Na energie ide z našich rozpočtov vyše 9 percent, je to najviac z krajín únie

Energie účty
Zdroj: iStock

Obavy z prudkého zvyšovania cien energií trápia drvivú väčšinu slovenských domácností. Je to oprávnené, nakoľko energie im ukrajujú z rodinných rozpočtov najviac v rámci všetkých krajín EÚ. Za nami sú Poliaci a Česi.

Na energie míňame z rozpočtov najviac. Náklady na energie (elektrinu, plyn, teplo a ostatné palivá) ukrajujú Slovákom z rodinných rozpočtov 9,1 %. V rámci krajín EÚ ide o jednoznačne najvyšší podiel. Vyplynulo to z údajov Eurostatu za rok 2020. Nejde pritom o žiadny krátkodobý efekt, nakoľko sledovaný podiel kolíše v prípade Slovenska okolo 10 % dlhodobo.

Hneď po nás míňajú na energie zo svojich rodinných rozpočtov najviac domácnosti z Poľska a Českej republiky s pomermi 7,9 % a 6,2 %. Nasledujú Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko s podielmi v rozpätí 5,4 % až 5,8 %.

Priemerný údaj za celú európsku dvadsaťsedmičku hovorí o 4,3 % podiele energií z celkovej spotreby domácností. Naopak, elektrina, plyn či teplo najmenej zaťažujú peňaženky domácností z Malty, Portugalska a Luxemburska, v prípade ktorých je analyzovaný podiel nižší ako 3 %.

Energie tento rok zdraželi o 15,7 %

Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) väčšinou zaznamenali u cien energií nárast. Výnimkou bol iba rok 2021, keď došlo k ich zlacneniu, a to z dôvodu nižších cien na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 ovplyvneného prvou vlnou pandémie.

V tomto roku sme svedkami výrazného zdražovania. Počas prvých troch kvartálov 2022 si slovenské domácnosti za energie priplatili medziročne viac o 15,7 %, konkrétne za plyn 19,9 %. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,9 %, elektrina o 11,7 %.

Na Slovensku sú ceny energií pre domácnosti regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a k ich zmenám dochádza každoročne zväčša od 1. januára. Hoci hlavné slovo má ÚRSO, významný vplyv na cenotvorbu má vývoj cien energií na svetových burzách počas predchádzajúceho roka.

Tohtoročný nárast cien energií pre domácnosti v SR o 15,7 % tak reflektuje vývoj na svetových burzách s energiami ešte počas roku 2021. Tohtoročný vývoj na burzách (ovplyvnený vojnovým konfliktom na Ukrajine) by sa tak mal premietnuť do cien energií pre domácnosti až v januári 2023.

Vo väčšine ekonomík EÚ si domácnosti priplácajú podstatne viac

V iných európskych ekonomikách cenotvorba prebieha zväčša iným spôsobom a tohtoročné výkyvy na burzách sa do cenníkov pre domácnosti premietajú už tento rok. Preto je vo viacerých krajinách EÚ vykázaný výraznejší tohtoročný nárast cien elektriny, plynu a iných palív.

Najvýraznejší nárast cien energií, približne dvojnásobný, evidujú v Holandsku a Estónsku. Medziročne viac ako dvojtretinové zdraženie energií (v období január až september 2022) pociťujú aj v Belgicku, v Litve, v Grécku či v Taliansku.

Naopak, v susednom Maďarsku vykázali priemerný nárast cien energií o necelých 14 %. U našich južných susedov pritom ceny energií takpovediac stagnovali až do júla a k prudšiemu nárastu o vyše polovicu prišlo počas augusta a septembra 2022. V Poľsku sú energie drahšie o takmer 30 %, v Českej republike dokonca o takmer tretinu.

Energetická chudoba a vykurovanie domu

V súvislosti s rastúcimi nákladmi na energie sa čoraz viac skloňuje pojem „energetická chudoba“. Hoci univerzálna definícia tohto pojmu zatiaľ neexistuje, jedna z nich hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie.

Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia. Energetickú chudobu na Slovensku si vieme priblížiť napríklad aj prostredníctvom štyroch ukazovateľov EU SILC, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat. Ide o

  • mieru preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 % príjmov),
  • nedoplatky na účtoch za energie,
  • neschopnosť zabezpečiť primerané teplo,
  • život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.

Podľa týchto údajov sú energetickou chudobou najviac ohrození členovia jednorodičovských domácností, domácností seniorov a viacpočetných rodín. Dovedna ide o niekoľko stoviek tisíc obyvateľov Slovenska.

WOOD & Company