TASR v závere svojho stanoviska uviedlo, že sa pokúsi získať reakciu Ministerstva financií SR, doteraz sa tak ale nestalo.
Z uvedeného vyplýva, že odborné kapacity, ako aj samotní sudcovia, počítajú len s jednou alternatívou – rekonštrukciou. V minulosti totiž boli prezentované nezmyselné úvahy o zbúraní tejto jedinečnej, kultúrne a spoločensky vzácnej stavby. Tie dnes absolútne zmietla zo stola sudcovská rada, ako aj štúdia uskutočniteľnosti z minulého roka.
Všetko bude závisieť od rezortu financií a rozpočtu, ktorý nebude malý. Rovnako však ide o termín, ktorý je v horizonte dlhých rokov a Najvyšší súd SR by sa do zrekonštruovanej budovy dostal až v roku 2031. Ak ale môže Bratislava čakať roky na rekonštrukciu legendárnej budovy Salvator, na rekonštrukciu starej budovy Slovenského národného divadla, na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach či ikonických kúpeľov Grössling, môže čakať roky aj na rekonštrukciu Najvyššieho súdu SR.
Predsalen, Slovensko čakalo neuveriteľných 21 rokov na novú Slovenskú národnú galériu. Ak obnova vráti stavbe Najvyššieho súdu SR jej suverénny a jedinečný výraz, funkčnosť, zlúči všetky úrady súdu pod jednu strechu a stane sa novým klenotom slovenskej architektúry i slovenského súdnictva, tak to bude v poriadku.
